God Eater Burst (6.Kapitola-part 2)

---

"Nie, Sherlock pre všetko na svete ťa prosím neposielaj ma s tými dvoma na misiu," so šteňacím pohľadom som pozrela na Sakakiho a on si vzdychol.

"Biba prestaň robiť divadlo," zamrmlal.

"Ale ty to nechápeš oni dvaja sú rozhádaní, vieš aké to bude? To trápne, napäté ticho a ja medzi nimi," rozhodila som rukami.

"Mňa nezaujíma, že Soma a Kouta sú rozhádaní máte spolu misiu a tým to hasne," zazrel na mňa.

Fíha, dnes má naozaj zlú náladu. Možno preto, že som prišla o dve hodiny neskôr ako som mala a možno, že je to kvôli tomu vírusu Blood, ešte stále nenašiel dobrý protiliek, dokonca ani žiadne využitie.

"Dobre...tak ja idem," radšej som sa zobrala preč, nemienila som ho naštvať ešte viac.

Chalanom som napísala len rýchlu správu, ktorá znela takto:

"Zajtra o deviatej máme spolu misiu tak si dajte dokopy váš vzťah, nebol to môj nápad Sherlock si to vymyslel a má veľmi zlú náladu takže ho prehovárať nebudem. Pusinku vám posiela vaša super líderka :-*

Musela som sa sama nad sebou pousmiať, keď som si znovu prezrela to cmuq na konci. To ich isto vytočí, škoda, že nemôžem vidieť ich tváre.

Aké bolo moje prekvapenie, keď mi mobil o chvíľku na to zahlásil, že mám SMS. Bola od Soma.

"Keby si bola taká super líderka ako tvrdíš podarilo by sa ti tú zajtrajšiu misiu zrušiť, netušil som, že máš až tak v gatiach nasrané z niekoho ako je Sakaki. Fuckera ti posiela tvoj nespokojný člen oddielu."

Úplne som cítila ako mi na čele pulzuje žila a obočím mi neprestajne trhá. Ten kretén!

Ráno sa mi vôbec nechcelo, presne som vedela kde toto smeruje. Dole so mnou išiel aj Peter aby sa rozlúčil s chalanmi.

"Nechceš ísť na tú misiu za mňa?" Spýtala som sa ho.

"Prečo? Bojíš sa toho Aragami, ktorého máte zabiť?" Rýpol do mňa.

"Nie, ide iba o to, že tí dvaja sú pohádaní a ty vieš s ľuďmi úžasne vychádzať dokonca ich aj uzmierovať tak choď s nimi na misiu a presvedč nejak Kouta, ktorý je odutý a nechce Somovi odpustiť aby mu odpustil," naliehavo som na neho pozrela a on sa uškrnul.

"Aha, pani super líderka nezvláda jednoduché záležitosti, no to je milé," neodpustil si škodoradostnú poznámku a ja som mu nadurdene tresla po ramene.

"Ale no tak Biba veď ja, Kouta a ty sme najlepší kamoši tak ho skús presvedčiť, isto si ťa vypočuje," usmial sa. Samozrejme, Peter a jeho optimistický pohľad na celý svet, bolo hlúpe od neho pýtať radu.

Došli sme dole k východu. Kouta so Somom tam už boli, každý na inej strane čo najďalej od seba. Samozrejme, čo som vôbec čakala?

Taktiež tam bola aj Alisa so Sakuyou, ktoré sa asi neúspešne snažili chalanov uzmieriť.

"Tak čo, pripravení?" Spýtala som sa ich a oni na seba zazreli.

"Hej," zamrmlali.

"Dajte na seba pozor," usmiala sa Sakuya a ja som prikývla.

"A snaž sa tých dvoch nejako uzmieriť," zašepkala Alisa a ja som si vzdychla.

"Keby to bolo také jednoduché, ale Kouta vyzerá byt na smrť urazený," zašepkala som aj ja a ona prikývla.

"Máš pravdu, ešte som nevidela aby sa tak dlho na niekoho hneval," pritakala.

