Epic of Friendship (12. Kapitola)

12. Kapitola

Secret Garden

---

Cara vôbec nemohla zaspať, stále myslela na tie veci, ktoré našla v krabici. Fotky s cestovateľským denníkom, mapou a knihou mala položené na nočnom stolíku, čiernu gumičku mala na zápästí miesto náramku a plyšového leva zvierala v náručí.

Všetky tie veci pochádzali z jej minulosti, no nech rozmýšľala sebe viac nemohla si na nič spomenúť, ľudia na fotkách boli pre ňu neznámi a tá kniha...

Epos o Gilgamešovi, v škole Memento brali veľa povestí, zaoberali sa legendami, známymi hrdinami a osobnosťami, teraz už chápala prečo, tá virtuálna škola ich pripravovala na to aby vedeli akému nepriateľovi budú vo vojne čeliť. Ibaže nikdy sa nedostali k tomuto eposu, už nestihli pretože hacker ich premiestnil sem.

Vonku sa už rozvidnievalo, tak zobrala knižku a otvorila ju na prvej strane kde bolo venovanie od otca. Podľa všetkého tento epos mala nesmierne rada. Otočila sa na Gilgamesha, ktorý spal vo svojom tróne. Aký život viedol predtým než sa stal legendárnou dušou?

Pretočila ďalšie listy a pustil sa do čítania. Už prológ začínal spevom o Gilgameshovej veľkoleposti, o jeho múdrosti a statočnosti. V ďalšej časti sa Cara dočítala, že Gilgamesh bol z dvoch tretín boh po svojej matke Ninsun a z jednej tretiny človek po otcovi Lugalbandovi. Epos ho opisoval ako nesmierne krásneho muža. Cara sa na neho znovu zahľadela, bol naozaj statný a vysoký ako ho v knihe opisovali a bol aj veľmi pekný, to sa mu muselo nechať, škoda, že bol taký egocentrický, pyšný bastard.

Ako keby jej kniha čítala myšlienky pretože hneď ďalej bolo písané, že Gilgamesh bol krutý vládca mesta Uruk, ktorý nútil svojich poddaných pracovať na stavbách hradieb od ráno do noci, dokonca nútil k práci aj deti. Ľud bol z toho nešťastní a pobúrení a preto prosili bohov o pomoc.

Tí im vyhoveli a stvorili z hliny divocha Enkidu, ktorý sa svojou silou mohol rovnať dovtedy nepremožiteľnému Gilgameshovi.

Ibaže Enkidu bol ako zviera, nepoznal ľudí, nepoznal ich život a všetko vo svete bolo pre neho nové a cudzie a preto žil so zvieratami v horách kde sa pásol s dobytkom, chodil s ním k napájadlu a chránil ho pred lovcami. To však lovcov vôbec netešilo a tí išli hľadať pomoc u Gilgamesha. Ten im dal neviestku Šamchat aby divocha Enkidu zviedla, tým ho oslabila a zmenila na človeka.

Tak sa aj stalo, Šamchat Enkida naozaj zviedla a on s ňou potom strávil šesť dní a sedem nocí, úplne sa odcudzil zvieratám, ktoré sa ho začali báť a Šamchat si ho preto zobrala pod svoje ochranné krídla, dala mu jedlo, oblečenie, strechu nad hlavou a navrhla mu aby sa stretol s Gilgameshom, kráľom Uruku.

"Čo zaujímavé si sa o mne dočítala?" Ozval sa z ničoho nič Gilgamesh a ona nadvihla pohľad od knižky a pozrela na neho. Jednou rukou si podopieral hlavu, ďalšiu mal položenú na stehne.

"Zatiaľ len to, že vraj si neskutočne krásny," začala a on nadvihol obočie.

"Že vraj?" Spýtal sa a zobral zo stola vedľa neho zlatú čašu a fľašu vína, ktoré si do nej nalial.

