Legend of Wolf Girl (24. Kapitola - Vlčia kráľovná)

24. Kapitola

Vlčia kráľovná

---

Nikto nič nehovoril, všetci hľadeli na mňa a na dvojčatá, ktoré ešte stále kľačali na kolenách. Prvá sa zo šoku spamätala Faux, začala sa nasilu smiať, podišla k dvojčatám, schytila ich pod pazuchy a potom podišla ku mne.

"Chlapci takéto vtipy nie sú prijateľné," povedala sladkým nevinným hláskom ako vždy keď sa pretvarovala pred ostatnými.

"Ale to nebol vtip," namietlo jedno z dvojčat a Faux na neho fľohla zabijacký pohľad tak aby to nikto nevidel.

"Zavri si hubu lebo ti odrežem gule," zavrčala a namiesto nechtov sa jej zaleskli čierne pazúry.

Potom pozrela naspäť na ostatných.

"Kurosaki-sama ak vám to nevadí zoberieme týchto dvoch srandistov na obhliadku lesa," povedal s nevinným úsmevom a otec, ktorý sa už spamätal zo šoku prikývol.

"Ale zachvíľku vyjde mesiac tak nie, že sa budete túlať na kraji lesa, choďte hlbšie do neho," upozornil nás a my sme prikývli. Faux potom potiahla dvojčatá, ktoré radšej už mlčali a ja som ju rýchlo následovala.

Kráčali sme hodnú chvíľu dosť hlboko do vnútra lesa a zastavili sme sa až na jednej z menších čistiniek kade pretekal malý potok. Ležal tam padnutý kmeň veľkého stromu. Vždy sme na toto miesto chodili keď nastal spln.

Faux konečne pustili dvojčatá a nasrdene na ne pozrela.

"Čo to malo, kurva, znamenať?! Ste sa s koňom zrazili? Haló, ak ste si to nevšimli sme omegy, všetci nás nenávidia, nemusíte na nás pútať pozornosť, tobôž nie na Masaki! Viete do akých problémov sa kvôli tomu mohla dostať?!" Štekala nahnevane a oči jej pritom žiarili od hnevu. Obidve dvojčatá na seba mrzuto pozreli a potom sa otočili naspäť na Faux.

"Vlčia kráľovná je jedna z najsilnejších vlkolakov ale kým sa jej sila úplne prejaví sme tu my na to aby sme ju chránili, je to náš účeľ, naša jediná a hlavná priorita," povedal jeden z nich.

"Tak počkať," vyhŕkla som.

"Čo to má byť s tou Vlčiou kráľovnou...um, ktorí ste ktorí?" Spýtala som sa.

"Ja som Kyouka," povedal ten napravo.

"A ja Suigetsu," usmial sa ten naľavo.

"Výborne, teší ma, ale naspäť k téme. Aká Vlčia kráľovná? To nedáva zmyseľ, ak si zo mňa robíte srandu, nie je to vtipné," tvár sa mi zvraštila hnevom.

"Nie, je to pravda!" Vyhŕkol Suigetsu no keď videl, že mu stále nedôverujem pozrel na svojho brata akoby u neho hľadal pomoc. Ten si len otrávne vzdychol.

"Fajn, nech je po vašom," pretočil očami a vtedy sa stalo niečo čo by som neočakávala ani v najdivokejších snoch. Obidvaja bratia sa rovno pred nami premenili na dvoch hnedých vlkov s jasnými žiarivými striebornými očami.

Faux zo seba v šoku vypustila ďalšiu nadávku a ja som len prekvapene zhíkla.

"Ako...ako je to možné?!" Vyhŕkla som. Vtedy som si niečo uvedomila, niekto sa k nám blížil, počula som ich už z diaľky. Ten pach som okamžite spoznala, boli to Fujimura a Hikaru.

"Okamžite sa premeňte naspäť!" Vyhŕkla som na dvojčatá ale tie sa ako na protiveň rozbehli chalanom naproti.

"Faux chyť ich!" Skríkla som no než Faux stihla vôbec zareagovať prebehli okolo nej a stratili sa v lese.

"Ja ich zabijem! Sprosté dvojčatá, sprostá Sousuke svorka, prísaham bohu, že ich členovia sú všetci padnutí na tie prašivé, že vraj geniálnej, hlavy," vyprskla ako sme obidve bežali za vlkmi do lesa. No bolo neskoro. Dvojčatá už dávno vo svojej vlčej forme obkľúčili Fujimura a Hikara a hneď na to sa premenil naspäť do svojej ľudskej podoby len s hnedými kožuchmi na miesto oblečenia, ktoré zostalo na čistinke.

Obidve s Faux sme zastavili na mieste a bledé od hrôzy sme čakali čo sa bude diať.

Fujimura len s pootvorenou pusou hľadel na obidvoch bratov zatiaľ čo Hikaru koktal jednu neurčitú otázku za druhou.

