Freedom Wars (recenzia)

Hra je dostupná len na konzolu PSVita

Bojom k slobode

Keď som si kupovala PSVitu bolo to len kvôli jednému jedinému dôvodu, teda dvom a tými boli Persona 4 Golden, no hlavný dôvod bol God Eater 2, som obrovská fanúšička tejto hry a nevedela som sa dočkať kedy ju preložia do angličtiny aby som mohla zhrabnúť limitovanú edíciu s tým super plagátom a prsteňom, ibaže tí zmrdi to akosi zabudli do tej angličtiny preložiť (no hovorí sa, že tento rok už možno sa konečne dočkáme) no a po pár dobrých hrách, ktoré sa dajú na Vitu zohnať moja konzola začala zapadať prachom. Ale potom prišlo vykúpenie, ktoré ma veľmi nadchlo.

Freedom Wars.

---

Dej:

Nachádzame sa 100 000 rokov v budúcnosti, ľudia už stihli vyplieniť celú zem a teraz sú nútení žiť v podzemných mestách zvaných Panopticon. Samozrejme zásoby sú obmedzené a nie je ani toľko jedla ako je hladných krkov, preto mestá medzi sebou bojujú aj o to málo čo majú. V každom Panopticon je všetko prísne strážené a aj ten najmenší a najhlúpejší prehrešok vás môže stáť slobodu, totižto v mestách sa ľudia delia na dve kategórie: hriešnici a občania. Občania sú tí, ktorí svetu niečím prispievajú, sú to také mozgy, ktoré vymýšľajú nové technológie, no a hriešnici sú "odpad" spoločnosti. Sú to tí, ktorí buďto mestám neprinášajú žiadny úžitok alebo tí, ktorí sa nejako proti mestu prehrešili a tým pádom sa z nich stávajú väzni odsúdení na absurdných 1 000 000 rokov. Svoju slobodu si môžu vydobiť jedine tým, že budú bojovať proti nepriateľským mestám.

Môj názor:

Ani si neviete predstaviť ako som sa na túto hru tešila, hlavne potom čo som sa dozvedela, že na tom spolupracovali s tímom, ktorý mal na starosti God Eater sériu. Do tejto hry som vkladala veľké nádeje a v niečom ich splnila, v niečom nie, ale celkovo som s ňou veľmi spokojná.

Ak ste niekedy hrali God Eater alebo Monster Hunter, táto hra je presne na taký spôsob, čiže musíte zabíjať niečo (v tomto prípade stroje), ktoré su ako ináč o dosť väčšie od vás.

V hre máte na výber z veľkého množstva zbraní, či už sú to strelné zbrane, kópie, meče a mnoho ďalších. Na misiu si môžete zobrať až dve zbrane, no čo bolo pre mňa oveľa zaujímavejšie ako zbrane boli tŕne. Doslovne tŕne omotané okolo rúk postáv, ktoré pomáhajú hráčovi sa dostať na hocijaký objekt (funguje to ako spridermanove siete :D) Dokonca s tŕňom môžete napadnúť protivníka, oživiť spolubojovníka alebo vyviezť z balansu robotov.

Tŕne sa delia na tri kátegórie: útočný, obranný a liečiteľský a je už len na vás, ktorý si vyberiete.

Ďalšie veľké plus hre dávam za Accessories (Príslušenstvo). Je to vlastne robot, ktorý vás celý čas stráži a dáva na vás pozor. Keď mi oznámili, že si môžem vytvoriť svojho robota ako len chcem bola som nadšená ako malé decko. Komu by sa nepáčilo spraviť si nejakého sexoša, ktorý bude s vami nonstop :D

Accessories, ja som toho svojho robota nazvala Umi, je tu na to aby vám pomáhal pri plnení misii a taktiež aby dával pozor na vaše prehrešky. Čo hre totižto nejde vyčítať je to, že naozaj vie vo vás vzbudiť dojem, že ste väzni. Ako začínajúci väzeň najnižšej triedy totižto nemáte žiadne práva. Nemôžete urobiť viac ako päť krokov, nemôžete ležať, nemôžete odmietnúť nič čo po vás Panopticon vyžaduje, nemôžete sa rozprávať s inými väzňami, nemôžete utekať dlhšie ako päť sekúnd, v skratke, okrem dýchania nemôžete skoro nič a keď niečo z toho porušíte dostávate roky navyše.

Dám vám príklad. Hodili ma do cely a ja som si ju chcela prezrieť tak som samozrejme kráčala z miesta na miesto, ibaže Umi (môj Accessories) mi tie kroky počítal a keď som urobila šiesty, pípol alarm červeným písmom mi cez obrazovku naskočil protokol kde ma oboznámili s tým, že som urobila viac ako päť krokov a napálili mi ďalších desať rokov vo väzení.

