God Eater Burst (9.Kapitola-part 1)

9. Kapitola

---

Uvedomila som si, že som zaspala posediačky zvierajúc Somove ruky. Ten mal svoju hlavu položenú v mojom lone a nekľudne spal.

Chvíľku mi trvalo než som si uvedomila, že som sa práve prebudila zo sna. Zmätene som sa poobzerala okolo seba a snažila som si spomenúť o čom sa mi snívalo, no z toho všetkého som si zapamätala iba jednu vec.

"Nájdi toho Aragamiho," povedala som nahlas a oparne položila Soma na zem.

Schytila som Tensaia, ktorý ležal vedľa mňa.

"Tensai práve som mala sen, musím nájsť Aragamiho, ktorý je odolný voči vírusu Blood, zapamätaj si to ak by som náhodou zabudla lebo ja na sny rýchlo zabúdam," začala som mu horlivo vysvetľovať.

"D-Dobre," zamumlal zmätene a ja som sa rozbehla ku Koutovi a pritom som si neustále dookola opakovala tú istú vetu: "Nájdi toho Aragamiho,"

"Kouta," potriasla som ním, jeho strhlo zo spánku a vyplašene na mňa pozrel.

"Bibi čo sa deje?" Spýtal sa ma vyľakane.

"Musíme nájsť Aragamiho odolného voči vírusu Blood," pomohla som mu postaviť sa a vydala som sa smerom von z našej skrýše.

"Počkaj čo?" Nechápavo si ma premeral.

"Mala som sen so Shio, nepamätám si ho presne ale povedala mi, že mám nájsť Aragamiho odolného voči vírusu Blood aby som zachránila Soma," vysvetlila som mu.

"Čože? Sen? Bibi počúvaj toto..." začal namrzene no aj som ho prerušila.

"Ja viem, že to môže byť hlúposť ale máš nejaký lepší nápad? Musíme niečo skúsiť, hocičo, lebo zajtra už bude neskoro," pozrela som na Soma, ktorý sa aj v spánku príšerne triasol. Zo zatvorených očí mu znovu stekali krvavé slzy a dýchal veľmi slabo.

Kouta si vzdychol a pozrel znovu na mňa.

"No dobre ale kde chceš hľadať Aragamiho odolného voči vírusu Blood? Či ich Tensai môže vycítiť?" Spýtal sa a obidvaja sme pohľad presunuli na neho.

"Bohužiaľ, nie," zašepkal Tensai a ja som nešťastne pozrela naspäť na Kouta.

"Nie," povedala som nahlas. No tak Bibiána rozmýšľaj! Čo ti to Shio ešte vravela?! V tom som prekvapene zhíkla.

"Už viem! Shio mi povedala, že ak nakazený Aragami zožral telo toho, ktorý bol proti vírusu odolný tie protilátky sa presunuli aj do jeho tela. Pamätáš si tú rodinu Kongou ako tie mladé zožrali svojho otca?" Spýtala som sa ho a on prikývol. Zrazu sa aj jeho tvár rozžiarila.

"Myslíš, že samec bol odolný a mláďatá sa nakazili tak potom čo sme ho zabili požrali jeho telo?" Vyhŕkol a ja som prikývla.

"Dobre Tensai, veď nás za tou rodinou Kongou," pozrela som na Tensaia.

"Spoľahni sa," povedal odhodlane a my sme vybehli von z našej skríše.

Bol to naozaj hlúpy nápad rozbehnúť sa strmhlav k Aragami svorke len kvôli snu, ktorý sa mi zdal. Ktorý blázon by už len niečo také urobil? No my sme vtedy boli naozaj zúfalí a zúfalstvo vás núti konať proti zdravému rozumu. V tie hrozné dni strávené v metre by sme boli ochotní chytiť sa hocijakého stebla nádeje, ktoré by nám bolo ponúknuté.

Vykukli sme sa spoza rohu. Samica s najmladším mláďaťom ležala v rozbitom vlaku a dve staršie mláďatá sa spolu hrali neďaleko nej.

"Sme dvaja a oni sú traja, no a ešte to najmladšie ale to nie je žiadna hrozba," zašepkal Kouta.

"Najprv musíme zabiť samicu predtým než si stihne uvedomiť čos a vôbec deje," zašepkala som aj ja. Nemali sme toľko síl aby sme mohli bojovať s rozzúrenou samicou. Boli sme unavení, hladní a aj smädní pretože sme s vodou museli šetriť.

