God Eater Burst (15.Kapitola-part 1)

Už pracujem aj na Legend of Wolf Girl, chvíľu strpenia, neviem prečo ale nejako sa mi do toho písania poviedok v poslednej dobe nechce T_T Musím pritiahnúť svoju múzu naspäť :D

15. Kapitola

---

"No tak Hibari nebuď taká," nahnevane som na ňu pozrela.

"Biba vážne si myslím, že by si sama nemala ísť na misiu," trvala na svojom Hibari.

"Prečo? Som líderka, daj mi teda niečo slabé," pokrčila som plecami. Bolo mi to srdečne jedno, jediné čo som chcela bolo vypadnúť odtiaľto. Hibari si nahlas vzdychla.

"No dobre, mám tu pár misií s Ogretailmi," začala sa prehrabávať v databáze.

"Dobré ránko!" Ozvalo sa zrazu za mnou a ja som sa otočila na Zacka, ktorý ku mne s veľkým úsmevom na perách pristúpil a oprel sa o pult.

"Čo sa to tu deje?" Spýtal sa nás.

"Práve si vyberám nejakú misiu," odpovedala som mu.

"Sama? Sólo misie sú nuda, Hibari pripíš tam aj mňa," pozrel na ňu. Už som sa chystala protestovať ale než som stihla hocičo namietnúť Hibari ho už mala tiež hodeného v misii spolu so mnou. Porazanecky som si vzdychla.

Tento deň začal bohovsky a bohovsky aj pokračuje.

Keďže vonku pršalo rozhodli sme sa zobrať si džíp. Mlčky som sa dívala von oknom, keď si zrazu Zack, ktorý riadil nahlas odkašľal. Mrzuto som na neho pozrela.

"Čo sa deje?" Spýtala som sa.

"To by som skôr ja chcel vedieť, kde si nechala úsmev, navyše si bledá ako stena a videla si už svoje kruhy pod očami? Čo ťa žerie?" Vyzvedal, znovu som si povzdychla.

"Nič mi nie je," zašomrala som.

"Prídem ti ako hlupák? Von s tým," nenechal sa odradiť.

Prečo mi nedá pokoj?

"Dobre, nechceš mi to povedať tak ma nechaj hádať," zamyslel sa. Otrávene som nadvihla obočie. Robí si zo mňa srandu?

"Bibiána Krandová, líderka prvého oddielu, ktorú vážne sere, že ju stále porovnávajú s Rindouvom a najradšej by nakopala zadok každému kto krivo hovorí na jej tím," povedal s veľkým úškrnom na perách akoby práve vyhral v lotérii. Od údivu som zabudla zavrieť ústa.

"Ako si..." zahabkala som.

"Ako som to zistil? Tche, som predsa Silver Zack, to protekčné decko Silvera Decadiusa, ktoré si myslí, že keď je jeho otec veľká ryba aj ono sa môže naparovať," stále si na tvári udržiaval úsmev, no jeho hlas dosť potemnel. Vlastne áno, tak ako som ja v tieni Rindouva, on taktiež stále nemôže výjsť z tieňa svojho otca. Zahanbene som sklonila hlavu.

"Prepáč vôbec som si to neuvedomila," zašepkala som a on sa zasmial.

"To je v poriadku. Vieš, ja a moja sestra Kiara sme kvôli tomu mali krušné detstvo ale časom si zvykneš, naučíš sa to ignorovať, naučíš sa chodiť s hlavou vztýčenou a prestaneš sa báť tých rečí," venoval mi mäkký úsmev. Nič som mu na to nepovedala len som ne neho spýtavo hľadela.

