13. Kapitola

13. Kapitola

---

Mesiac ubehol rýchlejšie ako sa Rukia nazdala a Ichigo sa so svojou družinou už chystal na ďalší vpád do ďalšieho kráľovstva, kráľovstva muža, ktorému bola kedysi sľúbená.

"Hichigo daj mi na neho pozor," pozrela na bieleho džina, ktorý sedel vedľa Ichiga a jedol hrozno.

"Samozrejme kráľovná," uškrnul sa na ňu a potom pozrel na Ichiga, "tvoja kráľovná je tak sladká, robí si o tebe neustále starosti," povedal s predstieraným dojatím.

"To nie je vtipné," upozornila ho Rukia, "a aj ty si daj na seba pozor, nie, že ťa zničia," sadla si vedľa nich a Hichigo ohúrene zažmurkal.

"O mňa si starosti robiť nemusíš už dupľom. Som džin, som nesmrteľný, aj keby ma teraz zničili zrodím sa znovu, ale kráľovná ty si fakt sladká, je milé keď si o mňa niekto robí starosti," uškrnul sa a Ichigo konečne zdvihol hlavu od mapy a premeral si ich prekvapeným pohľadom.

"Tým si chcel povedať čo? Že ja si o teba starosti nerobím? Veď máš vyhradený aj vlastný stan keď sa ti zunuje byť v meči," zavrčal.

"Ty sa staráš o mňa iba preto lebo som tvoja dojná krava," odbil ho a Rukia sa začala smiať. Obidvaja na ňu nechápavo pozreli.

"Vy ste úplne ako bratia, keby ste sa videli," stále sa smiala a oni na seba nevraživo pozreli.

"Vôbec sa na seba nepodobáme," vyhlásili obidvaja naraz a na to sa Rukia rozosmiala tak veľmi až jej začali tiecť slzy.

"A to o tebe Ichigo všetci v tábore tvrdia, že nemáš skoro žiadny zmysel pre humor," vysúkala zo seba.

"To nebol vtip- tak počkať? Kto tvrdí, že nemám zmysel pre humor?" Vyhŕkol dotknuto.

"Každý normálny človek čo má fungujúce uši a oči," odbil ho Hichigo a Ichigo ho prepálil pohľadom.

"Čo keby si sa už vrátil naspäť do meča alebo vypadol z tohto stanu?" Zavrčal.

"Čo keby si mi pobozkal prdel?" Odbil ho s úškrnom Hichigo.

Rukia sa už tak smiala, že ledva chytala dych.

"No tak Rukia, máš si ma zastať, som tvoj manžel," mrzuto na ňu pozrel ale keď sa neprestávala smiať nakazila aj ich dvoch a tí sa tiež začali smiať.

Neskoro večer keď už Rukia ležala v posteli zamyslene hľadela do stropu.

Pred dvoma týždňami poslala správu svojim rodičom, no odpoveď ešte nedostala, čo ak sa im niečo stalo?

"Ichigo," pozrela na svojho manžela, ktorý ešte stále sedel za stolom a pripravoval bojovú taktiku.

"Áno, láska moja?" Spýtal sa jej neodtŕhajúc hlavu od papierov a ona sa od rozpakov zahrabala viac do perín. Asi si to ani neuvedomoval ale v poslednej dobe ju pri ich spoločných rozhovoroch začal oslovovať láska, hovoril to úplne spontánne akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. No ju vždy tým priviedol do rozpakov, nevedela ako má na to reagovať, ako ho osloviť, veď mu ešte ani len do očí nepovedala, že ho miluje.

"Um, myslíš si, že sa stalo niečo s tým orlom, ktorého si poslal k mojim rodičom s listom?" Opýtala sa a on k nej zdvihol svoje hnedé oči.

"Nie, určite je v poriadku ibaže na mňa bude čakať v Rukongai, nechcel som aby ho niekto špehoval cestou späť keď sa bude vracať, je cvičený tak aby vedel na mňa čakať aj na iných miestach, keď sa vrátim z boja donesiem ho so sebou," vysvetlil jej a ona sa usmiala.

"Dobre, ďakujem," zašepkala a zívla si. Ichigo sa pousmial.

"Je na čase ísť spať," zašepkal, zhasol sviečku, ľahol si a pritúlil sa k nej.

"Ichigo daj na seba zajtra pozor," pevne ho zovrela v náručí.

"Neboj, budem v poriadku," ubezpečil ju.

