God Eater Burst (13.Kapitola-part 1)

13. Kapitola

---

Hudba hrala na plné pecky, všade dookola sa prekrikovali ľudia, ozýval sa smiech, niektorí sa už dostali do takého stavu opilosti, ako Peter, že tancovali na pultoch a spievali pesničky. A to akcia trvala iba dve hodiny.

Kouta už bol tiež vysmiaty od ucha k uchu a rozprával nám vtipy a na Somovi bolo tiež vidno, že je už v nálade lebo sa na Koutových vtipoch smial. Alisa nachvíľku odišla za Sakuyou, ktorá sedela pri Sakakim a Tsubaki, rozhodla som sa, že si s nimi tiež pôjdem nachvíľku pohovoriť.

"Chlapci ospravedlňte ma na chvíločku, idem sa porozprávať so Sakuyou," vyrušila som Kouta z neustáleho džavotania. Obidvaja na mňa pozreli.

"No dobre ale Bibi, ty piješ ten alkohol?" Spýtal sa Kouta.

"Áno, prečo?" Nechápala som.

"Pretože nie si vôbec chytená," nedôverčivo si ma premeral.

"To možno preto, že sa snažím šetriť na celý večer a nepijem akoby to bola čistá voda," uškrnula som sa.

"No počkaj, keď sa vrátiš rýchlo ťa opijeme, však Soma?" Hľadal pomoc u neho a ten s úškrnom prikývol.

"No jasné," zasmiala som sa a vybrala sa preč. Tí chalani majú už chytené ale aj ja som na sebe cítila, že mi alkohol trochu stúpol do hlavy.

Podišla som k Sakuyi, Sakakimu, Tsubaki a Alisi a pritiahla si k ním stoličku.

"Tak čo ako to vyzerá?" Spýtala som sa ich.

"Celkom dobre, Peter sa stará o predstavenie," Sakuya ukázala na Petra, ktorý práve na pódiu pre DJ spieval Wiggle, aj keď teda neviem či sa to jeho zavíjanie dalo nazvať spevom, hlavne, že sa ostatní bavili, tlieskali mu a smiali sa. Ja sama som spusila hurónsky smiech, keď do refrénu začal krútiť zadkom.

"Viem, že by som mala byť proti takýmto akciám ale som rada, že ste to usporiadali, už dávno som nevidela takto sa ľudí zabávať," usmiala sa Tsubaki.

"To je pravda, ale teda mladí dnes už nič nevydržia, pozrite akí su už niektorí spití," usmial sa Sakaki a odpil si z vína a Sakuya sa zasmiala.

"Nie sú ešte tak zbehnutí ako my," dodala.

"To nie je pravda, vydržíme toho veľa, aha, však pozrite na mňa, už som mala aj vodku a stále mi nič nie je," povedala pyšne Alisa. Na lícach už síce bola trochu červená ale inak jej nič nebolo.

"Za to isto môžu tvoje ruské korene," vyhlásila Sakuya a my sme sa uškrnuli.

"Ani ja nie som ešte opitá, slováci sa tiež nezaprú, za to japonci nič nevydržia," vyplazila som na Sakakiho jazyk.

"Och, samozrejme, som zvedavý do kedy budeš taká hrdinka, len aby si sa tu o hodinu predomnou neplazila po štyroch," zlomyseľne sa uškrnul.

"Aby to náhodou nebolo naopak Sherlock," oplatila som mu ten úškrn.

"No hlavne si tu nevyhláste vojnu v pití," zamumlala Tsubaki.

"To nehrozí, bitiek mám viac ako dosť," mávla som rukou a pozrela sa niekde do boku. Zbadala som oddiel zo Slovenska, mojich bývalých učiteľov a Zacka obklopených ľuďmi. Nikola do seba hádzala jeden štamprlík za druhým a Kouga, líder druhého oddielu, sa jej silou mocou snažil zostať v pätách.

"Aj tak ju nikdy nedoženieš, bola pekná hlúposť vyzvať na súťaž v pití slováka!" Kričala vysmiatá Lucia. Chcela som ísť za nimi ale vtedy som si všimla pri okne stáť Rena, úplne samého.

"Ospravedlňte ma nachvíľku," povedala som a vybrala sa k nemu. Cestou som sa zastavila ešte pri pulte a zobrala si pohár vína. Potom som došla k Renovi, ktorý mi už s úsmevom kýval a oprela sa vedľa neho o stenu.

"Kde máš alkohol?" Spýtala som sa ho.

"Tu, hneď pri mne," ukázal na plechovku piva položenú na okne a ja som sa usmiala.

"Tak sa mi to páči a čo inak hovoríš na párty?" Vyzvedala som ďalej.

"Páči sa mi tu, vládne tu skvelá atmosféra, ani si nepamätám kedy som videl naposledy sa ľudí tak uvoľniť," povedal a pozrel sa po ľuďoch, ktorí sa spolu zabávali.

"A prečo tu teda stojíš a popíjaš sám?" Nechápala som.

