Sleeping Beauty (13. Kapitola)

Heh...nooo, bola to dlhá doba, asi tak dlhá doba, že ste určite zabudli o čom táto poviedka vôbec je a teraz budete naštvaní lebo si budete musieť čítať predchádzajúce kapitoly alebo sa na to vykašlate...tak či tak veľmi ma to mrzí som proste nezodpovedná T_T Najprv som chcela spraviť 13. Kapitolu ako taký špeciál o Makinom živote s čarodejnicou ale hovorím si, tak pridám po roku kapitolu a budete to flashback veď to je ako facka cez ksicht, nikto nemá rád flashbacky (ani ja, vďačím tomu Narutovi a Bleachu) ale aj tak je toto špeciálna kapitola lebo dojde k veľkému odhaleniu, MUHAHAHA

13. Kapitola

---

"Maka," Thirteenth Fairy pozrela na svoju žiačku, ktorá pred ňou stála so sklonenou hlavou, "povedz mi, ty miluješ toho chlapca, že áno?" Položila jej ruku na plece.

"Áno, matka," nemalo zmysel jej klamať, aj tak videla do jej spomienok.

"Preto si s ním odišla? Preto si tam s ním zostala? Myslela si si, že sa tam môžeš predo mnou navždy skrývať, hrať tú svoju malú hru a žiť šťastne až naveky?" Na túto otázku jej Maka neodpovedala, len zovrela pevne pery a zadívala sa smerom kde Thirteenth Fairy uložila svoj najdrahší poklad.

Čarodejnicine krvavo červené pery sa skrivili do opovržlivého úsmevu.

"Hlupaňa, on ťa predsa nikdy nemiloval," povedala posmešne a zaryla jej dlhé červené nechty do pleca.

"Tvoj princ sa už ženie sem, som zvedavá či sa dostane cez tŕnie a ak áno, tak potom ho čaká trpké sklamanie, pretože ani pravá láska nenapraví to čo si aj ty spôsobila," povedala škodoradostne a odišla preč.

Maka tam len ticho stála než sa jej oči naplnili slzami.

"Soul," zašepkala, "mrzí ma to,"

"Tak toto bude problém," skonštatoval Kid keď stáli pred veľkou stenou tvorenou z tŕnia.

"No aspoň vieme, že sme na správnom mieste," zobral to viac optimisticky Black Star.

"To nie je isté, Soul si si istý, že je toto správne miesto?" Kid sa otočil smerom na kosu, v ktorej sa objavil odraz Soula.

"Áno, moje spojenie s Makou bolo znovu obnovené potom čo ma premenila na kosu a ja teraz môžem jasne cítiť jej dušu, Maka je za tým tŕním," povedal rozhodne.

"Nemôžem uveriť, že sa nám tá hlupaňa celý ten čas skrývala rovno pred nosom," zašomral Kid.

Úkryt Thirteenth Fairy bol neďaleko Death City, v lese kde sa každý deň mihlo množstvo ľudí. Človek ho samozrejme nemohol vidieť pretože bolo kúzlami začarované a vytváralo imitáciu priepasti, no len čo to Blair zbadala presne vedela o čo ide a kúzlo zničila.

"Nepovedala by som, že sa tu ukrývala celý čas, toto kúzlo tu nebolo dlho, isto menila miesta svojej skrýše," Blair sa zahľadela na masu tŕňov a pristúpila k ním bližšie. V rukách sa jej sformovala plamenná guľa, ktorú do ich hodila ale nič sa nestalo.

"Ako som predpokladala, je to veľmi silné kúzlo," vzdychla si.

"Čo teraz?" Spýtala sa Liz.

"Kid skús to s nami!" Vyhŕkla Patty a Kid namieril zbrane proti tŕniu. Párkrát vystrelil, no guľky len preleteli tŕním bez toho aby ho hocijako poškodili čo úplne vytočilo Black Stara.