"No, tak ja to moc neviem posúdiť nie si môj typ," zaklamala. Ani za nič na svete mu nepovie, že je nadmieru pekný aj keď to bola pravda!

"Úbožiačka buďto si slepá alebo tvoj typ muža nestojí ani za povšimnutie," odbil ju a ona zaškrípala zubami.

"Ďalej som sa dočítala, že si bol nenormálne pyšný a egoistický, čo sa nezmenilo," dodala.

"Aha," zamumlal nezaujato a odpil si z vína.

"No a ešte som sa dozvedela, že si kazišuk," vtedy nachvíľku znehybnel s čašou pri perách a na jeho tvári sa zjavilo číre prekvapenie. Cara sa nebadane usmiala, konečne ho dostala. Odložil čašu na stôl a zamračil sa na ňu.

"Kazi...šuk?" Spýtal sa nechápavo.

"Presne, kazišuk, nútil si svojich poddaných pracovať od svitu do mrku a aby si vystupňoval ich silu zakázal si im sex a ešte k tomu všetkému si, si uplatňoval právo prvej noci čo znamenalo, že všetky nevesty najprv museli spať s tebou až potom so svojim mužom, tomu sa hovorí poriadny kazišuk," posledné slovo zdôraznila a on si odfrkol.

"Nevidím dôvod prečo by ženy mali mať námietky voči tomu, že by so mnou zdielali posteľ, ako si sa v knihe dočítala a ako sama vidíš som nesmierne pekný," na tvári sa mu znovu zjavil ten povýšenecky úsmev.

"No neviem, keby som sa mala rodinou dohodnuté manželstvo možno by mi to až tak nevadilo, tak či tak by som bola donútená spať s niekým kto sa mi hnusí ale keby som sa mala vydať z lásky a ty by si mne a môjmu manželovi ukradol právo prvej noci nebola by som dvakrát nadšená a radšej by som so svojim drahým utiekla z mesta," odbila ho a jemu jeho egoistický úsmev zhasol.

"Ako to myslíš spať s niekým kto sa ti hnusí? Chceš mi povedať, že keby si bola poddanou v mojom meste radšej by si zostala stará dievka, lebo pre mňa a určite aj pre zvyšok tohto sveta z nejakého nepochopiteľného dôvodu, máš pocit, že nie som dostatočné pekný na to aby si sa so mnou vyspala?" Spýtal sa jej a ona prikývla.

"Presne," zaklapla knižku a vrátila ju na svoj nočný stolík.

"A to mi hovorí niekto kto sám nie je dostatočne pekný, nenamýšľaš si trochu moc o sebe Curtis?" So zamračenou tvárou si prekrížil ruky na prsiach.

"Nie, vôbec nie, to že sa nepáčim Kráľovi hrdinov neznamená, že nie som dostatočne pekná na to aby som zaujala iného muža, vieš niekto si zakladá aj na iných vlastnostiach, nie len na zovňajšku," usmiala sa, potom sa postavila a vybrala sa do kúpeľne. Za chvíľku je to stretnutie s Leom a ostatnými v multimediálnej miestnosti a nerada by meškala.

Keď sa za ňou zatvorili dvere Gilgamesh sa uškrnul a slabo sa zasmial.

"Zaujímavé," zašepkal si sám pre seba.

Presne o desiatej Cara vstúpila do multimediálnej miestnosti. Už sa tam nachádzal Leo so svojim služobníkom Gawainom a bratom Juliusom. Leo sedel za vrchom stola a Julius s Gawainom stáli za ním. Z jednej strany stola sedel Shinji, z druhej mníška Kiara, za ňou stál jej služobník Hans. Gatou stál pri knižnci a obzeral si knihy. A ten modro vlasý služobník zo včera, Lancer, sedel úplne na opačnom konci stola s nohami vyloženými hore.

"Dobré ráno," pozdravila ich a všetci na ňu pozreli.

