God Eater Burst (5.Kapitola-part 1)

Viem, že tu nič okrem GEB nepridávam ale je to jediná poviedka, ktorú mám napísanú až dokonca a skúškové obdobie mi nedovolí teraz nič kreatívne na blog vymýšľať :-(

5. Kapitola

---

Na večer ma prišli navštíviť Kouta aj s Petrom.

"Tak ako sa cítiš hrdinka?" Spýtal sa ma Peter.

"Až na to, že ma pobolieva tá ruka celkom v pohode," povedala som pokojne snažiac sa odignorovať moju novú prezývku.

"Rozprávali sme sa s doktorom a..." Začal Kouta, ale nedokončil.

"A čo?" Spýtala som sa ho.

"A povedal, že sa ti vedie už oveľa lepšie," Peter ma postrapatil po vlasoch a ja som ho od seba odohnala.

"Samozrejme, veď vám hovorím, že je to v pohode až na tú ruku. Inak chceli by ste ju vidieť?" Spýtala som sa a oni prekvapene zažmurkali.

"A nebude ti to vadiť?" Spýtal sa opatrne Kouta a ja som pokrútila hlavou.

"Nie, nebude," začala som si rozväzovať obväzy. Potom dnešnom rannom incidente so Somom som hrôzu a nechuť z ruky nejako prekonala.

Obidvom som ju ukázala a oni si ju so záujmom začali prezerať. Dotýkali sa čiernej drsnej kože a prstami prechádzali po pazúroch.

"Keby si sa tými pazúrmi zahnala zoťala by si nimi dajme tomu tento nočný stolík?" Spýtal sa Kouta.

"Neviem a ani to radšej nebudem skúšať," V tom sa dvere otvorili a do nemocnice vošla Alisa so Sakuyou. Obidve prekvapene pozreli na moju ruku a keď si uvedomili, že na ňu už dlhšie bez žmurknutia zízajú zahanbene odvrátili tvár.

"To je v poriadku, mne to nevadí," usmiala som sa na ne.

"Ty kokso z toho by možno mohla byť aj zbraň hromadného ničenia keby si ju vedela použiť. Skús z nej vystreliť alebo tak," hovoril užasnuto Peter, keď si ju celú prezrel.

"Peter nebudem z toho strieľať ani keby to išlo a keď sa ti tak páči kľudne si ju s tebou vymením," zazrela som na neho.

"Ale no tak pozri sa na to z toho lepšieho uhla pohľadu. Máš super, cool ruku, aj keď teda keby som ju mal ja asi by sa mi s ňou zle masturbo..." Nestihol to dopovedať lebo som mu vrazila po hlave.

Kouta sa nahlas rozosmial a Alisa so Sakuyou sčervenali.

"Tak si poďme niečo pozrieť. Čo tak Buga..."

"Žiadne Bugarally, dnes pozeráme Atlas Mrakov," prerušila Koutove nadšenie Alisa a on si sklamane vzdychol.

Zrovna sme všetko prichystali na pozeranie, keď sa k nám pridal aj Soma.

"Akože milosť pán si príde neskoro a ešte aj na sucho, miláčik ak to takto pôjde ďalej budeme sa musieť rozísť," rýpol do neho Peter a Soma na neho zazrel.

"Počúvaj Peter ak s tým neprestaneš vážne ti jednu vrazím," zavrčal.

"A ešte si aj agresívny, že ťa hanba nefacká," zabedákal Peter. Soma sa k tomu už radšej ani nevyjadroval a usadil sa vedľa nás. Film sa začal a my sme aspoň nachvíľku zabudli na nebezpečenstvo, ktoré vonku hrozilo.

Týždeň ubehol ako voda a moja ruka sa úplne zahojila, no teda úplne nie. Na chrbte dlane medzi palcom a ukazovákom mi zostal kúsok čiernej kože v podobe polmesiaca, ktorý už nikdy nezmizol. Vyzeral ako znamienko, znamienko, ktoré sa pre mňa stalo veľmi dôležitým symbolom. Akým? To vám teraz ešte nepoviem.