"Sprosté tŕnie tak sa uhni!" Vyprskol a sekol do neho kosou. Tŕnie sa rozrezalo a chvíľku tak zostalo kým sa zase nezačalo obnovovať.

"To je ono Black Star, môžeme si preraziť cestu!" Vyhŕkol Soul a Black Star s úškrnom prikývol.

Napriahol kosu do výšky a vtedy sa mu okolo ruky omotalo iné tŕnie.

"Čo to-" tŕnie sa mu zarylo až do mäsa a on skoro pustil Soula na zem, no vtedy Kid na niečo za ním vystrelil. Tŕnie sa rozplynulo a Black Star kosu spustil k telu a rýchlo pozrel za seba. Nad nimi na strome sedela Thirteenth Fairy s blaženým úsmevom na perách.

"Kam si myslíš, že ideš chlapče?" Spýtala sa ho.

"Už nikam, pretože ty si prišla za mnou," zavrčal a namieril proti nej kosu. Hneď na to však pred neho skočil Kid s Blair.

"Black Star nechajte Thirteenth Fairy na nás, vy choďte pohľadať Maku povedal pokojne.

"Ale..." chcel namietnuť Black Star ale potom pozrel na Soulov odraz a odmlčal sa.

"Dobre, spolieham sa na vás, neopovážte sa prehrať lebo vám nakopem prdele!" Vyhŕkol a Kid sa pousmial.

"Idiot, uvedomuješ si ako hlúpo to znelo?" Zašepkal a spolu s Blair zaútočili na čarodejnicu.

Black Star sa rozbehol k tŕniu a začal si ním raziť cestu ibaže po chvíli zistil že to nebude tak jednoduché pretože tŕnie sa celilo rýchlejšie ako si myslel a pomaly ho začalo v sebe uväzňovať.

"Do čerta," zavrčal ale ďalej si razil cestu a tŕnie reagovalo oveľa agresívnejšie, omotávalo sa okolo jeho nôh, rúk a dokonca aj krku, najprv sa mu darilo zbaviť sa ho, vytrhával si ho hlboko spod kože kde sa mu zarývalo, no čím viac ho vytrhol tým viac ho narástlo a nakoniec mu tak tuho omotalo nohy, že nebolo viac možné aby ho zo seba strhol.

"Nie, no tak, teraz nie," šepkal keď tŕnie začalo rásť až smerom k jeho trupu. Musí niečo vymyslieť a rýchlo!

Pozrel nad seba, na modrú oblohu a vtedy si niečo uvedomil. To tŕnie síce rástlo do výšky ale nie tak vysoko aby...

Schytil Soula pevne do obidvoch rúk.

"Soul ďalej s tebou nemôžem ísť ale pokúsim sa ťa aj tak dostať k Make," uškrnul sa.

"Black Star čo to robíš? To tŕnie ťa pohltí ak tu zostaneš!" Vyhŕkol Soul no bolo už neskoro. Black Star sa ním ohnal najviac ako sa mu dalo a hodil ho ďaleko do diaľky. Soul preťal tŕnie a potom vyletel rovno nad tú živú tŕnistú hradbu a preletel hodný kus dopredu. Dopadol však znovu naspäť.

Premenil sa do svojej ľudskej podoby a pozrel pred seba. Uvedomil si, že múr z tŕnia končí len kúsok od neho a za ním sa nachádza malý drevený domček obmotaný ružami.

To je ono!

Chcel sa k nemu rozbehnúť no tŕnie ho pevne uchopilo a začalo sa okolo neho omotávať. Nahlas zanadával a jeho ruka sa premenila na čepeľ, ktorou sa po ňom zahnal. Hneď ako bol voľný vydal sa na útek no tŕnie ho znovu polapilo. Keď ho chcel však tento krát preseknúť omotalo sa mu aj okolo ruky.

