God Eater (14.Kapitola-part 1)

14. Kapitola

---

Po včerajšej oslave bol počet bojovníkov na misiách minimálny, ani my sme sa dnes na žiadnu nechystali tak som len v hroznej nálade, stále sa utápajúc vo vlastných obvineniach, zliezla dole do jedálne kde už bolo všetko upratané a normálne sa podávalo jedlo. Kúpila som si kávu a sadla si k stolu pri okne.

Viem, že som si to dnes povedala už asi milionkrát ale som totálna krava. Prečo sa to musela stať zrovna mne? Čo mám teraz robiť?

"Ahoj párty žena," ozvalo sa zrazu kúsok odomňa a ja som pozrela na Zacka, ktorý si ku mne prisadol tiež iba s kávovou v ruke.

"Žiadne jedlo?" Spýtala som sa ho a on sa zasmial.

"Zbláznila si sa? Po včerajšku mám žalúdok ešte stále na vode, určite by som to hneď vyvrátil. Tvoj brat ma ožral ako dogu," uškrnul sa a ja som sa slabo usmiala.

"Celý môj brat," priložila som si kávu k perám.

"Počúvaj a vy ste sa kde včera všetci vytratili, nikoho z vášho oddielu som už potom čo sme sa nachvíľku rozprávali nevidel. Vlastne Alisu a Kouta som potom ešte videl a mali k sebe dosť blízko ale teba so Somom nie," spýtal sa ma z ničoho nič a mne skoro dúšok, ktorý som prehĺtala zabehol.

"No bolo nám horko a už sme mali dosť vypité," začala som vymýšľať lož a položila som šálku naspäť na stôl, "Tak sme sa išli prejsť na čerstvý vzduch, na cvičisko, no mne prišlo nejak zle tak ma Soma išiel odprevadiť do izby aby som sa náhodou po ceste nezabila lebo so mnou dosť a hádzalo a on sám si išiel potom ľahnúť lebo mu tiež ten alkohol moc nezapasoval," hľadela som mu rovno do očí aby moja lož pôsobila dôverihodnejšie a on sa rozosmial.

"Vy ste my teda slabí pijani," uškrnul sa.

"Och, a ty čo? Veď si hovoril, že ťa môj brat ožral ako dogu," rýpla som do neho šťastná, že mi to uveril.

"Ale vydržal som až do tretej," zdvihol nos pyšne do výšky.

V tom sa dvere otvorili a dovnútra vošiel Peter, keď nás zbadal na tvári sa mu objavil obrovský úsmev.

"Dobré ránko zlatíčka!" Zakričal a dobehol k nám.

"Tak ako ste sa vyspinkali? Bolo vám ráno moc zle?" Spýtal sa nás.

"Ráno mi bolo nenormálne zle, kvôli tebe Peter," Zack sa zahral na nahnevaného a Peter sa rozosmial.

"Zack ja za to nemôžem, že máš chabú výdrž," podpichol ho.

"Že mi to hovoríš zrovna ty, včera si bol tiež totálne na moľ," povzdychol si Zack.

"Vidíš to, bol som totálne na moľ a ešte aj tak som zabával ostatných, ozaj Bibka to naše duo bolu super," žmurkol na mňa.

"Áno, super príšerné, všetky poháre praskali," zamumlala som.

"No tak, mohlo to byť aj horšie a navyše ste boli vtipní," povzbudil ma aj Zack.

"No ničto idem sa najesť a budem vás musieť opustiť, mám misiu," povedal Peter a ja som na neho prekvapene vytreštila oči.

"Ty máš potom včerajšku misiu?" Žasla som.

"No a teda, ja stíham všetko, keďže chcem byť líder musím byť vždy pripravený ísť na misiu," posmešne sa na mňa pozrel čím narážal na to, že ja som líderka a misiu nezvládam.

"Och, jasné, choď už pán dokonalý," prevrátila som očami.

"Ešte naše súrodenecké gesto," nastavil ruku a ja som sa na neho usmiala.

"Bratum, sistrum, švac a pac," pleskli sme si.

Na ďalší deň sme mali misiu všetci piati pokope a stalo sa presne to čoho som sa bála. Ani ja a ani Soma sme sa na seba vôbec nedokázali pozrieť, dokonca sa mi až zdalo, že Soma sa snaží odomňa držať čo najďalej.

"Um, dnes sme akosi ticho," zamumlal Kouta keď sme sedeli na vrchu jedného z barákov a sledovali odtiaľ okolie. Mal pravdu, bolo to preto, že celý ten čas som vôbec neprehovorila. Moje myšlienky boli rozhádzané a nevedela som ako ich upratať. Trápil ma pokazený vzťah so Somom, štvalo ma, že sme sa tak rýchlo odcudzili potom akú námahu som vynaložila aby mi dôveroval. Prečo niektoré kamarátstva vznikajú tak veľmi pomaly a zničia sa v priebehu sekundy?