"Ľudia sú závistliví, vždy to tak bolo, ak si od skupiny čo i len trošku odlišní vždy ti to dajú pocítiť, vždy ti niekto bude závidieť, vždy sa ťa bude niekto snažiť dostať na kolená, vždy tu bude niekto kto bude chcieť vidieť porážku v tvojom výraze, preto sa im nemôžeš poddať, nemôžeš im dovoliť vyhrať nad tebou. Kašli na ich reči, nesnaž sa byť ako Rindou, buď sama sebou, tvoj oddiel nepotrebuje ďalšieho Rindouva čo sa nechá zabiť s tajomstvami, potrebuje líderku, ktorá ich bude viesť dopredu a dovolí im aby jej pomohli," hovoril upierajúc zrak na cestu. Potom stíchol a to ticho pretrvalo medzi nami dlho.

Má pravdu. Čo to tu nacvičujem? Ja predsa viem aké špiny dokážu byť ľudia, žila som s takými sviniarmi, naučila som sa to ignorovať už vtedy, tak prečo by ma teraz mali žrať nejaké hlúpe reči? Aj keby som rozbila hubu tisícke takých ľudí vždy sa nájde nový, ktorý si ju otvorí, tak prečo sa tým vôbec zaťažujem?

Nahlas som sa rozosmiala a Zack na mňa prekvapene pozrel.

"Máš pravdu," povedala som ešte stále pobavene keď som sa konečne prestala smiať, "Nemá zmyseľ sa tým zaťažovať, neviem prečo ma to vôbec tak štvalo, asi za to mohla tá depka," uškrnula som sa na neho.

"Máš depku? Váu, a z čoho? Došiel vanilkový puding?" Zavtipkoval a ja som sa znovu zasmiala.

"Dá sa tak povedať," prikývla som. V tom prudko zabrzdil a zatiahol za ručnú brzdu.

"Tak to aby sme sa tej depky zbavili, vystúp si z auta," prikázal a ja som pozrela von do hustého dažďa. Pripomeňte mi, prečo som sa dnes chcela trepať do toho hnusného počasia? Už som si išla nasadiť pršiplášť keď Zack prudko pokrútil hlavou.

"Nie, nie, žiadny pršiplášť," uškrnul sa a ja som nechápavo zažmurkala.

"Chceš aby som zmokla až na kosť?" Spýtala som sa ho podozrievavo.

"Presne," prikývol a ja som sa taktiež uškrnula.

"Tak fajn!" Hodila som pršiplášť na zadné sedadlo a obidvaja sme vyleteli von do hustého lejaku.

Keďže bolo počasie pod psa ani Aragamim sa moc nechcelo len tak túlať po okolí a nám sa podarilo nájsť a zabiť iba štyroch Ogretailov ale vôbec mi to nevadilo, nemohla som sa zbaviť úsmevu na perách, nemohla som sa prestať smiať, užívala som si beh v hustom daždi, vítala som studené kvapky vody, ktoré zo mňa zmývali všetky tie zmätené pocity a problémy, bola som z toho nadšená.

Keď sme sa vrátili naspäť do džípu boli sme zmoknutí ako myši ale pritom vysmiatí ako dve slniečka.

"Tak to bola šupa!" Vykríkol Zack.

"Tak tomu ver!" Zakričala som aj ja.

Potom čo sme sa vrátili napäť do Dene ľudia na nás zmätene pozerali, voda z nás nie že kvapkala, ale sa liala potokom.

"Hej, čaute, vonku je super počasie," uškrnul sa Zack a ja som sa začala smiať. Obidvaja sme sa vybrali do svojich izieb.

"Tak sa maj Zack a ďakujem za zlepšenie nálady," usmiala som sa na neho keď sme sa lúčili.

"Nie je začo a Biba skvele hádžeš plechovkami, ten tvoj dnešný výstup bol na nezaplatenie, dobre si im ukázala kde je ich miesto," žmurkol na mňa. Šokovane som pootvorila ústa.

"Ty si to videl?" Spýtala som sa ho. To vysvetľuje prečo vedel čo ma dnes tak žralo. Prikývol.

"A nebol som sám," dodal.

"Kto to ešte videl?" Super, teraz si všetci budú myslieť, že nie lenže som šialená, ale aj totálna psychopatka.

