God Eater Burst (13.Kapitola-part 2)

---

Zobudila som sa s dosť nepríjemným pocitom v žalúdku, v ústach som mala odpornú pachuť a v prvom momente som ani nevedela kde sa nachádzam. Nahlas som zastonala a vtedy som si niečo uvedomila, bola som nahá a niekto ležal vedľa mňa, od šoku mnou trhlo a prudko som otočila hlavou. Soma sa na mňa šokovane díval. Obidvaja sme zostali úplne zamrznutí a v mojej hlave kričala len jedna jediná otázka:

"Čo sa to deje?!"

Začala som rýchlo spomínať čo sa včera mohlo stať a niektoré spomienky sa ku mne vrátili: to ako ma objal, ako sme sa bozkávali, ako sme skončili v mojej izbe a...milovali sa.

Ak som mala predtým ústa vyschnuté teraz som v nich mala úplnu Saharu. Čo som to urobila?

"Kurva," vyletelo z mojich pier. Somov prekvapený výraz bol už dávno stratený, teraz sa doslova s červeňou na lícach zahrabal do vankúša.

"No do piče," zanadával aj on.

Nevedela som čo mu mám povedať, veď som ani len netušila čo mám povedať sama sebe. Zúfalo som sa snašila nájsť nejakú výhovorku ale jediná, ktorá sa mi ponúkala bola len tá, že sme boli obidvaja opití. Ale prečo? Nemilujem ho a ani on mňa. Prečo som to teda dopustila?!

"Soma ja...ja..." zasekla som sa uprostred vety. Čo mu mám povedať. Cítila som sa neuveriteľne trápne, hanbila som sa sama za seba, bolo mi príšerne.

Soma konečne vykukol z vankúša a pozrel na mňa.

"Je mi zle," zašomral.

"Soma mňa to mrzí, ja neviem prečo sa to stalo, ja vážne neviem," mlela som jedno cez druhé, no on ma v polke blabotania zastavil.

"Tak som to nemyslel, je mi zle z toho alkoholu," vyhŕkol, v tom sa prudko postavil, strhol z nás plachtu, ktorou sme boli prikrytí, omotal ju okolo seba a bežal na záchod. Asi nemal včera miešať pivo s vínom a vodkou. Čo to trepem? Ja som nemala piť vôbec! Teraz kvôli tomu sa stalo toto!

Nahlas som si vzdychla, natiahla na seba tričko a gaťky. Zo šuplíka som vytiahla tabletky proti opici, ktoré som si kúpila u Turka pred párty presne pre tento prípad, zobrala sklenený pohár a vošla do kúpeľky. Naliala som do neho studenú vodu a vybrala sa za Somom, ktorý práve vychádzal zo záchoda s kyslou tvárou. Strčila som mu pred nos tabletku.

"Zober si ju, je proti opici," povedala som a on tak urobil. Vložil si tabletku do úst a zapil vodou z pohára, ktorý som mu podala. Samozrejme, že vodu vypil na jeden dych.

"Ďakujem," zamumlal a vtedy nastalo medzi nami hrobové ticho a potom sme obidvaja prehovorili naraz:

"Soma ja..."

"Biba chcem..."

Obidvaja sme sa sekli. Soma si nahlas vzdychol a poškrabal sa za hlavou.

"Ty prvá," zamumlal a ja som sa nahlas nadýchla.

"Soma pozri, to čo sa medzi nami stalo bola chyba, obidvaja to vieme, boli sme opití a nerozmýšľali sme. Ani sa nemilujeme a predsa sme spravili takúto sprostosť. Proste na to zabudnime, dobre?" Celý čas ako som to hovorila som sa dívala do zeme lebo som sa cítila neuveriteľne trápne, nakoniec som sa však odvážila na neho pozrieť a vtedy som si všimla, že jeho tvár nejak potemnela. Povedala som niečo zlé?

"Máš pravdu zabudnime na to," povedal nakoniec chladne a vybral sa do mojej kúpeľky.

"Osprchujem sa u teba, dobre?" Zašomral.

"Jasné," zašepkala som ticho.

Zatiaľ čo sa Soma sprchoval doniesla som mu do kúpeľky jeho veci, keď po pol hodine vyšiel zo sprchy ani sa na mňa len nepozrel a bez rozlúčky odišiel preč. Vonku bolo ešte šero, slnko práve začalo len vychádzať

Cítila som sa mizerne za to čo sa stalo a ten pocit nedokázala zmyť ani studená voda, ktorá na mňa padala zo sprchy. Keď som sa vrátila naspäť do izby bezvládne som si sadla na posteľ a vtedy ma zaplavili všetky tie previnilé pocity.