"Pôjdeme priamo po nej, priprav sa," zovrela som v ruke Tensaia a Kouta tiež zovrel svoju Jinku.

"Teraz," povedala som ticho a obidvaja sme vyštartovali po samici. Než si svorka uvedomila čo sa deje Kouta vpálil do samice dva náboje a ja som do nej zaborila Jinku. Skôr ako si uvedomila čo sa stalo bolo po všetkom. Zabiť mláďatá už nebol žiadny problém.

"Tak a čo teraz?" Zamumlal Kouta keď sme hľadeli na ich mŕtve telá.

"Budeme musieť zobrať ich mäso," povedala som a on prikývol.

Do skrýše sme sa vrátili čo najskôr to išlo. Soma sa krčil na zemi v bolestiach ale nespal. Vystrašene na nás pozrel.

"Kde, kurva, ste boli?!" Vyhŕkol no potom sa zase rozkašľal, hneď na to ho natiahlo a zase vyzvracal krv. Rýchlo som k nemu pribehla a pomohla mu nadvihnúť sa.

"Soma musíš toto zjesť," vytiahla som z tašky kúsok surového mäsa.

"Nie som si istá či ti to pomôže, ale mohlo by to zničiť vírus Blood," vyhŕkla som. Soma bol tak vyčerpaný, že sa ani nesnažil zisťovať čo to je. Natiahol sa po kúsok surového mäsa a rýchlo ho začal hltať. Bála som sa, že to vyzvracia hneď potom ako to skúsi ale netváril sa, že by mu malo z toho prísť zle, naopak, vyzeral, že mu mäso z Aragami chutí akoby si to jeho telo samé pýtalo.

Kouta mu ponúkol ešte jeden kúsok a Soma bez protestov zjedol aj ten. Zatiaľ čo ho dojedal my s Koutom sme napäto čakali čo sa bude diať a pritom som sa neustále v duchu modlila aby mu to pomohlo. Keď Soma dojedol prekvapene na nás pozrel.

"Tak čo?" Spýtal sa ho s obavami Kouta.

Prosím nech to zaberie, pre všetko na svete prosím, šepkala som si v duchu.

Soma mi unavene padol naspäť do náručia a potom sa pousmial.

"Bolesť, je preč," zašepkal a my s Koutom sme na seba pozreli s malou nádejou, no ešte sme sa netešili. Čo ak si to len namýšľa? Potom sme si uvedomili, že už dlhšiu chvíľku nekašľal, krvavé slzy sa mu prestali rinúť z očí a keď som mu skúsila čelo uvedomila som si, že už nie je také horúce.

Pera sa mi zachvela a ja som ho silno objala.

"Ďakujem, Shio, ďakujem," šepkala som plačlivo. Kouta nahlas zavzlykal a tiež Soma objal.

"Vďakabohu," šepkal aj on.

Soma znovu zaspal od vyčerpania, no konečne bol jeho spánok pokojný, ničím nerušený.

"Síce je z toho vonku ale aj tak potrebuje lekársku starostlivosť, čo najskôr, stratil veľa krvi, jeho telo je z choroby úplne zničené a navyše," Koutovi zaškvŕkalo v bruchu, "on ani my sme už dlho nejedli," zakňučal, ja som prikývla a zdvihla sa.

"Kam sa chystáš Bibi?" Spýtal sa ma.

"Musíme nájsť východ alebo aspoň miesto kde by vysielačka chytila signál, aj tak nechápem akoto, že žiadne naše zariadenia tu nefungujú," zašomrala som a Kouta sa zamyslel.

"Myslím si, že to spôsobujú Aragami, Sirény," upresnil a ja som na neho prekvapene pozrela.

"Sirény?" Spýtala som sa.

"Áno, narazil som na ne keď som sa ťa vydal hľadať, je ich tu dosť veľa, vieš že sa dorozumievajú za pomoci vysoko frekvenčných zvukov, niektoré z nich môžeme počuť iné naše ľudské ucho nezachytí, myslím si, že to ruší signál našich zariadení," podal mi svoju teóriu.

"Vlastne to môže byť pravda," pritakala som. V tom sa všetko okolo nás začalo otriasať, strop neďaleko miesta kde sme sa skrývali praskol a dovnútra vpadol Borg Camlann. Obrovský Aragami, ktorý vyzeral ako škorpión. Somom od šoku trhlo a v úplnej hrôze sa nadvihol. Borg nahlas zareval a pozrel sa priamo našim smerom.