Následne na to ma Umi oboznámil s tým, že mám povolenie pospať si, že či si teda chcem zdriemnúť a ja na to, že nie, práve som začala hrať chcem to tu preskúmať na čo Umi reagoval tak, že mi napálil ďalších 10 rokov lebo nemám právo odmietnúť. Tak som si teda ľahla a on mi napálil ďalších 10 rokov za to, že som si ľahla lebo mám len povolenie spať v sede. A tak sa mi podarilo nazbierať 1 000 030 rokov a to som bola len v samom začiatku hry :D

Časom však ako v hre postupujete a dostávate sa do vyšších tried získavate možnosť zakúpiť si nároky (napr. nárok rozprávať sa s väzňami, bežať dlhšie ako 5 sekúnd, atď) a tým pádom máte viac slobody.

Roky vo väzení si skracujete úspešným plnením misií a odovzdávaním materiálu, ktorý nepotrebujete Panopticonu.

Čo sa týka postáv, boli navrhnuté tímom pre God Eater takže s nimi zdieľajú istú charakterovú podobu.

Môj najobľúbenejší bol jednoznačne Matias (síce som si Asseccories vytvorila podľa predstáv ale Matias bol proste top :D) je to vtipný, veselý chalan, ktorý ide spolu s vami do každej hovadiny, ktorú si vymyslíte.

Dokonca sa povzniesol aj nad tým, že kvôli mne dostal 100 rokov navyše lebo som si zabudla zakúpiť nárok rozprávať sa s väzňami a ešte k tomu rozprávať sa s väzňami opačného pohlavia xD Som si fakt myslela, že sa na mňa urazí alebo mi dá do zubov ale zobral to vzhľadom na situáciu celkom pokojne :D

Ďalši je Uwe, ktorý je ako taký veľký otec, ktorý sa o všetkých stará.

Mojim obľúbencom je aj Carlos lebo ma známosti kade tade, všetko vie zariadiť, je ironický a v jednom kuse klame.

Uwe

Carlos

Potom je tu aj Natalia. Je to vaša šéfka, ktorá je chodiaci ľadovec, ktorý vám stále pripomína, že ste len červ a nemáte žiadne práva.

No a za zmienku stojí aj Beatrice, ktorá je kľúčová postava tejto hry. Myslím si, že mala byť niečo ako Shio v God Eater ale na rozdiel od Shio, ktorú som si okamžite obľúbila som Beatrice nemala rada, jej prehnane sladký charakter a jej večné: "Pomôž mi nájsť môjho strateného ocka!" ma vytáčali. Navyše jej drbnutá staršia sestra bola tŕňom v mojom zadku.

Natalia

Beatrice

No a samozrejme čo by to bolo za hru bez záporáka? V tomto prípade je to Abel, ktorý mal taký divný vzhľad, že som ho proste nemohla brať vážne a každá scénka kde mal pôsobiť hrôzostrašne mi prišla smiešna.

Čo sa týka príbehu je podľa mňa nemastný neslaný, na jednej strane originálny na druhej strane sa mi zdá, že tvorcovia vôbec nevyužili prostredie, ktoré im tento svet ponúkal. Prišlo mi to ako slabá napodobenina príbehu God Eater, postapokalyptický svet, v ktorom žijete a bojujete, zrazu nájdete dievča, ktoré je iné ako ostatní a musíte ju chrániť pretože všetci po nej idú...záporákové úmysli sú predvídateľné, rozuzlenie deja nie je nič strhujúce a nič čo by sa nedalo predom predpokladať. Príbeh ma v celku sklamal, ale to je už vec názoru.

Čo sa týka misií, po čase sa začnú opakovať, buďto ste vyslaní zničiť nepriateľov, alebo ich stroje, alebo musíte zachrániť občanov. Čo mi vadí je, že sa stále vraciate na tie isté miesta, mohli tam pridať viac bojových miest lebo sa hra potom stáva monotónna.

Ukážka boja, boj začína od 2:20

OST od Kemmei Adachi boli úžasné, veľmi sa mi páčili a podľa mňa skvelo pasovali do hry :-)

Sklamalo ma aj to, že v japonskom originály ste mohli Asseccories nastaviť ako vás bude nazývať, mohli ste si vymyslieť hocičo od master až po my bitch a to tak, že ste si vytvorili slovíčko, ktoré on potom prečítal (niečo ako v google translate keď chcete aby vám prečítala tá ženská vetu :D) ibaže z anglickej verzie to odstránili, parchanti, veľmi som sa na to tešila :D

V každom prípade Freedom Wars bola veľmi zaujímavá hra, ktorú som si zamilovala, škoda, že príbeh bol celkom krátky, teda aspoň podľa mňa, ale dúfam, že spravia ešte nejaké pokračovania.

Hru môžete hrať aj online spolu s ostatnými hráčmi či si ich zoberiete na misie podľa príbehu alebo s nimi bojujete len na misiach kvôli zháňaniu materiálu a zníženiu rokov vo väzení na úplnu nulu.