"Hej, prišla si sa vykecávať o dievčenských kravinách alebo ideme?" Ozval sa Soma a ja som sa rýchlo s dievčatami rozlúčila.

"A nie, že sa tam pozabíjate a dajte na seba pozor a ak nájdete nejakú vec v rozbitom dome zo starých dobrých časov doneste mi ju," vykladal Peter a ja som prikývla.

"Čokoľvek," zamrmlala som ešte raz som im zakývala a rozbehla sa za chalnmi, ktorí už boli na pol ceste.

Trápne ticho, to vládlo celou cestou vo vrtuľníku a to aj potom čo som sa párkrát pokúsila úplne bezúspešene naviazať nejaký smiešny rozhovor, presne to trápne ticho pretrvávalo aj keď sme vystúpili z vrtuľníka a prechádzali zničeným mestom. Chalani sa od seba držali čo najďalej a keď náhodou na seba pozreli hneď odvrátili zrak.

Pri boji s Aragami si síce pomáhali, ale bolo to také nasilu až sa mi z toho chcelo kričať na plné hrdlo. Navyše Soma bol úplne podráždený, stále nadával, sťažoval sa a tak surovo sa chytal za vlasy až som si myslela, že si ich všetky vyšklbe. Koutova večne usmievavá tvár teraz bola skrivená do nejakej prazvláštnej namosúrenej grimasy a od rána zo seba nevypustil nič vtipné.

Po hodine ma to už prestalo baviť, naštvane som sa zastavila a otočila sa na nich lebo mi stále pochodovali za chrbtom.

"Oukej, to by stačilo. Myslím, že už ste trucovali dosť dlho, je na čase sa zmieriť. Rozčuľuje ma keď vás vidím takýchto," vyprskla som sama nervózna z ich správania.

"Keď ťa to rozčuľuje tak sa na nás nedívaj," odbil ma Kouta a ja som od prekvapenia skoro zabudla zavrieť ústa. Jedna vec bola keď ma odbil sprosto Soma ale keď to už robí aj Kouta veci sú fakt zlé a je treba ich dať čo najskôr do poriadku. Už som si pripravovala nejakú poučku, ktorá by ich naštvala ešte viac keď v tom sa Somove oči hrôzou rozšírili, hneď na to sa chytil za hlavu a s obrovským krikom padol na kolená.

Trvalo mi iba chvíľku než som prekonala šok z toho ako mučivo sa krčil na zemi. S hrôzou som k nemu pribehla. Kouta urobil to isté, obidvaja sme si k nemu kľakli.

"Soma čo sa deje?!" Chytila som ho za plecia.

"Biba!" ozval sa z ničoho nič Tensai a ja som pozrela na svoju Jinku položenú vedľa mňa.

"Blíži sa sem Čierny Hannibal a niečo s ním nie je v poriadku, je moc silný!" Len čo to dopovedal budova neďaleko nás sa roztrieštila a celá ulica skončila zahalená v prachu, všetci sme sa nahlas rozkašľali. V tom niečo tak tvrdlo dopadlo na zem až sa celá zatriasla a hneď na to sa ozval mohutný rev.

Schytila som Tensaia do rúk, vedela som, že je zle, veľmi zle. Okamžite som stlačila núdzové tlačídko schované vo vrecku. Zrazu vzduch zasvišťal a prach, ktorý nás zaslepoval sa rozvýril do boku. Naskytol sa mi pohľad na Čierneho Hannibala oveľa väčšieho ako som si ho pamätala z našeho posledného stretnutia. Telo mu pokrývali krvavočervené plamene, v očiach mal čistý teror.

Vedela som, že proti nemu nemáme šancu, nie len my, ale aj skupinka z núdzového, ktorá nám má prísť na pomoc, toto si vyžaduje viac ako len štyroch bojovníkov.

"Chalani musíme vypadnúť, okamžite," zašepkala som v čírej hrôze.

