14. Kapitola

14. Kapitola

---

Rukia si sadla vedľa Orihime na zem pri kamennej bráne kde spolu znovu čakali na návratov mužov.

"Ichigo bude tak šťastný keď sa to dozvie," usmiala sa na ňu Orihime a Rukia prikývla.

Bolo to také zvláštne, sama nevedela vyjadriť svoje pocity. Zdalo sa jej akoby Orihime rozprávala o niekom inom a nie o nej, všetko jej to prišlo tak vzdialené akoby sa jej to ani netýkalo.

Takto by sa predsa nemala cítiť.

"Už ich vidím!" Vyhŕkla z ničoho nič Orihime a tým prerušila jej myšlienky. Rukia sa pozrela do diaľky, naozaj už sa vracali. Orihime im začala kývať no potom prestala.

"Niečo je zlé," zašepkala a Rukia na ňu vystrašene pozrela.

"Ako to myslíš?" Spýtala sa jej, no potom si to uvedomila. Keď sa znovu zahľadela na nich všimla si, že Grimmjow nesie Ichiga na svojom koni a priam sa k ním rýchlo ženie.

Keď k ním docválal uvedomila si, že Ichigo nebol pri vedomý a bol bledý ako stena, všade bola krv, na Ichigovi na Grimmjowovi, dokonca aj kôň bol zakrvavený.

"Čo sa stalo?!" Vyhŕkla vystrašene Orihime.

"Ichigo bol pri boji zranený, strelili mu šíp rovno do brucha, rýchlo zožeňte liečiteľov!" Prikázal im. Rukia sa v panike chcela rozbehnúť ale Orihime ju chytila za ruku.

"To nebude potreba, ja sa o neho postarám," povedal kľudným ale vážnym tónom.

"Orihime na toto nemáme čas, stratil veľa krvi ty-"

"Grimmjow proste urob čo ti hovorím a zanes ho do stanu!" Skočila mu do rečí a Grimmjow na ňu v šoku pozrel.

"Dobre," povedal nakoniec a všetci sa vybrali do Ichigovho stanu kde ho položili na posteľ.

Orihime sa k nemu postavila a vystrela ruku dopredu.

"Ayame, Shun'ō!" Zvolala a zo sponiek vyleteli dve víly, ktoré Ichiga obklopili oranžovou žiarou. Grimmjow prekvapene pootvorila ústa.

"Č-Čo to má byť?" Zašepkal. Ichigova rana sa hneď začala celiť až po nej nezostala ani stopa.

"A je to," vydýchla si Orihime.

"Bude v poriadku ale stratil veľa krvi, treba na neho dať pozor," oboznámila ich Ayame.

"Ďakujem vám," poďakovala sa Rukia s úľavou. Víly prikývli a vrátili sa do sponiek.

"Čo to, do pekla, bolo?!" Ozval sa po chvíli ticha Grimmjow. Dievčatá na seba s úsmevom pozreli a potom sa Orihime dala do vysvetľovania.

"Aha, takže sa ti z ničoho nič zjavili keď si, si čítala knihu?" Opýtal sa po vysvetlení a Orihime prikývla.

"Presne a teraz poďme preč, Ichigo musí odpočívať, maj sa Rukia, budem sem chodiť na kontroly aby som videla či sa to nezhoršilo," Orihime popohnala Grimmjowa preč a Rukia sa slabo pousmiala.

"Ďakujem Orihime," poďakovala sa a Orihime pokrútila hlavou.

"To je to najmenej čo môžem pre neho spraviť za to, že mi zachránil život," povedala.

Bolo neskoro v noci, Orihime pred chvíľkou odišla, skontrolovala Ichiga a dala mu nejaké bylinky proti teplote, ktorá mu nebezpečne stúpala. Našťastie ju dostali pod kontrolu a začala pomaly klesať.

Ichigo celý čas blúznil a opakoval stále jedno a to isté meno dookola: "Senna," ospravedlňoval sa jej, že ju nedokázal ochrániť, ju a ani ich dieťa.

Rukia to nechcela riešiť kým bol chorý a snažila sa to na chvíľku zatlačiť do úzadia, potom sa Ichigov stav natoľko zlepšil, že už na druhý deň po tom čo mu Orihime vyliečila rany sa prebudil.

Najprv bol úplne dezorientovaný a na ďalší deň si už z toho robil srandu spolu s ostatnými lúpežníkmi, ktorí ho celý čas navštevovali a uisťovali sa, že je v poriadku.

Na večer už vyšiel z postele, jedol, vrátila sa mu farba do tváre a kruhy pod očami zmizli. Rukia celý ten čas stála po jeho boku, pomáhala mu a snažila sa tváriť, že je všetko v poriadku, no potom keď videla ako sa jeho stav zlepšil jej to nedalo a pod večerom keď sa vrátil do stanu sa odhodlala spýtať sa ho nato.

"Ichigo," začala opatrne a on na ňu s úsmevom pozrel a sadol si vedľa nej.

"Rukia tebe som sa ešte ani poriadne neospravedlnil," pohladkal ju po líci a ona prekvapene zažmurkala.

"Za čo?" Spýtala sa.

"Celý ten čas si sa o mňa starala a stála pri mne, ďakujem a prepáč, že si sa kvôli mne tak trápila," pobozkal ju na čelo.

"To je v poriadku, som rada, že ťa nezabili mala som naozaj strach a som aj šťastná, že si Ashida ušetril," usmiala sa a Ichigo sa slabo zasmial.

"Ten parchant mi to ale aj tak pekne spočítal, neklamala si keď si hovorila, že je dobrý lukostrelec," podotkol a Rukia sa nervózne zasmiala.

"Ichigo," začala po chvíľke zbierania odvahy, "Keď si bol zranený a mal si teplotu, hovoril si zo sna stále to isté meno, Senna, tvoje sestry mi povedali, že to bola tvoja láska ale ty si z toho sna hovoril aj o dieťatku, ktoré s tebou čakala, Ichigo prosím povedz mi čo sa ti stalo v minulosti, čo mi tajíš?" Pozrela mu priamo do očí a všimla si ako jeho tvár úplne potemnela.

"Rukia nechcem sa o tom rozprávať, teraz ešte nie," povedal tichým hlasom.

"Tak fajn," vzdychla si, vedela, že to nemá zmysel, nič sa od neho nedozvie, "ako chceš, nebudem ťa do toho tlačiť," zašepkala a zdvihla sa.

"Idem pozrieť Karin s Yuzu," pozrela na neho a on len zachmúrene prikývol. Rukia vyšla zo stanu a zamyslene sa zahľadela pred seba. Videla na jeho tvári bolesť, vedela, že rana po Senne je ešte čerstvá. Nešla za Karin a Yuzu ako hovorila ale vytratila sa k jazierku kde ako obvykle odpočíval Hyourinmaru.

Sadla si vedľa neho a začala ho hladkať. Drak spokojne zavrčal a položil si do jej lona svoju hlavu.

"Vieš Hyourinmaru ja ho asi naozaj milujem," zašepkala, "a preto...preto," hlas sa jej zlomil a po lícach sa jej spustili slzy, "preto to tak bolí, lebo viem, že on ma nikdy nebude milovať, nikdy nie tak ako ešte stále miluje Sennu," zavzlykala. To bolo prvýkrát čo drak ku nej pozdvihol hlavu akoby ju naozaj počúval a obtrel sa jej o bradu akoby ju chcel utešiť.

Silno ho objala a slabo sa rozvzlykala.

Prečo si kráľ lúpežníkov musel vybrať ju?