God Eater Burst (8.Kapitola-part 2)

Prepáčte, že je tu zase tak prázdno a že neobieham blogy ale začala mi škola a ako na just mi teraz na začiatku vyšli prezentácie takže musím na nich pracovať T_T

---

Obidvaja sme strávili hodnú chvíľu premýšľaním nad tým čo by tak mohlo zabrať na vírus Blood, no boli sme len obyčajní bojovníci, žiadny vedci, bolo nám to jasné, nie sme schopní nájsť pre Soma protiliek, no neboli sme ani schopní priznať si to lebo by to znamenalo, že by sme si museli pripustiť to, že do rána zomrie.

Soma sa neustále budil kvôli kašľu a bolesti. Znovu aj zvracal krv, čím ďalej tým bol na tom horšie. Nakoniec sme zostali len v tichosti sedieť.

"Vieš Bibi ak sa odtiaľto dostaneme kúpim svojej sestra toho obrovského plyšového zajka a konečne poviem Alisi čo k nej cítim," ozval sa pochvíľke Kouta a ja som na neho uprela pohľad.

"Nie ak, my sa odtiaľto dostaneme," zašepkala som. Nič mi na to nepovedal.

"Kouta si unavený mal by si, si chíľku zdriemnúť, potom ťa zobudím aby si strážil Soma kým sa ja pôjdem poobzerať po ceste von," povedala som.

"Pôjdem s tebou," vyhlásil. Nechcela som sa s ním teraz o tom hádať tak som si len rezignovane vzdychla.

"Dobre ale pospi si zatiaľ," povedala som, on prikývol a ľahol si na zem.

Chvíľku som na neho hľadela a potom som zdvihla pohľad do výšky v nádeji , že uvidím mesiac, že uvidím Shio, bohužiaľ, sa nado mnou skláňal iba ozrutný strop.

"Shio," zašepkala som aj tak, "viem, že Soma miluješ, tak prosím nedovoľ aby zomrel, ešte nie. Veď len teraz si začal život na plno užívať, začal sa priateliť s inými ľuďmi a púšťať ich bližšie k sebe, konečne začal dôverovať svojmu oddielu a tešiť sa spolu s nami, prosím neber si ho ešte k sebe," po lícach sa mi spustili slzy, ktoré som už dlhšie nedokázala udržať. Nevedela som čo mám robiť, na koho sa mám obrátiť a v tom zúfalstve ma už napadol len jeden jediný, ktorého som mohla v tomto momente prosiť o pomoc.

"Bože, viem, že som ťa zavrhla a otočila sa ti chrbtom, no prosím ťa zachráň Soma. Urobím čokoľvek, vymením za neho aj svoj vlastný život tak ho prosím zachráň," šepkala som medzi vzlykmi.

"Biba," ozvalo sa zrazu vedľa mňa a ja som prekvapene pootočila hlavu. Kúsok odomňa stál Sakaki a zamyslene hľadel na fotku kde bol on Johannes a Johannesova žena Aisha. Až teraz som si uvedomila, že sa nenachádzam v metre ale v jeho kancelárii.

"Ten vírus Blood ma veľmi trápi," zamrmlal nespokojne.

"Prečo?" Spýtala som sa ho a zrazu ma premkol zvláštny pocit ako deja vú. Toto som už zažila.

"Vyzerá to tak, že napadá veľký počet Aragami ale čím ďalej tým viac z nich je proti tomu vírusu odolných akoby si sami našli protiliek," Už si spomínam, tento rozhovor sme viedli tesne pred mojim odchodom na misiu. V tom sa na mňa otočil a ja som prekvapene zhíkla lebo som sa dívala do tváre Johannesa. Teraz tu stál predomnou on tak ako som si ho pamätala, vysoký a vznešený vo svojom bielom plášti, no chýbal jeho obvyklý úsmev alebo pohŕdavý výraz, ktorým ma neskôr neustále sledoval. Tento Johannes bol z nejakého dôvodu veľmi smutný.

"Čo vás trápi?" Spýtala som sa ho a on s povzdychom pozrel do boku. Otočila som sa tým smerom a uvedomila som si, že sa díva na malého asi tak päťročného bielovlasého chlapca, bol to Soma.

"Ocko!" Jeho tvár šťastne zažiarila a rozbehol sa smerom k nemu. Až vtedy som si uvedomila, že za Johannesom stojí postava zahalená v čiernom plášti a načahuje smerom k malému Somovi kostnatú ruku. A ten bežal vztriec Johannesovi, vztriec tej veci.

"Soma nie, nechoď tam!" Zvrieskla som a chcela som sa k nemu rozbehnúť aby som ho zastavila v tom sa však zem podomnou zatriasla a vytvorila obrovskú priepasť medzi mnou Somom, Johannesom a tou strašidelnou bytosťou. Nedokázala som sa k nemu dostať len som sa mohla s hrôzou prizerať ako postava schmatla Soma omotola svoje kostnaté ruky okolo jeho krku a škrtila ho dovtedy než sa prestal metať. A Johannes tam celý čas len tak stál a nešťastne sa na to pozeral.