Poslednú noc, ktorú som strávila v nemocnici sa mi znovu sníval sen o zvláštnom mužovi, ktorý ma niesol na chrbte. Znovu som si všimla krvavý pahýľ, ktorý mu trčal namiesto ruky. Potom sa sen premenil. Kráčala som medzi domami. Poznala som to miesto, bola to cesta k starej Svätyni kde nás často posielali na misie. Nachvíľku som sa zastavila aby som popadla dych a v tom mi zrak spočinul na mojej ruke, ktorá vyzerala ako zmenšená laba Hannibala.

"Kde je moja Jinka? Čo mám s rukou?" Spýtala som sa a potom som si niečo uvedomila. Ten hlas ktorým som rozprávala patril Rindouvovi.

Znovu so mnou na posteli prudko trhlo a moje divo bijúce srdce mi hučalo až v ušiach. S povzdychom som sa posadila a poobzerala sa okolo seba. Nikto nikde nebol tak som sa rozhodla opustiť nemocnicu. Nepozorovane sa mi podarilo vyjsť až na strechu základne kde som sa posadila. Aj keď bola hlboká noc vonku bolo teplo. Zahľadela som sa na mesiac.

"Ahoj Shio," začala som.

"Vieš v poslednej dobe mávam samé nočné mory. Soma mi poradil aby som sa niekomu vyrozprávala, ale ja by som nerada teraz ľudí zaťažovala takým nepodstatným problémom, keď vonku zúri ten Čierny Hannibal," hovorila som ďalej.

"Už niekoľko dní sa mi stále sníva o znetvorených rukách alebo o odseknutých rukách. Možno, že je to tým, že som sama mala problémy s rukou. Však vieš tá moja záchranná akcia, ktorá neprebehla zrovna úspešne," nasilu som sa zasmiala.

"No čo je ešte divnejšie v mojich snoch sa vždy vyskytuje muž, ktorý ma nesie na chrbte, to jemu chýba kus z pravej ruky. Mám taký pocit, že ho poznám no v sne mu nikdy nevidím do tváre. Taktiež sa mi sníva o Rindouvovi, snaží sa ma pred niečím varovať, ale neviem pred čím. Och, taktiež sa ma v snoch často snaží zabiť Čierny Hannibal, nie že by sa o to nepokúšal aj v skutočnosti, ale aj tak je to pekne desivé. Možno, že som prepracovaná alebo sa mi toho veľa za tieto mesiace prihodilo," zamyslela som sa.

"Je toho asi na mňa veľa. A ešte aj ten Natsuyo. Je mi ľúto, že musím použiť tieto slová, ale je to posratý kokot. Nerozčuľuj sa! Vieš dobre, že žiadne iné slová ho lepšie nevystihnú, ale vieš čo? Asi mi chýba láska. Taký vzťah aký máš ty so Somom. Čistá láska z obidvoch strán. Musím sa priznať, že som sa ešte nikdy tak nezamilovala, áno, mala som vzťahy, ale nikdy som nebola skutočne zamilovaná tak, keď sa ti rozbúši srdce, v žalúdku cítiš motýľov a stále sa musíš na plné kolo smiať a usmievať lebo všetko v živote ti príde krásne," v tom som stíchla a zamyslela sa nad vlastnými slovami. Čo to kecám, prečo klamem samú seba?

"Keď nad tým rozmýšľam bola som už tak zamilovaná, do..." zasekla som sa akoby som nemohla uveriť tomu čo za meno sa mi derie na jazyk.

"Do Natsuya," zašepkala som neveriacky pochvíľke.

"Presne tak som sa cítila pri ňom, dôverovala som mu a myslela som si, že som pri ňom v bezpečí, ale...on ma len využil," v hrdle som cítila obrovskú hrču a do očí sa mi drali slzy.

"Preto to tak bolí Shio," hlas sa mi zatriasol.

"Prepáč, že ti to hovorím až teraz a isto sa aj hneváš pretože som to nepovedala Alisi alebo Sakuyi, ale nechcela som aby ste si o mne mysleli, že som taká slabá a budem si robiť vrásky z jednej zlomenej lásky," Potiahla som nosom. Hrozilo, že sa vážne rozplačem.