Ráno sa ženy a deti rozlúčili s mužmi. Rukia sa ubezpečila, že Ichigo má červený náramok na ochranu a potom zbojníci vyrazili preč. Dívala sa za nimi až kým jej nezmizli z dohľadu a potom sa vrátila naspäť do stanu.

Zrovna sa chystala ísť si zabojovať s Karin keď do stanu vtrhla rozžiarená Orihime.

"Rukia tomu neuveríš!" Vyhŕkla a dobehla k nej s modrými sponkami, ktoré dostala od Grimmjowa, v ruke.

"Vieš, chcela som si skúsiť zahádzať Grimmjowovými vrhacími nožmi, nehovor mu to prosím ťa, no a bola som trošku nešikovná a keď som ich brala do ruky jeden mi spadol a zapichol sa mi rovno do nohy," zdvihla nohu a Rukia si všimla, že ju mala na chodidle celú krvavú dokonca sa jej zakrvavil aj spodok šiať.

"Panebože, Orihime! Kde je tá rana, musíme to okamžite zastaviť, bože, Grimmjow bude šalieť keď sa vráti a zistí to," vyhŕkla no Orihime pokrútila hlavou.

"Ono je to už zahojené, vieš keď sa mi to stalo tie sponky sa zmenili na víly a v priebehu pár sekúnd mi tú ranu úplne zacelili akoby sa ani nič nestalo," pokračovala ďalej horlivo a Rukia nechápavo nadvihla obočie.

"Víly?" Spýtala sa nedôverčivo.

"Áno, Shun Shun Rikka," zvolala, sponky zažiarili a krátko na to sa pred Rukiou zjavilo šesť malých víl.

"Panebože," zašepkala v úplnom šoku.

"To ti teda poviem! Tá baba nemá rozum, keby si videla ako som sa tváril keď jej ten nôž prepichol nohu!" Zvolal malý mužíček.

"Toto je Tsubaki, a tí ďalší sú Shun'ō, Hinagiku, Lily, Ayame, Baigon," predstavila ich Orihime.

"Teší ma," predstavili sa jej všetky víly okrem Tsubakiho, ktorý si iba odfrkol.

"Um...aj mňa...teší," vykoktala sa Rukia. Prečo je vôbec potom všetkom čo jej Ichigo povedal a ukázal ešte stále prekvapená keď niečo takéto vidí na vlastné oči?

"Orihime, musíš si na seba dávať väčší pozor," upozornila ju jedna z víl menom Ayame, "hlavne keď čakáš bábo," dodala a Orihime kajúcne sklonila hlavu.

"Prepáčte, už sa to nestane hlavne to nehovorte Grimmjowovi, porazilo by ho," ospravedlnila sa.

"Mal by sa to dozvedieť aby pred tebou všetko nebezpečné skryl!" Vyprskol Tsubaki.

"Hej, vysvetli mi niekto ako ste sa tu zjavili?" Prerušila ich Rukia a oni na ňu pozreli.

"Ako to myslíš zjavili? My sme tu boli vždy, kedysi sme patrili bohyni Eset, ktorá nás dala do daru kráľovnej na zemi keď pomohla Eset pri úteku pred Sutechom a odvtedy sme boli predávaní z generácie na generáciu, potom nás však ukradli. Majitelia, ktorí nás neskôr získala nevedeli ako našu silu použiť, nevedeli nás ani len zobudiť zo spánku," vysvetlila jej Lily.

"A ako sa to Orihime podarilo?" Nechápala Rukia.

"Vlastne...nás o to poprosila sama bohyňa," zamumlal Tsubaki, "Očividne je toto dievča jej potomkom," dodal a Rukia na Orihime vytreštila oči.

"To znamená, že v tebe koluje božská krv!" Vhŕkla a Orihime prekvapene zažmurkala.

"To nie je možné, moji rodičia boli len obyčajní chudobní ľudia," namietala.

"Áno, ale to nemení nič na tom, že ti koluje v žilách krv našej bohyne, tak ako tvojmu dieťaťu preto od teraz na teba budeme dávať pozor, žiadne bojovanie, chytanie nožov a oháňanie sa drevenými mečmi!" Vyprskol Tsubaki a potom sa namosúrene otočil aj na Rukiu.

"To isté platí aj pre teba, tehotné ženy by nemali bojovať s mečmi a basta!" Vyprskol a Rukia nechápavo pootvorila ústa.

"Ako to myslíte aj ja?" Spýtala sa.

"Ty to nevieš?" Ayame k nej priletela bližšie, "Máme silu rozoznať život a smrť a v tebe sa rodí nový život," usmiala sa.