"No tak ma pusti!" Zakričal a začal ho zo seba násilne strhávať, no tŕnie len rástlo a silnelo. Pokúsil sa preto plaziť smerom k domčeku no po chvíľke sa mu tŕne začali zarývať aj hlboko do krku, začal ho zo seba znovu šklbať, už ani nevnímal bolesť iba zápach vlastnej krvi, ktorá mu vytekala z hlbokých rán po celom tele.

Uvedomoval si, že bitku prehráva a to ho privádzalo do zúfalstva. Ak sa teraz nechá poraziť už nikdy neuvidí Maku.

Mŕtve zelené oči ho sprevádzali až doteraz celé tie roky.

Tie zelené prázdne oči a všetko preto lebo ju nedokázal ochrániť. Bude to aj teraz tak? Znovu zlyhá?

"Maka!" Zakričal zúfalo a vtedy sa tŕnie zastavilo a začala ho pomaly púšťať zo svojho zovretia. V šoku si uvedomil, že múr pred ním sa rozostúpil a nechal ho prejsť. Na nič viac nečakal, pozbieral sa zo zeme a rozbehol sa smerom k domčeku.

Drevené dvere hlasno zaškrípali a Soul opatrne vkročil dnu a vtedy si ju všimol. Maka stála pri posteli otočená chrbtom k nemu.

"Maka," zvolal na ňu a ona sa po chvíľke otočila.

"Maka si v poriadku?" Pribehol k nej a začal si ju obzerať aby sa presvedčil, že jej čarodejnica nič neurobila.

"Soul, musím ti niečo povedať," zašepkala.

"To počká, teraz sa hlavne musíme odtiaľto dostať," schytil ju za ruku no ona sa ani nepohla.

"Nie, Soul ty to nechápeš, nemôžem s tebou odísť," vyhŕkla a on sa na ňu nahnevane otočil.

"Maka prosím ťa, prestaň s tým, ja viem, že si myslíš, že keď tu zostaneš tak nás ochrániš pred Thirteenth Fairy ale ona po nás pôjde tak či tak," vyštekol a vtedy sa za ním niekto zasmial. V šoku zistil, že je to Thirteenth Fairy.

"Chlapče vážne by si si ju mal vypočuť," pousmiala sa a on na ňu zazrel.

"Kde sú ostatní?! Čo si im spravila?" Zavrčal a ona pokrčila plecami.

"Tým by som sa teraz nezapodievala, chlapče, povedz, všimol si si kto leží na tej bielej posteli?" Spýtala sa ho a Soul sa nechápavo obzrel na posteľ.

Vtedy jeho telo zamrzlo v čírej hrôze. Ani si neuvedomil kedy pustil Makinu ruku, jediné čo videl bolo nehybné nahé telo bledého dievčaťa s dlhými pieskovými vlasmi a veľkou jazvou na mieste kde sa nachádzalo srdce.

Pokúsil sa niečo povedať ale nevyšiel z neho ani hlások, vtedy sa Thirteenth Fairy začala nahlas smiať.

"Presne tak chlapče, veď ste sa predsa v škole učili, že zo zbrojára sa nikdy nemôže stať čarodejník, nebolo ti to divné? Nikdy si sa nad tým nezamyslel? Nikdy si, si nevšimol, že tejto Make chýba jazva na mieste kde som jej rozdrvila srdce?!" Pristúpila k Make a trochu jej stiahla vrch bielych šiat. Mala pravdu, nikde žiadna jazva, na mieste kde sa mala nachádzať po tom čo jej Thirteenth Fairy rozdrvila srdce nebolo nič.

Soul znovu uprel pohľad na dievča ležiace na posteli pokryté šípovými ružami.

"M-Maka," zašepkal nakoniec a Thirteenth Fairy prikývla.

"Presne tak chlapče, to dievča čo vidíš spať na tej posteli je tvoja skutočná zbrojárka, toto," zdrapila za ruku čarodejnicu Maku a potiahla ju trochu do výšky, "je len napodobenina, ktorú som vytvorila na jej obraz," jej krvavočervené pery sa skrivili do veľkého strašidelného úsmevu.