Vyspala som sa so Somom. Keď som si uvedomila váhu toho čo som urobila mala som pocit, že ma skolí rovno na zem a ja sa už viac nezdvihnem.

Ako som to mohla urobiť?

Prečo som to urobila?

Prečo práve on?

Prečo? Prečo? Prečo?

Tu otázku som si vo svojej izbe stále kládla dookola sediac na svojej posteli, s dlaňami si zakrývajúc tvár.

Za to mohol ten alkohol. Nemala som tak veľa piť, ani on! Keby som sa len od neho držala ďalej, keby som ho neťahala až do mojej izby, keby... moje myšlienky sa zarazili, spomenula som si na to, čo mi stále hovorieval Luky:

"Keby bolo keby boli by sme v nebi,"

Vzdychla som si. Som vážne sprostá. Ako sa mám na neho teraz pozrieť? Ako sa môžem znovu pozrieť na Shio? Zrak mi padol na mesiac, ktorý sa ešte slabučko črtal na rannej oblohe.

"Prepáč," vykĺzlo mi z pier, ale mojej duši sa nijako neuľavilo, práve naopak, cítila som sa ešte horšie, oveľa horšie.

V tomto momente som mala chuť zbaliť si veci a vypadnúť niekde ďaleko kde by ma nikto nenašiel, no to by bolo zbabelé, nezodpovedné a neférové voči ostatným. Tým by som úplne zradila svoj oddiel, ktorý mi veril a spoliehal sa na mňa. A kvôli čomu? Kvôli hanbe z opileckej noci, za ktorú si môžem sama.

Musím sa niekomu zdôveriť lebo sa z toho zblázním, lebo naozaj váhu svojej viny sama neunesiem a už som vedela aj komu o tom poviem.

"Vy...vy ste to spolu naozaj robili?" Alisa šokovane pootvorila ústa a ja som zahanbene prikývla.

"Ja som naozaj nechcela, neviem prečo som to urobila, cítim sa hrozne," zašepkala som a pevne zvierala v rukách šálku s čajom, ktorý mi urobila.

"Najhoršie na tom je, že mám pocit akoby som zradila Shio a teraz sa mu nedokážem ani do pozrieť očí a on mne takisto. Ach, Alisa prečo som to urobila?" Položila som šálku na stôl a chytila sa za hlavu.

"Bibi," zašepkala Alisa ľútostivo a pritiahla si ma k sebe do náruče.

"Niekedy sa také veci proste stávajú, a nemyslím si, že Shio je na teba nahnevaná, chcela aby sme žili ďalej, radovali sa, milovali, podľa mňa je šťastná. Nemali by ste obidvaja žiť v minulosti, možno keby ste dali tomu šancu začali by ste sa naozaj milovať. Nie je vždy všetko o láske na prvý pohľad. Niekedy potrebuješ čas aby si, si uvedomila, že k tomu druhému niečo cítiš, niekedy proste láska vzniká postupne. Ani ja som Kouta na začiatku nemilovala, prišiel mi ako hlúpy šašo, no časom sa mi začal jeho humor páčiť, keď si ma pred ostatnými zastával po Rindouvovej smrti bola som šťastná, uvedomila som si, že sa mi páči úsmev na jeho tvári a postupne som ho začala milovať," hovorila mäkko ako mama, ktorá sa snaží upokojiť svoje dieťa. Nič som jej na to nepovedala lebo som si už ničím nebola istá, nebola som si istá sama sebou, nebola som si istá čo bude ďalej medzi mnou a Somom. Nakoniec som sa od nej len ostiahla so sileným úsmevom.

"Asi máš pravdu," povedala som a ona mi úsmev opätovala.

"No a čo ty a Kouta?" Zmenila som radšej tému a jej tvár sa okamžite rozžiarila.

"Síce sme to nerobili ale už mám za sebou svoj prvý bozk, celú párty ma nimi obsypával," rozplývala sa šťastne a ja som ju objala.

"Tak to som rada, konečne ste spolu," snažila som sa aby môj hlas znel veselo.

"Aj ja som šťastná, ani nevieš ako," štebotala.

Naozaj som sa s ňou chcela tešiť lebo som jej to veľmi priala ale v tom momente som mala hlavu plnú zmiešaných pocitov. Bola som vyčerpaná, smutná, sklamaná sama zo seba a hlavne zmätená.

Myslela som si, že časom sa to možno nejako samé vyrieši, no to som sa veľmi mýlila.