"Kouta ber Soma!" Zvrieskla som, Kouta schytil Soma a obidvaja sme zo skrýše zoskočili ešte skôr než miesto zasiahli bodáki s Borgovho chvosta. Rýchlo sme sa rozutekali preč ale Borg sa za nami vrhol.

Toto bola najhoršia vec čo sa nám mohla teraz stať. Soma nie je schopný ani sa postaviť, nie to bojovať, Kouta nedokáže naraz bojovať aj niesť Soma. Nahlas som zavrčala, otočila sa na päte a vpálila do Borga dva ľadové náboje. Jedén mu zasiahol krk, druhý mu vrazil rovno do tváre. S Borgom zatackalo, znovu nahlas zareval no tentokrát od bolesti. My sme sa za ten čas skryli vo vedľajšej chodbe.

"Čo teraz?" Panikáril Kouta. Sám si musel dať dve a dve dokopy a vedel, že nemáme teraz proti tejto ozrute najmenšiu šancu.

"Nechajte ma tu a utečte, ja ho sem prilákam keď začnem kričať a vy utečiete tým otvorom, ktorý po sebe zanechal," povedal Soma rozhodne.

"Zbláznil si sa Soma, potom čo sme ťa zachránili ťa tu necháme na to zabudni!" Vyprskol Kouta.

"Čo to nevidíš?! Som vám na obtiaž, ty nemôžeš bojovať a pritom ma aj niesť a Biba sama Borga nezmôže, nie v tomto zoslabenom stave v akom sa nachádzame!" Vybuchol aj Soma.

"Nie, nájdeme iný spôsob," povedal rozhodne Kouta. Soma sa už nadýchol s tým, že spustí ďalšie argumenty ale ja som ho predbehla.

"Vy dvaja ujdete zatiaľ čo ja ho zabavím," povedala som pevným hlasom a oni na mňa v šoku pozreli. Vedela som čo musím spraviť, navyše som prísahala, že dám vlastný život za cenu Somovho a Koutoveho ak to bude treba.

"Bibi čo to rozprávaš? Sama pred ním nemáš šancu, vymyslíme niečo iné, nikoho tu nenecháme, všetci sa odtiaľto dostaneme," vyhlásil Kouta. Vedela som, že sama nemám proti nemu šancu. Nie som nijaká naivná hlupaňa, viem kde končia moje sily.

Mala som chuť rozplakať sa a ujsť preč. Z hrdla sa mi drali tie slová: "Ešte nechcem zomrieť, ešte nie," no zadusila som ich v sebe. Som líderka, líder musí udržať svoj oddiel živý, musí sa preň obetovať ak je to nutné, nie preto, že je to jeho povinnosť ale preto lebo sú jeho rodina.

"Nie, ako som povedala, ja ho zabavím vy utečiete, keď sa dostanete na povrch okamžite si privolajte pomoc a niekde sa skryte kým nepríde," otočila som sa im chrbtom a chystala sa na odchod, no Kouta ma zdrapil za ruku.

"Nie! To nemôžeš! Nedovolím ti to! Bibi my..."

"Sklapni!" Zvrieskla som a surovo si vytrhla ruku z jeho zovretia. Pozrela som mu priamo do očí.

"Uvedom si kde je tvoje miesto! Som tvoja líderka a ty ma budeš počúvať, rozumieš?! A keď ti poviem, že máš odtiaľto zdrhnúť tak to urobíš, aj jeden, aj druhý!" Vyštekla som a presunula svoj pohľad na Soma.

Zrazu zem začala dunieť, Borg sa k nám blížil, musel započuť našu hádku.

"Bibi ale ty si...veď sme si sľúbili," Koutov hlas sa zlomil.

"Sľúbila si, že sa všetci odtiaľto dostaneme a ožerieme sa," doplnil ho Soma. Obidvoch chalanov som si premerala pohľadom. Na tvári sa im zračilo nešťastie, smútok, bezradnosť a to všetko sa miešalo s prosebným výrazom, ktorým mi hovorila aby som zostala s nimi. Radšej by som chcela vidieť ich úsmevy ale to v tejto situácii nebolo možné.

"Sľuby sú od toho aby sa porušovali," slabo som sa pousmiala, no potom moja tvár zase zvážnela, "A teraz utečte, to je rozkaz," povedala som pevným hlasom, zovrela v rukách Tensaia a vybehla von zo skrýše vztriec Borgovi. Ten sa zastavil a nahlas zareval.