Navyše ma znovu začali sprevádzať nočné mory. Zase ten hrôzostrašný sen o postave bez ruky, ktorá ma nesie na chrbte, Hannibal, ktorý sa ma pokúša zabiť, Rindou, ktorý sa na mňa nenávistne pozerá, Johannes, ktorý sa na mňa smutne usmieva a Shio, ktorá na mňa niečo kričí ale ja jej vôbec nerozumiem.

Neprehovorila som skoro vôbec, inokedy trepem sprostosti jednu cez druhú, so Somom do seba rýpeme ale teraz? Všetko je zničené.

"Zle som sa v noci vyspala," zašomrala som.

"A prečo?" Spýtal sa Sakuya.

"Nočné mory," vzdychla som si a ľahla si na zem. Zahľadela som sa na oblaky, odtiaľto z vrchu mi prišli bližšie ako keď nane hľadím zo zeme.

"A o čom?" Alisa si ma ustarostene premerala.

"O-" začala som ale hneď som sa aj sekla, "vlastne si ich nikdy nepamätám," zaklamala som.

"Už vidím tých Chi-Yu, blížia sa k nám zo západu," prerušil náš rozhovor Soma a ja som sa okamžite postavila na nohy a pozrela sa smerom, ktorým ukazoval. Naozaj asi tak kilometer od nás zlietli na zem dvaja Chi-Yu.

"Dobre decká ideme na to," povedala som a oni prikývli.

Rozdelili sme sa do dvoch skupín: ja s Alisou a Sakuyou a Kouta so Somom.

S Alisou a Sakuyou sme sa skryli za jednu budovu a Kouta so Somom sa skryli za obchodom oproti tej budove. Trošku som sa vykukla aby som zistila ako sú na tom Chi-Yu. Obidvaja sa kŕmili na nejakej zdochline iného Aragamiho. Pozrela som sa na Kouta, ktorý sa skrýval oproti mne za obchodom a čakal na môj signál.

Zdvihla som ruku do výšky tak aby na ňu videl on aj Sakuya a potom ňou prudko švihla. Kouta so Sakuyou vyleteli dopredu a vystrelili na Chi-Yu. Jedného sa im podarilo zasiahnúť do krídla ale ten druhý zareagoval neuveriteľne rýchlo a stihol sa rane vyhnúť. Náboj sa mu iba trochu obšuchol cez plece. Soma, Alisa a ja sme na nich hneď vyleteli a ja som sa pustila za tým nezraneným, ktorý stihol vyletieť do vzduchu. Aktivovala som mód streľby a vystrelila. Náboj ho zasiahol do brucha a on padol k zemi niekde medzi budovy. Rýchlo som sa za ním rozbehla.

"Mal by byť tu hneď za rohom, priprav sa," informoval ma Tensai. Na nič som nečakala a vyletela spoza rohu. Chi-Yu-ovi, ktorý sa práve zviechaval zo zeme sa moja Jinka zapichla do brucha, no keď som ňou chcela švihnúť doprava a rozrhať mu brucho, zachytil mi Tensaia svojimi rukami a ja som od šoku pootvorila ústa.

"Do riti!" Zahromžila som, keď prudko trhol celým telom a tým aj mnou pretože som stále zvierala Tensaia v rukách. Pri tom prudkom švihu som ho už však viac neudržala v rukách a tlak ma odhodil dozadu. Tvrdo som pristála na zemi ale hneď som sa pozbierala.

"Ty sviňa, vráť mi Tensaia!" Zvriekla som, keď chcel ranený Aragami aj s mojou Jinkou zapichnutou v bruchu vyletieť do vzduchu.

Schytila som oslepujúci granát, ktorý som vybrala z taštičky na trupe a hodila ho do neho. Ožiarilo ho biele svetlo a on s hlasným vresknutím zase klesol k zemi. Rozbehla som sa k nemu a prudko z neho Tensaia vytiahla. Chi-Yu znovu zareval a napriahol do výšky obrovskú labu. Už som sa chystala aktivovať štít keď ho v tom niekto odzadu zastrelil. Mŕtvy Aragami padol k mojim nohám a ja som prekvapene pozrela na Soma.

"Nemala by si sama ísť proti Aragamimu, hlavne keď ideš so svojim oddielom, nemôžeš ich predsa nechať za sebou," povedal pokojným hlasom ale ja som v ňom postrehla výčitku. Toto bolo prvýkrát čo sa mi po tom incidente pozrel do očí.

"Zvládla by som ho aj sama," odvrkla som.

"Hej, videl som," odbil ma. Zaškrípala som zubami ale prehltla som slová plné hnevu, ktoré sa mi drali na jazyk. Soma si ma ešte chvíľku premeriaval nečitateľným pohľadom, potom sa však otočil na päte a vybral sa preč.

V tom momente, keď som sa dívala na jeho chrbát ako sa odo mňa vzďaľuje premkol ma strach a rýchlo som sa za ním rozbehla.