"Sama seba som klamala, že sa nič nestalo, že mi Natsuyo nestojí za to aby som nad ním plakala, ale on mi naozaj moc ublížil. Zničil v mojom srdci to miestečko, ktoré láske dôverovalo a ja viem, že už žiadnemu chalanovi nebudem tak rýchlo dôverovať. Predtým to bolo iné, ale Natsuyo mi dal teraz okúsiť ako láska dokáže bolieť a chutilo to oveľa trpkejšie ako som si predstavovala," po líci sa mi skotúľala jedna osamelá slzy, ktorú som si rýchlo zotrela.

"Dosť bolo tých sentimentálnych rečí tínedžerky so zlomeným srdcom akoby na svete neboli horšie veci. Ďakujem, že si, si ma vypočula. Inak mám nové znamienko," vystrela som k mesiacu dlaň.

"Vidíš, vyzerá ako polmesiac, takto ťa budem mať stále so sebou," usmiala som sa na ňu.

"Tak sa zatiaľ maj a daj tam zhora pozor na môj oddiel," zakývala som jej a vošla dovnútra.

"Tak čo ako vyzerám?" Nervózne som pozrela na Soma.

"Tak ako vždy," zamumlal.

"Nemôžem vyzerať ako vždy, takto si nikdy nezískam rešpekt. Už to mám, skúsim sa tváriť ako ty to by malo vyvolať dostatočný efekt," skúsila som nahodiť jeho namosúrený, hrôzostrašný výraz so štipkou nudy a otočila som sa na Kouta.

"Tak čo? Vyzerám ako Soma?" Spýtala som sa ho a na jeho tvári sa usadil škodoradostný úsmev.

"Chvalabohu, nie," povedal pobavene a Soma na neho zazrel.

"Tým si chcel čo povedať?" Zavrčal.

"Že keby sa správala ako ty prestal by som sa s ňou baviť," zazrel na neho a obidvaja sa začali prebodávať pohľadom. Prekvapene som pozrela z jedného na druhého.

"Chalani stalo sa niečo kým som bola odrezaná od sveta?" Spýtala som sa a oni sa pozreli každý do inej strany.

"Soma sa stal, inak nič," odvrkol Kouta.

"Och, áno chudáčik Kouta je zase obeť," zamumlal ironicky Soma a Kouta sa na neho zúrivo otočil.

"Vieš čo? Naser si! Celý týždeň sa ku mne správaš ako k nejakému nepriateľovi, ktorý ti zabil celú rodinu. Si na mňa bezdôvodne odporný a mňa už unavuje počúvať tvoje večné odvrkovačky! Mám ťa plné zuby! Ako kamarát stojíš vážne za hovno!" Vyprskol a naštvane odpochodoval preč. Až po chvíľke som si uvedomila, že za ním hľadím s pusou otvorenou dokorán. Kouta, večný optimista a kamarát aj takých starých a odutých harpyí akou je naša kuchárka práve od zlosti vybuchol ako časovaná bomba. Takéhoto naštvaného som ho nevidela odkedy sa dozvedel, že chalani posprejovali Somove dvere.

Prekvapene som sa otočila na Soma.

"Čo to malo znamenať? Čo sa medzi vami stalo?" Spýtala som sa.

"Do toho ťa nič," odvrkol zúrivo čo sa ma trochu dotklo, ale nedala som to na sebe poznať.

"Fajn, dobre nie je ma do toho nič, ale mali by ste sa uzmieriť. Je smutné vidieť vás takých rozhádaných navyše ste kamaráti mali by ste si pomáhať a nie sa hádať," snažila som sa mu dohovoriť, no Soma len na mňa zazrel div, že ma od hnevu neprepichol.

"Čo keby si sa starala o seba?" Zavrčal a odpochodoval naštvaný aj on. Mala som ho za to sto chutí nakopať do zadku ešte, že som si časom vypracovala určitý štít pred jeho odpornými náladami takže ma to už tak nezrážalo na kolená ako kedysi.

Ale aj tak, debil!