BHSNE! Final season (7.Kapitola)

Keďže už mám po skúškovom môžem sa znovu pustiť do písania poviedok :-) Prepáčte za veľmi dlhú pauzu.

Túto kapitolu venujem Palke lebo jej nápad s Tousenom bol geniálny :D

7. Kapitola

---

Ulquiorra sa nervózne poobzeral okolo seba. Všade boli samé ženy a všetky hľadeli na neho kaďže bol jediný muž v čakárni. Bolo naozaj ťažké udržať si na tvári pokojný výraz keď sa cítil, že tu nemá čo robiť.

Očkom hodil po jednom tehotnom dievčati, ktoré mohlo byť len o niečo staršie ako oni a predstavil si, že takto bude o pár mesiacov vyzerať aj Neliel. Pri myšlienke na to ho samovoľne striaslo. Nie je pripravený na to byť otcom!

Pochvíľke vyšla von sestrička a pozrela na tabuľku s menami, ktorú držala v ruke.

"Nelliel Tu Odelschwanck," zavolala a Neliel pozrela na Ulquiorra.

"Tak ja idem, držme si palce asi to bude chvíľu trvať kľudne si skoč na kávu," nervózne sa na neho usmiala a on jej úsmev opätoval.

"Keby si skončila skôr a nebol by som tu prezvoň mi," povedal a ona prikývla.

Hneď ako sa za ňou zatvorili dvere Ulquiorra priam vybehol z gynekologickej čakárne a namieril si to rovno k automatu s kávou.

Snažil sa čo najviac upokojiť lebo ak si Neliel všimne, že je z toho vystresovaný ešte viac ako ona asi ju to moc nepoteší.

Keď mu Neliel konečne prezvonila srdce mu tĺklo ako divé a s veľmi malým svedomím sa vybral za ňou. Počkal ju pred dverami čakárne a keď odtiaľ vyšla mohol by odprisať, že od nervozity a strachu prestal nachvíľku dýchať.

"Tak ako?" Spýtal sa jej nenúteným pokojným hlasom. Neliel sa na neho žiarivo usmiala.

"Žiadne dieťa nečakám, môžeme zakladanie rodiny odložiť na neskôr," povedala naradostene a Ulquiorra skoro úľavou nahlas vydýchol, no podarilo sa mu svoju radosť zamaskovať a len s malým úsmevom prikývol.

"Odteraz si musíme dať väčší pozor," povedal a ona prikývla.

"Tak to teda nie!" Vyprskol Ichigo keď si chcel Grimmjow posunúť svoj písací stôl za jeho polku izby.

"To teda áno! Ten stôl sa mi tu nezmestí!" Hromžil.

"Toto je moja polka a tamtá je tvoja, už sme o tom debatovali, nič tvoje nechcem na mojej polke vidieť lebo uvidíš!" Vrčal.

"Lebo čo uvidím, hm?" Spýtal sa ho a hodil na jeho polku svoju knihu a hneď za ňou skoro v Ichigovej hlave pristála ďalšia jeho kniha.

"Ty," zavrčal Ichigo a pokúsil sa mu útok knihami oplatiť. Nakoniec sa začali biť ako dva besné psy pričom po sebe vykrikovali nadávky.

Pochvíľke sa dvere s hlasným rachotom otvorili a dovnútra vtrhla Karin. Obidvoch schytila za uši a tak silno nimi potiahla až začali aukať a museli sa skrčiť bližšie k nej.

"To by stačilo! Obidvaja ste nevďační a rozmaznaní! Ja sa musím deliť už od narodenia o izbu s Yuzu zatiaľ čo vy dvaja ste doteraz mali izby len pre seba!" Začala im nadávať.

"Lenže vy ste dvojčatá," protirečil jej Ichigo zatiaľ čo sa snažil dostať z jej zovretia čo malo však za následok iba to, že ho za ucho potiahla ešte silnejšie a on si už musel kľaknúť.

"A ty si myslíš, že keď sme dvojčatá tak máme potrebu byť stále spolu? Ešte sme k tomu dvojvaječné dvojčatá a každá z nás má rada iné veci. Ja milujem futbal, Yuzu módu, ja pozerám Hru o Tróny zatiaľ čo ona sleduje Upírske denníky, ktoré ja z duše neznášam," Skoro ho prepálila pohľadom.

"Dobre fajn, máš pravdu, prehnali sme to," pritakával Grimmjow len aby ich už pustila. Aj tak urobila no nahnevane si prekrížala ruky na prsiach.

"Teraz sa jeden druhému ospravedlňte," prikázala im.

"Ani za svet!" Vyhŕkol Ichigo a hneď na to schytal od nej kopanec rovno medzi nohy. S krikom padol na zem kde sa začal zvíjať. Už sa otáčala smerom ku Grimmjowovi no ten nahlas vykríkol:

"Prepáč Ichigo!" A ona spokojná prikývla.

"Tak sa mi to páči a teraz vám to tu pomôžem upratať a nechcem počuť žiadne šomranie a nadávky," upozornila ich.