"Že ráno, už je desať hodín, to si len teraz vstala?" Zazrel na ňu Shinji.

"Tváriš sa akoby si ty bol nejaké ranné vtáča, ak si dobre pamätám to ty si vždy zaspával na hodinách a stále si chodil neskoro," sadla si vedľa neho.

"Och, áno myslíš tú falošnú školu a naše falošné spomienky? Bohvie, čo z toho bola vôbec pravda a čo nám do hlavy naprogramoval hacker," zavrčal a Cara prekvapene zažmurkala, potom jej však tvár zosmutnela a odvrátila sa od neho.

"Máš pravdu, všetko to bolo falošné," zašepkala a tento krát si s ňou on vymenil prekvapený pohľad.

"Žiadny odpis, žiadna uštipačná poznámka na moju osobu? Niekto tu vstal ľavou nohou," slabo do nej zo srandy buchol päsťou a ona na neho zazrela.

"Nebi ma," vyprskla a buchla do neho silnejšie.

Keď jej to chcel opätovať Lancer sa začal nahlas smiať. Obidvaja na neho nechápavo pozreli.

"Je pekné vidieť dvoch kamarátov doberať sa," podotkol a Leo prikývol.

"To je naša Cara a Shinji vždy sa v triede vedia postarať o zábavu, to by ste ich mali počuť keď spolu hrajú hru," povedal a oni na seba zazreli no po chvíľke sa pousmiali.

"Tak ale teraz k vážnejším veciam, ako už všetci viete dvaja z mágov boli unesení. Jedná sa o Rin a Rani," prerušil ich Julius a všetci hneď zvážneli.

"Včera som sa stretla s Rin ibaže potom vysvitlo, že nie je skutočná. Lancer tvrdil, že sú to jej zhmotnené spomienky," Cara pozrela na Lancera a ten prikývol.

"Ako viete Rin ma vyvolala starým spôsobom a do Moon-Cellu som sa zaregistroval spolu s ňou ako jej služobník. Tým, že som nebol vybraný programom SE.RA.PH pre majstrov, ktorý sa zaregistrovali bez služobníkov bolo mi umožnené dostať sa sem na druhú stranu, ktorú vytvoril hacker keďže Rin na náš kontrakt, ktorý sa udial pred vstupom do virtuálneho sveta nezabudla. Ibaže potom ako sme vstúpili do Moon-Cellu si na nič nespomínam, vôbec na nič.

Prvá spomienka z tohto sveta, na ktorú si pamätám je, že som sa ocitol v obrovskom bielom priestore, ktorý bol predelený zvláštnou oranžovou bariérou, za tou bariérou bola veľká zlatá brána, chcel som k nej ísť ibaže som nemohol prejsť na druhú stranu, keď som sa o to pokúsil tá bariéra ma sskoro zničila," odmlčal sa a zložil si nohy zo stola.

"Potom som si uvedomil, že na strane kde som sa nachádzal som cítil prítomnosť Rin a tak som sa rozbehol jej smerom, vtedy sa tá biela ničota doslova roztrieštila a ja som sa ocitol v tom prekliatom Dungeone," zašomral.

"Presne tak to bolo aj u mňa," ozval sa Gawain, "tá bariéra, tá biela ničota a aj tá brána, ibaže keď som ja išiel za svojim majstrom a tá ničota sa roztrieštila ocitol som sa v tejto škole, v ošetrovni kde som našiel majstra v bezvedomí," povedal a Leo sa zamračil.

"Podľa všetkého sme všetci, po tom čo nás požrala temnota, skončili v tej ošetrovni v bezvedomí, Sakura," zvolal a vedľa nich sa zhmotnilo fialovo vlasé dievča. Cara najprv v šoku vytreštila oči, to sa môžu premiesťovať?! Potom si však uvedomila, že Sakura je NPC takže to asi bude len ich výhoda.