"Soma počkaj!" Chytila som ho za ruku. Neotočil sa na mňa no ani sa nepohol.

"Ja viem, že je to teraz medzi nami zlé ale nemohli by sme sa vrátiť k tým starým časom keď sme boli kamaráti? Veľmi ma trápi keď vidím ako sa znovu odo mňa vzďaľuješ," Spýtala som sa ho skoro až prosebným tónom.

Soma na to nič nepovedal len si prudko vytrhol ruku z môjho zovretia a vybral sa za zvyškom oddielu. Nešťastne som zostala stáť na mieste. Samozrejme, že sa nemôžeme vrátiť k starým, dobrým časom, už to nikdy nebude ako predtým nech si to želám ako chcem.

Toto je vec, ktorá proste nejde len tak odčiniť a nedá sa na ňu zabudnúť.

"Biba čo sa medzi vami stalo?" Spýtal sa ma Tensai.

"Porozprávam ti keď sa vrátime na základňu," zašepkala som a tiež sa vybrala za ostatnými.

Keď sme sa vrátili naspäť do Dena, rovno som išla s Tensaiom do svojej izby a rozpovedala mu všetko čo sa stalo medzi mnou a Somom. Keď som dohovorila chvíľku bol úplne ticho. Ležal vedľa mňa položený na posteli a ja som ho pozorovala v tureckom sede.

"Biba," začal pochvíľke, "Obidvaja moc lipnete na minulosti," povedal.

"Čo tým myslíš?" Nechápala som.

"Celý rozhovor si mi hovorila ako si tým zradila Shio ale toto nie je žiadna zrada," jeho kľudný hlas ma úplne vyvádzal z miery.

"Ale je. Ona a Soma boli spolu, Soma ju miluje," odporovala som mu.

"Soma ju miloval," opravil ma.

"Nie, on ju stále miluje-"

"Shio je mŕtva!" Vyštekol zrazu tak nahnevane až mnou od šoku trhlo. S údivom som na neho hľadela, ešte nikdy na mňa nezvýšil hlas.

V tom si povzdychol.

"Biba, Shio je mŕtva a áno, Soma ju miloval ale už ďalej nemôže pretože tu nie je, čo si myslíš, že bude stále upnutý na miesac, ktorého sa nemôže ani dotknúť? Ľudia milujú a ľudia prichádzajú o milovaných, nehovorím, že k ním neprechovávajú city dokonca svojich dní ale život ide ďalej, nemôžu sa zastaviť len preto, že niekto koho milovali tu už viac s nimi nie je. Je normálne znovu sa zamilovať, znovu byť šťastný, znovu prežiť niečo prekrásne, či čo? Checeš byť navždy upnutá k mesiacu, ktorý nemôžeš objať? Chceš byť dokonca života prenasledovaná tieňom predchádzajúceho lídra, snažiac sa ho neúspešne zachytiť?" Spýtal sa ma.

"T-Tak to nie je," vzdorovito som pokrútila hlavou.

"Tak ako to potom je Biba? Ty nevidíš ako si ubližuješ? Nikdy nenecháš vyplávať na povrch svoje city, nikomu sa nezdôveríš, trpíš sama v kúte a hráš sa na nejakú pani nedotknuteľnú, ktorá sa na každého usmieva a snaží sa byť oporou pre každého okolo seba len nie pre seba samú. Viem, že ťa trápi Natsuyova zrada, bojíš sa kvôli nej zase zamilovať, viem, že ťa prenasleduje tieň Vajra a tieň toho bastarda, ktorý ťa týral, viem že sa cítiš hrozne kvôli Johannesovi lebo aj potom všetkom čo spravil ho vidíš len ako zlomeného muža, ktorý prišiel o všetko, zúfalo sa snažíš byť ako Rindou len aby si zaplnila to prázdne miesto, ktoré po ňom zostalo a viem ako veľmi sa bojíš toho, že všetci, na ktorých ti záleží zomrú alebo ťa opustia a ty zostaneš úplne sama," jeho slová sa mi zaryli hlboko pod kožu až do srdca, to je prvýkrát čo mi jeho slová tak ublížili.

"To nie je pravda," zašepkala som.

"Ak to nie je pravda tak prečo teda plačeš?" Spýtal sa ma a ja som šokovane zažmurkala. Až teraz som si uvedomila, že mi po tvári stekajú slané slzy.

Prečo plačem? Prečo?

"Biba, prestaň tak zúfalo lipnúť na minulosti, prestaň sa mučiť, nechaj ju ísť a dovoľ si byť znovu šťastná," zašepkal. Nič som mu na to nepovedala, nemohla som lebo len čo by som otvorila ústa vydrali by sa mi z nich vzlyky.

Prečo sa toto deje? Čo sa to vôbec so mnou deje? Cítim sa byť taká unavená, tak veľmi až mám chuť stočiť sa do klbka, zaspať a nikdy viac sa nezobudiť.