Bolo skoro ráno keď sa Aizen rozhodol si zájsť na kávu do automatu. Včera za ním prišiel Byakuya s veľmi zaujímavou ponukou. Popravde už sa začínal celkom nudiť a urobiť peklo zo života takému egocentrickému hlupákovi akým bol Mayuri mu prišlo zaujímavé. Predsa len, ako o sebe ten nadutý pajác môže vyhlasovať, že je neprekonateľný génius keď to je jasne on, Mayuri mu nesiaha ani len po členky!

A koho tam pri tých automatoch nevidel, ako sa hovorí spomeň čerta a čert sa zjaví, nie, že by to neplánoval.

"Nie je to náš geniálny Mayuri," na tvári sa mu zjavil falošný úsmev. Mayuri sa tiež na neho falošne usmial.

"Ale, ale dobré ránko Aizen, nebodaj si sem prišiel kvôli mne," povedal a Aizen sa silene zasmial.

"Bože chráň, ešte to by mi tak chýbalo k životu, vidieť ten tvoj hnusný ksicht ale vieš čo Mayuri, keď si už tu, počul som, že máš veľký problém s Kuchikim a jeho triedou," povedal akoby len tak medzi rečou.

"Nebodaj si sa s ním spriahol, obidvaja ste úbohí," Mayurimu tak isto ako Aizenovi slizký úsmev z tváre nemizol.

"Samozrejme veď nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ, takže Mayuri len som chcel povedať veľmi sa teším na chvíle keď budeš ľutovať, že si prekročil prach tejto školy," povedal a Mayuri sa len so smiechom vystrel v celej svojej kráse.

"No to ešte uvidíme Aizen," podotkol.

Renji, Yumichika a Ikkaku sa zrovna vracali zo školy pričom Renji stále otravoval Ikkakua s tým kto je tá jeho blonďavá frajerka.

"No tak prečo z toho robíš takú záhadu? Nebodaj je pod zákonom alebo je to tvoja sesternica," hutál a Ikkaku si vzdychol.

"Nie, nie je to ani jedno ani druhé," zašomral.

"Tak kde je potom problém," v tom nahlas zhíkol, "Nebodaj to nie je blondýna ale blonďák!" Vyhŕkol a na to už Ikkaku naštvane zaškrípal zubami.

"Je to BLONDÝNA," zdôraznil.

"Tak čo potom? Je to niekto koho poznáme?" Pýtal sa ďalej.

"Áno, je," pripustil.

"A nechceš nám o nej povedať pretože..." Renji nadvihol obočie.

"Pretože má zlú povesť," doplnil ho Ikkaku a Renji začal v mysli hútať. Ak mu to teda Ikkaku neprezradí musí si doma spraviť zoznam všetkým blondýnok, ktoré pozná a zistiť, ktorá z nich má tú zlú povesť.

"Hej, chalani," prerušil ich z ničoho nič Yumichika a oni sa na neho otočili.

"Ten ujo asi potrebuje pomôcť," ukázal prstom na slepca tmavšej pleti, ktorí paličkou bezradne blúdil po chodníku a podľa všetkého sa snažil dostať cez prechod.

"Hej, poďte pomôžeme mu," prital Renji. Všetci traja k nemu prikročili.

"Em, pane potrebujete pomôcť?" Spýtal sa ho prvý Renji a slepec prikývol.

"Áno, chcem sa dostať cez prechod ale keďže tu nie je žiadny semafór tak neviem kedy môžem prejsť." Povedal utrápeným hlasom.

"Nebojte sa, my vám pomôžeme," usmial sa nadšene Yumichika ako nejaký superhrdina a spolu s Renjim mu pomohli prejsť cez prechod.

"Ďakujem vám chlapci, neviem čo by som bez vás robil," poďakoval sa im šťastne.

"A ste si istý, že odtiaľto už trafíte?" Spýtal sa Renji a on prikývol.

"Hej, môj byt už nie je ďaleko, ešte raz ďakujem," usmial sa a pobral sa preč.

Chalani sa spokojní vydali preč.

"Urobili sme dobrý skutok, karma nám to oplatí," rozplýval sa Yumichika.

"Ty a tá tvoja karma, daj už s tým pokoj," prekrútil očami Ikkaku. V tom sa Renji prudko zastavil.

"Ja...ja nemám peňaženku," zašepkal napoly zdesene, napoly neveriacky. Obidvaja na neho šokovane pozreli.

"Ako to myslíš?!" Vyhŕkol Yumichika a taktiež sa načiahol do vrecka džínsov kde mával peňaženku, s hrôzou však zistil, že aj jemu chýba.

"Ja svoju našťastie mám," vydýchol si Ikkaku.

"Ako je možné, že nám dvom ich ukradli a tebe nie?!" Hysteričil Yumichika. V tom si spolu s Renjim vymenili šokované výrazy a potom Renji naštvane zavrčal.

"Ten slepý bastard," precedil medzi zuby.