Z hrdla sa mi drali hysterické výkriky a vtedy sa tá postava otočila smerom na mňa, pustila Somove telo na zem a v okamihu bola tesne pri mne a hľadela mi do tváre. Spadla som na zem, uvedomila som si, že spod kapúce na mňa hľadí Kouta. Jeho výraz bol prázdny akoby už ani nič necítil.

"Kouta prečo?" Zavzlykala som.

"Prečo?" Zamumlal, odstúpil odomňa a pozrel na panenku vytvorenú z látky, ktorú zvieral v ruke. Panenka vyzerala ako on. Spoznala som ju, darovala mu ju sestra pre šťastie. Potom pozrel znovu na mňa.

"Prečo?" Zopakoval znovu a skočil do priepasti.

Znovu som sa rozkričala, chcela som sa rozbehnúť k nemu no moje nohy odmietli vstať.

Z ničoho nič ma niekto potiahol za plece a ja som sa otočil. Bol to Rindou, vedľa neho stál Aragami pripomínajúci šabľozubého tigra skríženého s levom, Aragami, ktorému sa hovorilo Vajra, kráľ východu. Konečne sa mi podarilo vstať a v absolútnej panike som začala cúvať dozadu.

"No tak krpec, hádam sa ma nebojíš," uškrnul sa a potom pozrel na Vajra, "Alebo sa bojíš jeho?" Spýtal sa a pohladkal ho. Zrazu mu úškrn z tváre zmizol a nahradil ho pohľad plný hnevu, s ktorým si ma znechutene premeral.

"Ty nevďačný bastard, prečo ním pohŕdaš? Zachránil ti život," zavrčal. Na to Vajra nahlas zareval, jeho telo začalo praskať až sa roztrieštilo a na mňa z neho vyletel Čierny Hannibal. Preľakane som sa skrčila a zavrela oči. Nič sa však nestalo a mala som pocit akoby sa niečo zmenilo. Odhodlala som sa oči otvoriť a uvedomila som si, že sedím pred veľkou jedľou. Všetko okolo mňa bolo bielo iba jedľa jasne svietila žiarivou zelenou. Okamžite som ju spoznala, bola to jedľa, ktorá sa nachádzala na nádvorí slovenskej pobočky God Eater menom Guardians kde som vyrastala.

Vedľa mňa sedel Ren, útly chlapec, ktorý mi zachránil život vtedy keď jeden z Aragami vtrhol do Dena.

"Mám už za sebou dobrodružstiev viac ako dosť ale stále, stále nemôžem..." ostatok som mu nerozumela akoby to ani nevyslovil nahlas.

"Čo si povedal?" Spýtala som sa ho a on mi venoval nežný úsmev. Až vtedy som si niečo všimla. Cez oblečenie na bruchu mu presakovala veľká krvavá škvrna.

"Ren," zašepkala som plačlivo, "Ren čo sa to..." zdvihla som k nemu znovu pohľad ale on zmizol a všetko sa ponorilo do černoty.

"Ren! Ren kde si?!" Začínala som mať naozaj strach. Do očí sa mi drali slzy, nakoniec som sa stočila do klbka a rozplakala sa.

"Tensai kde si, mám strach," zavzlykala som. V tom ma niekto silno objal a hrôza, ktorú som prežívala bola rázom preč. Prekvapene som otvorila oči. Osoba, ktorá ma objímla sa trochu odtiahla aby som si ju mohla lepšie prezrieť. Bola to Shio.

"Shio," zašepkala som šťastne a znovu ju objala. Objatie mi opätovala.

"Prepáč Bibi, Shio sa potrebovala s tebou spojiť a išlo to len cez sny, no Shio netušila, že ti spôsobí tak škaredé sny než sa k tebe dostane," zašepkala ospravedlňujúco. Ja som sa len od nej odtiahla a pokrútila hlavou pričom som si zotierala slzy.

"To je v poriadku," zašepkala som pochvíľke.

"Shio nemá moc času ale musí ti povedať ako zachrániť Soma," povedala a ja som prekvapene zažmurkala.

"Niektorí Aragami sú odolní voči vírusu Blood a preto ich tí nakazení požierajú aby získali protilátky, ktoré sa nachádzajú v krvi tých odolných," začala mi pokojne vysvetľovať.

"Musíš nájsť Aragamiho odolného voči vírusu Blood alebo takého, ktorí bol vírusom nakazený a požral telo toho, ktorý mal v sebe protilátky," dopovedala a potom začala pomaly miznúť.

"Shio, nie, ešte nechoď," zašepakala som a pokúsila sa ju objať no moja ruka tentokrát len prešla skrz ňu.

"Nájdi toho Aragamiho Biba a postaraj sa o Soma, Shio ho necháva v tvojich rukách," povedala s úsmevom predtým než sa načisto rozplynula. Zrazu v černote, v ktorej som sa nachádzala zažiarilo malé svietielko, ktoré sa tak zväčšilo až ma jeho lúče oslepili.

"Nájdi toho Aragamiho," započula som ešte raz predtým než som sa úplne zobudila.