"Doteraz som bol s Anettou a Federicom ale," pozrel smerom na Petra, ktorý stále spieval a tancoval a všimla som si, že s ním tancujú aj Federico a Anette, "Ešte nie som tak spitý aby som sa išiel verejne strápniť," dodal s úškrnom a ja som sa zasmiala.

"Peter nemusí byť ani opitý aby sa verejne strápnil," pozrela som na svojho brata a uvedomila som si, že aj on sa díva na mňa. Zrazu pesnička, na ktorú spievali dohrala a keď chcel DJ pustiť ďalšiu Peter ho zadržal. Všetci na neho prekvapene pozreli.

"A teraz pozývam na pódium svoju malú sestričku Bibišku! Biba poď sem zaspievame si spolu What Does The Fox Say?!" Vyhlásil do mikrofónu a všetci sa otočili mojim smerom. Cítila som ako naberám červeň na tvári a mala som v tom momente chuť skočiť von tým otvoreným oknom.

"Zbláznil si sa Peter?! Ja neviem spievať!" A ani tancovať ale to je teraz vedľajšie. Nebudem spievať a už vôbec nie na takú pesničku!

"No tak, Biba, Biba, Biba!" Začal ma povzbudzovať a pridali sa k nemu aj ostatní, celá jedáleň skandovala moje meno.

"No tak už choď," zasmial sa Ren a sotil ma dopredu k Petrovi. Gina, ktorá stála poblízku ma chytila pod pazuchu a násilím ma k nemu dotiahla. Peter mi dal do ruky druhý mikrofón, chytil ma za ruku aby ma nenapadlo utiecť a pesnička sa spustila. Nebolo úniku z mojej biednej situácie.

No dobre keď sa už mám teda strápniť tak to spravím s tak veľkou eleganciou ako Peter a tak sme začali spolu spievať. Peter sám znel hrozne, obidvaja dokopy sme zneli príšerne ale ľudia nám tlieskali do rytmu, tancovali s nami, spievali spolu s nami, smiali sa a ja som bola rada. Konečne aspoň jeden večer môžu byť všetci šťastní, môžu sa zabávať a užívať si tento moment.

Keď sme dospievali, rýchlo som sa uklonila, adrenalín, ktorý som cítila keď som stála na pódiu zo mňa opadol a ja som s hanbou ušla naspäť k môjmu oddielu a sadla som si na voľné miesto vedľa Soma. Všetci traja mi začali tlieskať.

"Bola si úžasná," smiala sa Alisa.

"Úžasná zrovna nie, ale ako ranný budík na zvonenie by si stačila," uškrnul sa Soma.

"Ha, ha, ha, nabudúce tam vytiahnem na to pódium teba a uvídime čo predvedieš," na oko som sa tvárila urazene.

"Kľudne, ja na rozdiel od teba viem spievať," povedal povýšenecky a ja som si vtedy uvedomila, že má pravdu. Spieva pekne a hrá aj na gitaru, horenos.

"Fajn toto kolo vyhrávaš," odvrkla som a on sa zasmial.

"Ja vyhrávam vždy každé kolo," dodal so zvláštnym úškrnom a ja som prekvapene zažmurkala. Dobre, Soma má už asi dosť, v živote sa takto neusmieval.

V tom Kouta buchol rukou po stole a my sme na neho šokovane pozreli.

"Tak a teraz je na čase opiť dievčatá," vyhlásil a Soma prikývol. Obidvaja sa zdvihli a odišli preč.

"No Biba toto je náš koniec, oni nás nepustia skôr než budeme aspoň v takej nálade ako oni," zašepkala beznádejne Alisa a ja som sa zasmiala.

"No a čo, užijme si tento večer," mykla som plecami a ona sa usmiala.

"Máš pravdu," dodala.

Chalani doniesli každý po štyroch plechovkách piva. Otvorili sme ich a zdvihli do výšky.

"Tak na nás, na prvý oddiel a našu super ožran párty," vyhlásila som.

"Prvý oddiel!" Zaburácali a potom sme si štrngli.

O hodinu na to mi už alkohol úplne jasne stúpol do hlavy, veci som nevnímala tak jasne akoby som mala, mlela som jedno cez druhé presne ako Kouta a stále sa hlúpo usmievala a smiala.

Všetci sme už boli dosť chytení. Kouta s Alisou sa potom rozhodli ísť vyvetrať von na cvičisko aby aspoň trošku vytriezveli. Samozrejme, že sme ich nechali ísť samých aby sme im pri romantickej prechádzke povzbudenej alkoholom nezavadzali. Dúfam, že sa pohnú ďalej ako len k nebadanému držaniu sa za ruky pod stolom, ktoré som si všimla už tak pred pol hodinou.

Zostala som so Somom sama a nastalo ticho. Ale len nachvíľku, rozhodla som sa ho trochu podpichnúť a tak som sa na neho s úškrnom otočila.

