Legend of Wolf Girl (19. Kapitola - Otec a syn)

19. Kapitola

Otec a syn

---

Ichigo namosúrene sedel v obývačke a pozeral zamyslene na vypnutú televíziu. Čo to s tou Rukiou dnes je? Je stále mrzutá a nesvoja ale ani za nič na svete mu nechcela povedať prečo iba stále odvrkovala čo ho dosť naštvalo pretože nemal chuť počúvať jej večné šomranie a vrčanie tesne pred splnom keď je sám nervózny a podráždený.

Cítil ako sa vlk v ňom pomaličky driape na povrch, koža ho z toho nepríjemne svrbela, jeho sluch bol teraz tak citlivý, že mohol počuť ako si Kai púšťa hudbu hore vo svojej izbe na druhom poschodí aj keď ju vôbec nemal nahlas, práve naopak mal ju ticho pretože aj jeho sluch bol teraz citlivý. Najhoršie na tom bola tá chuť, neprestajná chuť na surové mäso, na živé mäso. Nervózne zavrčal.

Nakoniec celá vec skončila tak, že sa s Rukiou pohádal a tá niekde urazená odišla von.

Zrazu hudba zhora prestala hrať a on počul ako jeho syn vychádza z izby. Pomaličky zišiel dole po schodoch a zastavil sa pred obývačkou, opatrne do nej nakukol a pozrel na neho. Ichigo prekvapene nadvihol jedno obočie, jeho syn je akýsi nesvoj, takto opatrne za ním chodí vždy keď vyvedie niečo z čoho môže mať veľký problém alebo keď sa s ním potrebuje porozprávať o niečom dôležitom.

"Čo sa deje Kai?" Spýtal sa ho a jeho syn s povzdychom vošiel do obývačky ale nesadol si a ani nepodišiel bližšie k nemu, postával medzi dverami a hľadel na všetky strany len nie na neho.

"Čo to s tebou je? Kai, prísaham bohu, ak si sa znovu do krvi pobil s nejakými ľudskými chlapcami s tou svojou svorkou si skončil," zazrel na neho, no Kai len rýchlo pokrútil hlavou.

"Nie, nič som neurobil prísahám, ja..." v tom sa sekol, "vlastne radšej nič, zabudni, že som tu bol," zašomral a zvrtol sa na päte. Ichigo si povzdychol. To prehnal, nemal na neho tak vyšteknúť, jeho syn chcel očividne niečo dôležité od neho.

"Kai stoj," povedal a on sa zastavil, "Prepáč nechcel som na teba tak vybehnúť, tak čo to je, čo ťa trápi?" Spýtal sa ho. Kai sa znovu na neho otočil, vyzeralo to tak, že zbiera všetkú odvahu až to Ichiga šokovala, zrazu jeho osemnásťročný večne vážny a sebavedomý syn pôsobil znovu ako malý chlapček, ktorý sa mu zdráhal povedať, že vyparatil nejakú neplechu.

Nakoniec si Kai sadol na gauč čo najďalej od neho.

"Otec čo si myslíš o miešancoch?" Spýtal sa ho na rovinu. Ichiga tá otázka tak šokovala, že nachvíľku si nebol istý čo dobre počul.

"Miešancoch? Prečo sa na nich pýtaš?" Nechápal.

"Čo ak sa čistokrvný vlkolak spúta s miešancom, čo urobí svorka?" Kai mu na otázku neodpovedal len čo mu položil ďalšiu.

"Kai svorky nikdy neprijímajú medzi seba miešancov, nejde len o vlkolakov ale aj o iné bytosti, miešanci nikdy neboli nikde vítaní lebo sú pol na pol, nepatria ani na jednu stranu a ani na druhú," mrzuto sa poškrabal na hlave. Kaia však jeho odpoveď vôbec neuspokojila.

"Ale prečo? Oni za to nemôžu! Navyše prečo čistokrvného vlkolaka vyhodia zo svorky keď sa spúta s miešancom alebo človekom? Nie je to predsa jeho chyba, my si predsa nemôžeme vybrať s kým chceme stráviť zvyšok života," trošku zvýšil hlas a Ichigo si v tom momente spomenul na kamaráta, ktorého toľké roky považoval za brata a ktorý sa potom spútal s ľudským dievčaťom.

"Máš pravdu nie je to ich chyba," zašepkal. Keď sa teraz tak nad tým zamyslel, keby bol na mieste Grimmjowa a spútal by sa s Rukiou, ktorá by bola obyčajný človek a svorka by sa rozhodla ho zavrhnúť odišiel by s ňou, pretože ju miloval viac ako čokoľvek na tomto svete, ju a svoje deti, tak ako Grimmjow miloval to ľudské dievča.

Kai nechápavo zažmurkal.

"T-Ty so mnou súhlasíš?" Spýtal sa neveriacky a Ichigo sa slabo zasmial ale bol to smiech beznádeje.

"Asi to už tak vyzerá," dodal a Kai si s úškrnom odfrkol.

"Vau, myslel som si, že sa kvôli tomu pohádame," povedal a pritom si pošúchal hruď.

"Kai a prečo si sa ma to vôbec spýtal? Poznáš nejakého miešanca, nebodaj...si sa spútal s..."

"NIE!" Vyhŕkol Kai až príliš prudko, no hneď na to si odkašľal, "Nie, len niekoho takého poznám ale nie je to nikto z našej svorky," podotkol a potom znovu pozrel na Ichiga.

"Otec počul som, že nie pre každého miešanca funguje spútanie je to tak?" Spýtal sa ho a Ichigo prikývol.

"V niektorých miešancoch prevládajú viac ľudské bunky ako tie vlčie, a preto tak isto ako ľudia ani u niektorých miešancoch nefunguje spútanie a môžu si nájsť partnera akého oni chcú," povedal a Kai sa smutne pousmial.