"Bibi..." ozval sa z ničoho nič priškrteným hlasom plným strachu Kouta a ja som konečne dokázala odtrhnúť zrak od hrozivého Hannibala, ktorý nás stále sledoval, ale ani sa nepohol, a otočiť sa na Kouta. Myslela som si že ten strach čo z neho pramenil bol kvôli silnému Aragamimu, ktorý bez pohnutia stál na mieste akoby čakal na vhodnú príležitosť kedy na nás zaútočiť, ale keď som presunula svoj pohľad na neho s hrôzou som zistila, že kľačí pri Somovi, ktorý celý bledý hľadel na svoju dlaň posiatu krvou. Dokonca aj jeho ústa boli zakrvavené.

"Čo sa, preboha, stalo?!" Vyhŕkla som a na to Hannibal ohlušujúco zareval. Kouta reagoval okamžite a než Hannibal stihol po nás skočiť vypálil na neho tie náboje, ktoré aj predtým aby mu znemožnili pohnúť sa. Modrá tekutiny sa prilepila na jeho nohy, Kouta ešte párkrát vystrelil a tekutina začala tuhnúť ne celom jeho tele.

"Rýchlo preč!" Zvrieskol. Pomohla som Somovi vstať a všetci traja sme sa rozbehli preč mysliac si, že sme Hannibala nachvíľku zdržali ibaže on sa hneď z Koutovej pasce dostal. Jedným obrovským skokom sa dostal priamo k nám a vychŕlil na nás fialový oheň. Aktivovala som pred seba a chalanov štít, ale aj tak ma fialové plamene zasiahli do rúk, do nôh a dokonca mi spálili aj kúsok kože na líci. Zvrieskla som v čírej agónii a pustila Tensaia na zem no našťastie Kouta reagoval absolútne rýchlo a do tváre mi vychrstol vodu zo svojej fľaše a nohy mi uhasil svojou oranžovou vestou. Rýchlo so mnou odskočil na bok pretože Hannibal sa po nás zahnal labou. Rozbehli sme sa preč a skryli do jednej úzkej uličky.

"Si v poriadku?" Spýtal sa ma a ja som pozrela na chrbát dlane pravej ruky, ktorý som mala posiaty pluzgiermi. Z popálených miest mi do tela pulzovala obrovská bolesť, no našťastie ani jedna z rán nevyzerala byť tak moc kriticky zasiahnutá aby si s tým moje Aragami sily z kontraktu s Jinkou nevedeli poradiť.

"Áno, nič strašné to nie je," poobzerala som sa okolo seba.

"Kde je Soma," vyhŕkla som vystrašene. Kouta bledý ako stena ma tuho zovrel za plece.

"Museli sme ho stratiť pri tom útoku," zašepkal.

"Čože?! Ale on je zranený! Musíme ho nájsť," chcela som schytiť Tensaia no uvedomila som si, že ho nemám. S hrôzou som zistila, že zostal na mietse kde na mňa Hannibal vychrstol oheň pretože som ho od bolesti pustila.

"Kouta musím sa vrátiť pre Tensaia a musíme nájsť Soma. Budem ale na to potrebovať tie tvoje nové náboje, ktoré si nedávno vytvoril, aj keď si hovoril, že sú ešte nestabilné a potrebujú pár úprav," pozrela som na neho a on odhodlane prikývol. Vykukla som sa spoza rohu, Hannibala som nikde nevidela.

"Vzduch je čistý, poďme," už som sa chystala vybehnúť no Kouta ma chytil za zápästie. Prekvapene som na neho pozrela. Stále bledý ako stena hľadel do zeme.

"Bibi ja si nemyslím, že Soma je ranený, nemal sa kedy zraniť," zašepkal a ja som mohla odprisahať, že moje srdce vynechalo úder. Tušila som čo mi chce povedať, ale nechcela som to počuť.

"Čo to vraviš Kouta, určite je zranený, možno, že keď sme predtým zabíjali tú skupinku Aragami sa..."

"Bibi!" Zvrieskol čím ma umlčal. Obidvaja sme vedeli, že sa snažím presvedčiť len samú seba. Silnejšie mi zovrel zápästie.

Nie, Kouta prosím nehovor to, nechcem to počuť, pretože nebudem vedieť ako Somovi pomôcť.

"Bibi on je nakazený vírusom Blood,"