"Tak a teraz sme tu len my dvaja Soma, môžeme sa navzájom baliť," zavtipkovala som.

"No neviem či by si ma zbalila," ani jemu úškrn z tváre nemizol.

"Ale určite áno, nepamätáš si? Vtedy v metre si mi povedal, že krásne voniam," zaštrngala som s plechovkou piva a zrazu Somova tvár konečne zvážnela.

"To som určite nepovedal," vyhlásil a ja som rozmýšľala či tú červeň na lícach získal teraz po mojich slovách alebo ju má z alkoholu.

"Ale áno, povedal si to," pichla som mu do hrude prstom aby som to zdôraznila.

"To teda nie," šťuchol aj on do mňa.

"Ale áno," chcela som znovu do neho šťuchnúť ale stihol mi zachytiť ruku. Pokúsila som sa mu vytrhnúť z pevného stisku ale on ma vôbec nechcel pustiť.

"Hej, pusti ma," tentokrát som sa pokúsil odtiahnúť ho druhou rukou ale zadržal mi aj tú. Za normálnych okolností by som sa rozčúlila a začala mu nadávať ale vo svojom podnapitom stave som sa len dokázala bezmocne smiať a on sa začal smiať spolu so mnou. No z ničoho nič zvážnel a pritiahol si ma k sebe tak blízko až sa naše telá dotýkali. Tuho ma zovrel v náručí a hlavu si oprel o moje plece. Vtedy som si uvedomila, že sa jeho pery dotýkajú môjho krku.

"Soma čo to robíš?" Spýtala som sa ho neisto, jeho nečakané správanie ma tak vykoľajilo až som mala nachvíľku pocit, že som zase triezva.

"Naozaj prekrásne voniaš," zašepkal mi do ucha a jemne mi ho pobozal.

Čo to má byť? Čo sa to deje? Toto nie je skutočné, však? Je to len blud v mojej hlave.

Uvedomila som si, že jeho ruky blúdia po mojom chrbáte a potom mu jedna z rúk skĺzla na moje stehno. Správne by bolo keby som sa od neho odtiahla, keby som to zastavila, no moja chvíľková triezvosť sa pominula tak rýchlo ako sa navrátila a moje zmysli znovu zostali otupené. Uvedomila som si, že si jeho dotyky vychutnávam, že si užívam blízkosť jeho tela. Konečne sa odtiahol od môjho krku, ktorý doteraz zasypával nežnými bozkami a zahľadel sa mi do očí.

To bolo prvýkrát čo som nevidela jeho chladné, ľadové modré oči. Nie v týchto planula vášeň, žiadostivá vášeň.

"Soma ja..." posledný krát som sa chabo pokúsila nejako zastaviť to čo sa medzi nami práve odohrávalo ale neúspešne. Soma moju vetu zastavil svojim bozkom a vtedy moja myseľ úplne rezignovala a všetko prebrali moje city a moje telo. Jeho bozk vo mne vyvolal túžbu, ktorú som už dávno nepocítila a ja som si ju bolestivo žiadala ukojiť. Slabo som vzdychla. Mala som pocit, že mi celé telo slabne pod jeho vášnivými bozkami a keby som nesedela určite by sa mi podlomili kolená. Soma pochvíľke náš bozk prerušil a so slabým smiechom si znovu na moje plece položil hlavu.

"Biba, poďme niekam inam," zašepkal zastreným hlasom a ja som ako v tranze prikývla.

"Poďme," zašepkala som. Soma sa pochvíľke zdvihol, podal mi ruku a pomohol mi postaviť sa. Trošku s nami zatackalo ale udržali sme sa na nohách, znovu sme sa zasmiali a potom ma Soma potiahol za ruku von z jedálne.

Ostatné prebehlo veľmi rýchlo a moja zahmlená myseľ si uvedomovala len niektoré veci, viem, že sme sa chvíľku bozkávali na schodoch, potom sme vošli do mojej izby a skončili na mojej posteli. Bola som to ja, ktorá som z neho prvá začala strhávať oblečenie, ležal podo mnou a ja som jeho telo zasypávala bozkami, bola som v jednom obrovskom ohni, zmietala mnou silná túžba, chcela som ju ukojiť. Spomínam si, že keď som sa v jeden moment pozrela Somovi do očí neboli to už jeho modré oči, tieto boli žlté, zreničky mal zúžené ako lev, uvedomila som si, že veľmi pripomínajú oči Vajra, tieto jeho oči som videla iba raz. Vtedy bol na mňa neuveriteľne naštvaný lebo sa dozvedel, že viem o tom, že je z časti Aragami. No tieto oči neboli plné hnevu, tieto oči boli plné spaľujúcej vášne.

Vtedy som si ten čas strávený s ním naozaj užila, vychutnávala som si jeho stony, vôňu jeho tela, jeho bozky, jeho dotyky, jeho vášeň, v ten moment som to ani chvíľku neľutovala, neľutovala som to ani keď som zaspávala v jeho náručí. Následky a vina sa dostavili až ráno...