Legend of Wolf Girl (18. Kapitola - Vlčica ako ty)

Ospravedlňujem sa, že to tak dlho trvalo, asi si už ani moc príbeh nepamätáte xD

18. Kapitola

Vlčica ako ty

---

V noci ma v sne navštívil Sam, vyzeral ako Sora, no hneď som zistila, že je to on pretože taký tupý úškrn na perách by Sora nikdy nemal.

"Sam čo tu chceš? A okamžite sa premeň do svojej podoby," zamrmlala som podráždene. Tento chalan mi ani v snoch nemôže dať pokoj.

"Prepáč, prepáč, len som chcel vedieť či naletíš," začal sa smiať a ja som si vzdychla.

Sam sa premenil naspäť do svojej podoby a poškrabal sa po červených vlasoch.

"Ale nie, prišiel som sem za tebou pretože mám pre teba veľmi zaujímavé informácie ohľadom tvojich zvláštných síl," povedal a ja som okamžite spozornela.

"Čo si zistil?" Vyhŕkla som zvedavo.

"Včera som sa vkradol do sna nejakej ženskej, v živote som ju nevidel, bol som ju navštíviť prvýkrát, poviem ti, to bola teda pekne divoká jazda," uškrnul sa a ja som prekrútila očami.

"Ušetri ma detailov," zašomrala som.

"No proste keď bolo potom jej sen sa zrazu zmenil na nočnú moru, ktorú som nedokázal ovládať, bolo to divné, veľa rozmazaných obrázkov, nedokázal som nič poriadne rozonať ale niečo som predsa len postrehol. Nejakú ženu, ktorá zahrabávala v lese kde sa stretáva vaša svorka nejakú skrinku a hovorila niečo v tom zmysle, že vlkolak, ktorý bude špeciálny to nájde," dopovedal.

"A nevieš kde presne to zakopala?" Spýtala som sa on pokrútil hlavou.

"Bohužiaľ, nie, ale som si úplne na sto percent istý, že v tom vašom lese pretože som spoznal tie chatky postavené do kruhu, ibaže tam to nezahrabala bolo to proste niekde v tom lese, veľa stromov, hliny, machu, prepáč, proste nemám šajnu," vzdychol si.

"To je v poriadku, už aj tak si mi pomohol viac ako dosť, ďakujem," usmiala som sa na neho a on prikývol.

"Čo budeš teraz robiť?" Spýtal sa ma.

"Blíži sa spln, takže pôjde do lesa celá otcova svorka a spln bude aj najlepší čas aby som s Faux les prezrela, všetci budú premenení a nikto nás tým pádom nebude rušiť," oznámila som mu môj plán a on prikývol.

"Dobre, keby som ešte niečo zistil informujem ťa, dobrú noc a krásne sny," dodal s úškrnom a rozplynul sa.

Na ďalší deň som oznámila svoj plán Sorovi.

"Dobre tak sa stretneme v tom lese," povedal a ja som prekvapene vytreštila oči.

"Sora, budeš premenený na vlkolaka a nemôžeš naklusať len tak do nášho lesa, vlkolaci by zistili, že nie si z našej svorky a zabili by ťa," vyhŕkla som a on si vzdychol.

"Máš pravdu," zašomral, "Ale keď ja ťa tam nechcem nechať samú," dodal. Usmiala som sa na neho a pohladkala ho po tvári.

"Neboj, budem v poriadku, predsa to nie je prvýkrát čo to tam musím s nimi pretrpieť," chlácholila som ho.

Večer sme išli s celou triedou k moru, pozrieť odliv. Niektorí mali samozrejme bláznivý nápad sa do neho ísť kúpať a aj tak učinili. Potom sme už len my z brehu mohli počuť ich pišťanie a nadávky keď zistili aká je voda ľadová.

Rómeo so Sorom tam samozrejme tiež vliezli pričom sa stavili, že ten kto v tej ľadovej vode dlhšie vydrží musí druhému kúpiť obed čo mi prišlo zo strany Sora dosť nespravodlivé keďže ako vlkolak, ktorý nepociťuje zimu tak ako normálny človek tam môže teoreticky stáť celú večnosť ale ako som zistila môj partner je prehnane súťaživý a proste musí byť vždy prvý. Zaujímalo by ma po kom zdedil takú zlú vlastnosť, jeho mama Orihime vyzerala byť veľmi priateľský a mierumilovný typ takže tipujem, že tomuto sa pričinil Grimmjow.

Ja som sa teda rozhodla, že zavolám dedkovi keďže sme už spolu dlho nevolali. Mobil len párkrát pípol dedko mi to hneď zdvihol.

"Masaki, ahoj moja princezná najdrahšia, ako sa máš?" Spýtal sa veselým tónom a ja som sa musela pousmiať. Môj dedko bol vždy veselý, vždy sa usmieval, na všetko sa díval z tej lepšej stránky a nikoho neodsudzoval, bol bláznivý ako tínedžer a miloval zábavu, bol úplnym opakom môjho otca až ma veľakrát zaskočilo ako tí dvaja môžu byť príbuzní, keď su tak rozdielní.