"To ti nepoviem," vyplazil mi jazyk a vybral sa preč. Chvíľku som sa za ním hľadela a potom som len mykla plecami a s úsmevom som sa vybrala do izby. Asi to aj tak radšej nechcem vedieť. Dneska nebol až tak zlý deň ako som si myslela, čo tak si ho ešte zlepšiť? Zavolám Lukymu.

"Tak ako Bibka? Všetko v poriadku?" Spýtal sa ma Luky hneď na privítanie.

"Jasné, som zdravá a živá, darí sa mi celkom dobre a čo ty ako pokračuje život v Guardians?" Vyzvedala som.

"Super, máme tu veľa nováčikov, čo je dobré lebo niektorí veteráni nám poodchádzali," povedal veselo.

"Ako to?" Začala som sa hrať so svojimi rozpustenými červenými vlasmi, ktoré boli ešte stále mokré nie už z dažďa ale po sprche, ktorú som si dala.

"No John už pociťoval, že to na staré kolená nezvláda, predsa len už má skoro šesťdesiatpäť a aj keď ti Jinka predlžuje silu, výdrž a energiu nie je to navždy, aj tak sa držal neuveriteľne dlho, zaslúži si už konečne ten dôchodok, no a naša milá Zuzana otehotnela," zasmial sa a ja som prekvapene vytreštila oči.

"Zuzana, moja učiteľka streľby?!" Vyhŕkla som šokovane.

"Presne tá," prikývol.

"Veď hovorila, že deti nechce," ešte stále som tomu nemohla uveriť.

"No veru, nechystala sa mať s manželom deti ale akoby som to povedal, šmyklo sa, chlapec nechtiac zamiešal," znovu sa zasmial a ja spolu s ním.

"Tak teda samé dobré správy, škoda, že ja nemám pre teba žiadne dych berúce novinky," zašomrala som sklamane.

"Ale no tak, určite máš nejakú novinku ako napríklad frajer," zanôtil a ja som si hneď spomenula na moje fiasko so Somom.

"Bohužiaľ, žiadny frajer v dohľade," zaklamala som, "Ale Kouta s Alisou sa dali dokopy," rýchlo som to zahovorila aby sme sa téme ja a frajer moc dlho nevenovali lebo som sa bála, že by Luky mohol niečo odhaliť, skoro vždy vedel spoznať keď mu niečo tajím a klamem.

"Hej? No vidíš, isto si pomáhala čo? Ty dohadzovačka," zavtipkoval a ja som sa znovu zasmiala.

"Samozrejme, veď ma poznáš," pritakala som.

"No a čo Peter?" Spýtal sa ma na brata.

Nakoniec sa náš rozhovor pretiahol skoro až na hodinu. Keď som hovoril ukončila musela som sa pousmiať.

Takže moja učiteľka čaká dieťa, že vraj sa šmyklo, ach, Luky to tvoje vyjadrovanie. Hodila som mobil na posteľ a sama som sa na nej rozvalila.

Život vie byť fakt ironický, pomyslela som si a zavrela oči, no pochvíľke ich znovu s hrôzou otvorila.

Tak počkať... ja a Soma sme tiež mali nechránení sex, ja neužívam antikoncepciu a on so sebou isto vo vreckách nenosí len tak ochranu...určite sme nič nepoužili. Moje srdce v panike vynechalo úder a ja som s hlasným, "Do piče!" vyletela z postele.

"Biba, ako sa to vyjadruješ?!" Ohriakol ma zhrozený Tensai, ktorý stál položená na stojane. V panike som sa na neho otočila.

"Tensai čo ak som tehotná?!" Vyhŕkla som vystrašene.

"Čo?" Ozval sa jeho nechápavý hlas.

"Chcem tým povedať, že ja a Soma sme nepoužili ochranu," V panike som sa začala rýchlo prechádzať po izbe. Nastalo hrobové ticho a potom Tensai zhrozene zašepkal:

"No do riti,"

Obidvaja sme vedeli, že môžem mať problém, obrovský problém. Musím si okamžite skočiť k lekárovi.