"Do riti Masaki sme v riti, sme v totálnej riti, tí dvaja to vytrepú, je len otázkou času kedy sa to dozvie celá svorka, určite nás potom zabijú," šepkala Faux v absolútnom strachu.

"Nie, nič sa nestane, pri najhoršom nás len vyhostia," snažila som sa ju upokojiť.

Obidve sme opatrne podišli k chalanom. Hikaru sa hneď otočil našim smerom.

"Ty," zavrčal a ukázal na mňa prstom, "ty si o tom vedela?!" Vyštekol.

"Nie, dozvedela som sa to tiež až teraz," snažila som sa hovoriť pokojne.

"Vlčia kráľovná sa o nás dozvedela až teraz, predpokladám, že si myslela, že je jediná, ktorá sa môže na vlkolaka premeniť kedy sa jej zachce," prehovoril Suigetsu s pokojným úsmevom na perách a Kyouka si vzdychol.

"Suigetsu nemôžeš hovoriť všetko naraz, len ich zmätieš," zašomral otrávene. Na to sa Hikaru v úplnej beznádejí chytil za hlavu a začal nahlas nadávať.

"Čo to má, do čerta, znamenať? Sníva sa mi alebo čo?!" Vyštekol. Faux si otrávene vzdychla.

"Fajn je na čase aby ste sa dali do vysvetlovanie a to hneď," zazrela na dvojčatá.

Sadli sme si na zvalený peň na čistinke a dvojčatá sa posadili oproti na trávu.

"Viete o tom, že svet, v ktorom teraz žijeme nám nepatrí?" Spýtal sa Suigetsu.

"Och, nehovor a komu teda patrí?" Spýtala sa s iróniou v hlase Faux.

"Ľuďom, toto bol vždy ich svet, ten náš bol ďaleko od ich ale poskytli nám azyl potom čo sme prišli o náš svet," pokračoval ďalej a Hikaru otrávene zavrčal a zdvihol sa na odchod.

"Neprišiel som sem počúvať rozprávky a úžasnosti a dobrotivosti ľudí a o iných svetoch, poď Fujimura," pozrel na svojho partnera ale ten pokrútil hlavou.

"Nie, chcem počuť zvyšok príbehu, práve sa predo mnou dvaja vlkolaci premenili z vlastnej vôle na vlkov, chcem vedieť prečo," vyhlásil a Hikaru nahnevane zavrčal no sadol si naspäť k Fujimurovi.

"Takže, aby sme si boli na jasnom. Vy tvrdíte, že vlkolaci kedysi mali vlastný svet ale prišli oň?" Spýtala som sa a Kyouka prikývol.

"Bol to veľký svet, rozdelený na sedem hlavných kráľovstiev: kráľovstvo upírov, kráľovstvo elfov, káľovstvo mačacích démonov, kráľovstvo víl a mágov, kráľovstvo morských ľudí, kráľovstvo tvorov snov, kráľovstvo vlkolakov. Kedysi bolo našov súčasťov aj kráľovstvo ľudí ale tí sa potom od nás oddelili," začal vysvetľovať no Faux ho zastavila.

"Prečo by sa od nás ľudia oddeľovali? Prišli si až moc výnimoční alebo čo?" Spýtala sa a Kyouka sa uškrnul.

"Vždy sa z ľudí vysmievame, narozdiel od nás sú krehkí, nemajú žiadne super schopnosti, myslíme si, že sú sebeckí, že ničia planétu ale práve tá ich sebeckosť ich často zachraňuje ako vtedy. Okrem ôsmych kráľovstiev, ktoré vtedy žili pokope tu boli ešte démoni, vždy sa snažili dostať naše kráľovstvá zničiť nás, kedysi vládla medzi nami a nimi vojna, vtedy sme ich zahnali do podsvetia a zapečatili kúzlami, ale kúzla časom strácajú na sile a démoni si vždy našli chodníčky na povrch no vždy sa nám ich podarilo zničiť. Potom si však ľudia všimli, že démonov čím ďalej tým viac pribúda a ich útoky sú čím ďalej tým viac intenzívnejšie, neboli hlúpi vedeli, že sa niečo chystá ale keď o tom hovorili ostatným vládcom kráľovstiev tí akoby ich ani nepočúvali, zaslepení vlastnou silou a skoro úplnou nesmrteľnosťou si mysleli, že démoni proti ním nemajú žiadnu šancu.

Ibaže ľudia neboli tak silní aby sa mohli donekonečna démonom brániť, neboli obdarení niesmerne dlhým alebo večným životom a narozdiel od nás mohli ľahko zomrieť preto sa rozhodli učiniť závažné rozhodnutie: pomocou kúziel oddelili svoje kráľovstvo od našich a vytvorili bariéru, ktorá ich chránila pred tým aby sa niekto do ich kráľovstva dostal alebo z neho odišiel.