"Čo sa deje Leo?" Spýtala sa ho.

"Je pravda, že sme sa všetci po premiestnení na túto stranu vytvorenú hackerom objavili v ošetrovni, ty si bola prvá z tých, ktorí sa prebudili, takže by si to mala vedieť," pozrel na ňu a ona prikývla.

"Áno, najprv sa začali objavovať všetky NPC a až potom ľudia," pritakala.

"Na čo sú hackerovi na tejto strane NPC, chcem povedať vytvárajú len imitáciu obyčajných študentov, inak sú nám tu úplne k ničomu pretože o tomto svete, v ktorom sme uväznení nič nevedia," nechápal Shinji.

"Tým sa budeme zaoberať neskôr, čo sa stalo potom čo si sa ocitol v Dungeone?" Leo znovu upriamil svoju pozornosť na Lancera.

"Objavil som sa pred veľkým múrom a na tom múre bola vytesaná socha Rin, cítil som že je vo vnútri ale ani za nič som sa tam nedokázal dostať a potom som zacítil prítomnosť toho druhého Lancera, tej malej slečinky," Cara si hneď spomenula na rohatú dievčinu, ktorá sa taktiež predstavila ako Lancer.

"Skryl som a pozoroval som ju z diaľky a všimol som si, že je s ňou falošná Rin, tá malá rohaňa jej celý ten čas pripomínala, že je len zhmotnením spomienok Rin, ale čo to znamená to neviem," pokrčil plecami.

"Secret Garden," prehovoril z ničoho nič Kiara, ktorá doteraz mlčala a všetci upriamili svoju pozornosť na ňu.

"Tomu čo si videl sa hovorí Secret Garden, je to veľmi staré kúzlo, ktoré kedysi používali mágovia na zbavenie sa nepriateľa alebo na zistenie tých najtemnejších a najbolestivejších spomienok človeka. Kúzlo funguje tak, že vás uväzní vo väzení z vašich najhorších a najtemnejších spomienok a pomaly vás začne požierať černota, ktorá sa doslova živý vašim strachom, beznádejou, smútkom a hnevom. Niekedy sa niektorí s kúzlom snažia bojovať a dostať sa zo Secret Garden a vtedy sa zhmotňujú ich spomienky, ktoré sa snažia Secret Garden zničiť, ibaže je to úplne márne, spomienky, ktoré sú zhmotnené po chvíľke začnú slabnúť tým ako ich skutočné Ja boj prehráva, zabúdajú účel pre ktorý vznikli a nakoniec miznú," vysvetlila im.

"To ale znamená, že Rin môže každú chvíľu umrieť, jej zhmotnené spomienky nevyzerali, že by si pamätali čo sú zač veď chránili nepriateľa. Musíme ju ísť hneď zachrániť," vyhŕkla Cara.

"To nebude také jednoduché," prerušila ju Kiara.

"Dôvod prečo sa toto kúzlo už nepoužíva je z prvej časti preto lebo ten kto ho vyvolá zaň musí zaplatiť obrovskú cenu, stratou veľkej časti vlastných spomienok a ten druhý dôvod je ten, že ten kto chce uväzneného vyslobodiť a získať možnosť vstupu do Secret Garden sa taktiež musí vzdať dôležitých spomienok," zdvihla sa a prešla okolo každého z nich.

"O akých dôležitých spomienkach sa rozprávame?" Spýtal sa Gatou.

"O spomienkach na detstvo, na rodinu, na deň narodenia, na sny a ciele, vlastne len blázon by sa podujal na takú záchrannú misiu, ktorá by ho stála väčšinu dôležitých spomienok, alebo niekto..." zastavila sa pri Care, "kto žiadne spomienky nemá," dodala a než si to stihla uvedomiť Kiara jej priložila dlaň na čelo. Pocítila zvláštne teplo, ktoré jej prešlo celým telom a potom ju oslepilo silné svetlo.