"Ahoj dedko, mám sa výborne, zrovna sme na výlete, v tej Okinawe čo som ti spomínala," povedala som.

"Však počujem, že tam máte nejaký hluk," hneď ako to povedal sa v diaľke ozval Rómeov krik, keď sa nasilu snažil Sora vyštvať z vody pretože mu už bola zima.

"Hej, tuná naši otužilci sa rozhodli vliezť večer do mora," informovala som ho a on sa zasmial.

"Nech si dajú pozor na morské panny, môžu ich ľahko stiahnúť," povedal pobavene a ja som sa musela tiež zasmiať. Potom som si ale povzdychla.

"Chýbaš mi dedko," zašepkala som, aj keď som ho nevidela cítila som, že posmutnel.

"Aj ty mne princezná," povedal a ja som sa zahľadela na Sora. Nikomu z rodiny som o tom ešte nepovedala...

"Dedko dokážeš udržať jedno veľké tajomstvo?" Spýtala som sa ho.

"Samozrejme Masaki, vieš, že to čo si povieme je len medzi mnou a tebou," povedal vážne.

"Ja..." začala som ale som sa hneď aj sekla. Musela som sa poriadne nadýchnúť a vydýchnuť kým som bola schopná pokračovať:

"Spútala som sa s miešancom," vyslovila som opatrne. Na druhej strane telefónu zavládlo hrobové ticho a potom sa dedko nahlas rozplakal.

"Masakiiiii!" Zahrmel zrazu nešťastným hlasom, "Moja drahá, naše malé, zlaté vnúča sa spútalo! Vieš čo to znamená?! Niekto našu princezničku pripraví o nevinnosť, to nie!" Drasticky zatiahol. Chvíľku mi trvalo než som si uvedomila, že hovorí s plagátom mojej babky a celá som očervenela.

"Dedko," zašomrala som v rozpakoch.

"Hovoríš, že miešanec a ako sa volá?" Spýtal sa keď ho prešiel záchvat depresie.

"Jeagerjaquez Sora," povedala som a dedko zalapal po dychu.

"Jeagerjaquez Sora, syn Jeagerjaqueza Grimmjowa?" Potom sa nahlas rozosmial. Prekvapene som vytreštila oči.

"Ty ho poznáš?" Spýtala som sa.

"Samozrejme, Ichigo a Grimmjow si boli blízki ako bratia, ten modrovlasý drzáň býval u nás pečený varený, potom sa však spútal s ľudským dievčaťom a pre ich bezpečnosť musel pretrhnúť s nami všetky putá, vieš, Ichigo to neobral zrovna najlepšie a jeho svorka bola nadšená ešte menej," vysvetlil mi.

"Takže už má dieťa, hm?" Úplne som videla ako sa usmieva.

"Áno, vlastne tri. Dvojčatá Sora a Mikomi sú tak starí ako ja a najmladšia Serah má jedenásť," povedala som.

"To som rád a Masaki už si o tom povedala svojim rodičom?" Spýtal sa ma z ničoho nič a ja som si vzdychla.

"Nie," zašomrala som.

"Mala by si, skôr či neskôr na to prídu. Viem, že môj syn je idiot ale v konečnom dôsledku to už aj tak nezmení, neodvážil by sa Sorovi ublížiť na to ťa má až moc rád," povedal veselo a ja som si zahryzla do pery.

"Ja neviem dedko či je to dobrý nápad," zašepkala som.

"Masaki," začal opatrne, "Stále lepšie keď sa to dozvedia od teba ako od niekoho cudzieho, to by celú situáciu iba zhoršilo a čo tak keby sme im to povedali spolu?" Jeho otázka ma úplne zaskočila.

"Ako to myslíš spolu veď sa s otcom nebavíte," nechápala som.

"Áno, pohádali sme sa do morku kostí ibaže ja si myslím, že už toho bolo dosť, som jeho otec hádam si od toho namysleného bastarda nenechám rozkazovať. Priznám sa, že som čakal kedy sa mi ospravedlní tak ako on čakal na to moje ospravdlnenie, ako vieš tvrdohlavosť je hlavná črta Kurosaki ale už toho bolo dosť, neboj zavolám mu a po splne mesiace prídem na návštevu," vyhlásil a ja som myslela, že od šťastia začnem kričať.

"Dobre dedko ale na isto, aj keby ťa otec odmietol prídi prosím," žobronila som a on sa zasmial.

"Neboj Masaki budem tam aj keby som sa mal kvôli tomu pobiť s mojim hlúpym synom, to je sľub," povedal a ja som prikývla. Zrazu som mala odvahu ako nikdy predtým, ak bude so mnou dedko som si istá, že im to dokážem povedať.