O pár rokov na to ako tak učinili démoni zaútočili v plnej sile, vyplienili naše kráľovstva, zabili našich hlavných vodcov a skoro vyhubuli naše rody, nebyť ľudí, ktorých sme vtedy vysmiali a nazvali zbabelcami už by sme tu dávno neboli. Prijali nás do svojho kráľovstva, ktoré sa za tie roky rozrástlo a vytvorili nám tu útočisko," dopovedal. Nastalo chvíľkové ticho.

"Tak..." prehovorila nakoniec Faux, "nádherná rozprávka vážne, pobavila som sa, výborne, zachvíľku vyjde mesiac takže je na čase to tu ukončiť," povedala a Hikaru prikývol.

"Nerád s tebou súhlasím ale máš pravdu, na dnes už mám tých sračiek akurát tak dosť," zašomral.

"Prišli sme o domov? Ako to však súvisí s Vlčou kráľovnou?" Spýtal sa Fujimura nespúšťajúc z dvojčiat zrak a Hikaru naštvane zavrčal.

"To stačí Fujimura, nevidíš, že ti len vymývajú mozog hlúpymi rozprávkami?!" Vyprskol nahnevane no Fujimura sa ani nepohol.

"Ak sa ti to nepáči vráť sa naspäť k svorke a počúvaj tam tých namyslených idiotov," odbil ho. Hikaru na neho zazrel, no zostal sedieť pri ňom.

"Každé z kráľovstiev malo svojho hlavné vodcu, my sme mali Vlčiu kráľovnú Lupa, jediného žijúceho potomka vlčieho boha Fenrira. Keď nastal útok zabili ju a tým náš rod oslabili, nie len to zoslali na nás kliatbu," Suigetsu si nás premeral pohľadom.

"Akú kliatbu?" Spýtala som sa.

"Chceli z nás spraviť smrteľníkov, v podstate ľudí aby sa nás mohli rýchlo zbaviť, ibaže kliatba nebola taká silná ako predpokladali," uškrnul sa.

"Nebodaj tým myslíte našu premenu na vlkolakov," zahabkala Faux a dvojčatá prikývli.

"Sme deti Mesiaca a kliatba vždy slabne keď nastane spln, ibaže naša premena je kvôli násilnému rušeniu kliatby zakaždým bolestivá, no ako náhle mesiac stráca na sile kliatba ju zase naberá a počas novu je najsilnejšia, vtedy sú z nás iba obyčajní, zraniteľní ľudia. Jediní, ktorí su od kliatby ušetrení, sú priami potomkovia kráľovskej gardy, ktorí stážili kráľovnú, čiže my, náš otec, pred ním jeho otec a tak ďalej. Je to preto lebo Lupa obdarovala kráľovskú gardu veľkou mocou aby sa dokázali vysporiadať s každým nebezpečenstvom. No a ešte je tu jeden vlkolak, na ktorého kliatba nemá žiadny dosah a to je samotné prevtelenie kráľovny," všetci pozreli mojim smerom. Vtedy sa Hikaru nahlas rozosmial.

"Akože ona je kráľovná? No to je dobrý vtip," povedal posmešne, no dvojčatá na neho hodili nevraživé pohľady.

"Samozrejme a môžeme ti to rýchlo dokázať, všetci, ktorých kráľovná prijme do svojej svorky sú zbavení kliatby a je im predaný dar aby dokázali kráľovnú brániť pretože sa stávajú novými členmi jej gardy, to znamená, že viac nie sú ovplyvnení cyklom mesiaca. Členov gardy môže byť desať pretože kráľovná môže predať najviac desať darov ako tak počítam nás je tu päť plus kráľovnin partner a jeho sestra," dodali a ja som na nich vytreštila oči.

"Ako viete o Sorovi a Mikomi?!" Vyhŕkla som, navyše si nespomínam, že by som Mikomi niekedy prijala do svorky tak isto ako si nepamätám, že by sa Faux predo mnou niekedy sklonila ako pred alfou.

"My vieme veľa o tvojom živote Masaki, náš otec ťa dlhé roky chránil," usmiali sa na mňa. Zmätene som prebiehali očami z jedného na druhého a vtedy sa Faux slabo zasmiala.

"Takže hovoríte, že som členom Masakinej gardy?" Spýtala sa a oni prikývli. Pozrela smerom na mňa.

"To znamená, že vtedy po tej našej poslednej bitke keď sme mali trinásť kedy si ma prebila som ťa vlastne prijala ako alfu, hm, zaujímavé," uškrnula sa a slabo mi buchla do pleca.

Vtedy začal vychádzať mesiac, v diaľke sme započuli zavíjanie vlkov, Hikarom a Fujimorom automaticky trhlo a prikrčili sa akoby čakali obrovskú bolesť, no nič sa nestalo, ani jeden z nich sa nepremenil. V šoku pozreli jeden na druhého a potom na mňa.

Nezmohla som sa na slovo, jediné čo mi lietalo myšlienkami bolo, že môj doterajší život je oficiálne v háji.