"Tí miešanci sú naozaj zvláštni," podotkol a potom sa zdvihol, "Idem nachvíľku von, snaž sa udobriť s mamou keď príde. Vždy keď je nahnevaná uvarí zle jedlo," uškrnul sa a Ichigo sa musel zasmiať.

"To je pravda, tvoja mama vie ako mi znepríjemniť deň keď je na mňa odutá," dodal aj on s úškrnom.

Len čo sa Kai vybral z obývačky preč Ichigo sa znovu zamyslel. Masaki sa vôbec neozvala potom čo docestovala, ale ani sa jej nečudoval, možno by jej mohol zavolať on, spýtať sa jej ako sa má, aký je výlet, predsa len veľmi túžil sa s ňou znovu udobriť aj keď vedel, že musí preto spraviť viac ako len zavolať jej, no len čo dvíhal mobil do ruky niekto zavolal jemu. Pozrel na meno, ktoré svietilo na displeji a od šoku nachvíľku prestal dýchať.

Nevedel čo má robiť, má zdvihnúť alebo zrušiť ale predsa mu to nemôže zrušiť, nie keď sa sám rozhodol ozvať po toľkých rokoch.

Keď zdvihol nemusel ani nič povedať jeho otec začal prvý.

"No ahoj synátor, dlho sme sa nepočuli," povedal pokojne.

"Otec," zamumlal Ichigo. V hrdle mu úplne vyschlo, nevedel čo má povedať, nečakal, že by sa mu otec ešte niekedy ozval potom čo mu všetko vykričal do tváre. Isshin na druhej strane si vzdychol.

"Hej, Ichigo, medzi nami to je pekne na nič už dva roky ale nerád by som bol keby som zomrel s tým, že mi dvaja sme rozhádaní, nerád by som zomrel s tým, že som nevidel vyrastať svoje vnúčatá a nemohol viac zažartovať s tvojou krásnou ženou, to by ma naozaj mrzelo," zašepkal a Ichigo vyľakane vytreštil oči.

"Otec o čom to rozprávaš? Nebodaj umieraš?!" Vyhŕkol a na druhej strane telefónu nastalo ticho.

"Áno," povedal Isshin úplne ticho, "doktor povedal, že mi zostáva rok života," dodal. Na to sa Ichigo prudko postavil.

"Ako to myslíš?! To predsa nemôže byť pravda!" zakričal viac ako chcel.

"Prepáč Ichigo ale choroba si nevyberá, prosím nehovor to svojim sestrám chcem im to oznámiť sám," hlas sa mu triasol plačom.

"Ale ako, veď, to nie je možné, aká choroba, otec to predsa nemyslíš vážne, zoženieme ti iného doktora, niečo vymyslíme," v panike vymenovával nápady jeden za druhým. Na to sa jeho otec nahlas rozosmial.

"Robím si srandu ty idiot, videl si už nejakého vlkolaka zomrieť na chorobu?" Vysúkal zo seba a Ichigo najprv zostal stáť ako obarený a potom padol naspäť na gauč.

"Ty si taký kretén! O takej veci sa nežartuje!" Vyprskol urazene.

"Ale no tak bol to iba žart,čierny humor, chápeš. Nebodaj si sa tak zľakol?" Spýtal sa ho nevinne.

"Samozrejme, že som sa zľakol si predsa môj otec!" Vyhŕkol a vtedy si si uvedomil čo povedal, vlastne mu naznačil, že mu stále na ňom záleži. Znovu hanbou očervenel ako repa. Čakal, že ho Isshin znovu vysmeje ale ten sa už viac nezasmial.

"To rád počujem synak, aj ja ťa mám rád," zašepkal a Ichigo prekvapene zažmurkal.

"No a čo môžem vás teda prísť navštíviť aj keď neumierim? Volal som z Masaki a..."

"Ty si volal s mojou dcérou?" Spýtal sa nechápavo Ichigo.

"Hej, prosím nenahnevaj sa na ňu ale zvykli sme si potajomky volať a písať listy aj keď si jej to zakázal aj Kai mi sem-tam napíše SMS, no a proste ma poprosila či by som nemohol prísť a nezmieriť sa s tebou," povedal a Ichigo sa musel slabo pousmiať, malo mu byť jasné, že jeho deti sa len tak ľahko svojho najmilovanejšieho dedka nevzdajú, keby nebolo ich tak teraz mu asi ani otec nevolá.

"Samozrejme otec si tu vítaný, pripravíme ti izbu, kedy prídeš?" Spýtal sa ho.

"Rozmýšľal som, že nejak na tretí deň po splne, musím si vybaviť všetkých pacientov než môžem odísť," vysvetlil.

"Hej, to už budeme doma, Masaki má druhý deň po splne školský festival chceme sa tam ísť spolu s Rukiou pozrieť takže rozpustíme svorku skôr,"

"Výborne, tak sa vidíme synátor, už sa teším, pozdravuj Rukiu a inak Ichigo spomínaš si ešte na Grimmjowa?" Spýtal sa ho a Ichigo nechápavo nadvihol obočie.

"Samozrejme, čo je to za otázku?"

"Super, vieš ja som ti zavolal a ospravedlnil sa ti, bolo by fajn keby si sa aj ty ozval jemu," povedal veselo.

"Ty si sa mi neospravedlnil len si sa ku mne pozval," zašomral Ichigo no jeho otec ho úspešne odignoroval.

"Maj sa synátor a zavolaj mu," s týmito slovami hovor skončil. Ichigo ešte dlho zmätene hľadel na mobil. Prečo jeho otec len tak z ničho nič spomenul Grimmjowa?