God Eater Burst (1.Kapitola)

Tak a je tu prvá kapitola :-) Rozhodla som sa ju sem vložiť celú lebo keby som ju rozdelila na dve časti boli by veľmi krátke ale ďalšie kapitoly už budem deliť tak ako ste boli zvyknutí pri prvej sérii :-) Prajem príjemné čítanie :-)

1. Kapitola

---

"Petrisko prasiarisko odporné, hnusné, debilné!" Zvrieskla som svojou ľúbozvučnou slovenčinou.

"Myslíš si, že ti to pomôže, keď mi budeš nadávať ako zasraný fagan?!" Vrieskal už aj on po mne po slovensky. Takto sme stáli pred informačným pultom vytočení až do takého bodu, že sme vrieskali po sebe vo svojom materinskom jazyku, čo samozrejme všetkých prilákalo a so záujmom nás sledovali.

"Ty sprostý debil tá misia s Borg Camlannom je naša! Vy ste mali pred mesiacom misiu s Vajrom! Nebuď také nenažrané prasa!" Pobúrene som na neho ukázala prstom.

"Ja som nenažrané prasa?! To ty vždy zhabeš tie najlepšie misie, krava!" Odstrčil môj prst.

"Tak toto je zaujímavé," uškrnul sa Gina.

"Však ani nerozumieš, čo vravia," zašomral Brendan.

"Nevadí o to viac je to komickejšie," jej úškrn sa ešte zväčšil.

"Hej, prestaňte sa hádať lebo dám tú misiu niekomu inému," zamračila sa Hibari, ale my sme ju úspešne odignorovali.

"To preto lebo som líderka ako sa patrí! Ty by si, si do lídra v prvom rade nemal ani vyskakovať!" Vrčala som na neho už znovu po japonsky.

"O, áno teraz ideme machrovať, že sme na vyššej pozícii milosť slečna, len, aby som vás odtiaľ nezhodil!" Vyprskol aj on.

"Debil!"

"Krava!"

"Magor!"

"Marha!"

"Blonďák!"

"To je špinavý blond, jasné?!"

"TAK A DOSŤ!" Zvrieskla Hibari a my sme na ňu prekvapene pozreli.

"Toto vyrieši len kameň, papier, nožnice," povedala.

"Dobre," povedali sme obidvaja jednohlasne a vyslali na seba zabijacke pohľady.

"Toto je smiešne, aby sme sa bili o misie ako sopľavé deti," zašomral podráždene Soma.

"Bibi roznes ho na kopytách! Tú misiu musíme získať!" Začal ma povzbudzovať Kouta a Soma na neho zazrel.

"Ešte ju v tej jej, už aj tak, veľkej debilite podporuj," zavrčal.

"Sklapni Soma, nemám už ani fuka, nejaká úbohá misia s Ogretailom ma z biedy nevyženie, jedinou mojou záchranou pred chudobou je už iba tento Borg Camlann," vyprskol.

"To je absurdné, súhlasím so Somom, nemali by sme sa takto biť o misie," pridala sa na jeho stranu Sakuya.

"To teda nie! Nakop mu prdel Biba, potrebujem body lebo už nebudem mať ani začo jesť!" pridala sa ku Koutovi Alisa.

"Keby ste si šetrili ako my dvaja nemali by ste takýto problém," vzdychla si Sakuya.

Presne toto bol problém kvôli, ktorému sa oddiely v poslednej dobe škriepili o misie. Za likvidáciu malých a slabých Aragami sme totižto dostávali oveľa menej peňazí a bodov ako za zabitie veľkých a silných a keďže práve tí teraz nejako záhadne zmizli zostávali len misie s tými slabými, z ktorých sme prežívali len tak-tak. Navyše ak sme si chceli zarobiť poriadnu sumu museli sme ísť aj päťkrát za deň do terénu a zabíjať tie slabé muchy. Preto vždy keď sa náhodou objavil silný Aragami oddiely sa išli o tú misiu potrhať. Sakaki, ktorý sa po Johannesovej smrti stal šéfom Dena preto určil poradie v akom si oddiely budú takéto misie brať. Ibaže nejak to doplietol a tentokrát mala byť rada na mojom oddiely ibaže Kouga prišiel s tým, že mu bolo povedané, že je na rade jeho oddiel. Samozrejme, chcel mi ustúpiť, ale môj sprostý brat Peter nechcel o tom ani len počuť.

Obidvaja sme strčili pred seba zovreté päste.

"Hip, hap, hop!" zvrieskli sme naraz a ja som si vybrala nožnice. Peter si vybral papier.

"Vyhrala som, JUPÍ!" zvrieskla som šťastím..

"Jóó! Sme zachránení!" radovali sa aj Kouta s Alisou a silno ma objali.

"Budeme mať peniaze, budeme mať body," spievali sme stále dookola a skackali do výšky ako malé deti.

"Ja sa za tento oddiel nepriznávam," zašomral Soma a Sakuya si len vzdychla.

"Sprostí majú šťastie," zamrmlal oduto Peter.

Spokojne som vyskočila z vrtuľníka a spolu s ostatnými kráčala po zničenej diaľnici.

"Ako vidím si veľmi spokojná, že si vyhrala," prehovoril Tensai.

"Samozrejme, získala som misiu s Borg Camlannom, kto by nebol rád? Hlavne po tomto období sucha?" Povedala som veselo.

"Mala by si byť rada, že Aragami miznú," zamrmlal.

"Ale oni miznú len tu. Bolo by to iné keby mizli po celom svete,"

"Asi máš pravdu," zamyslel sa.

"Bibi rozprávaš sa s Tensaiom?" spýtal sa Kouta.

"Áno, hovoril mi, že by som mala byť rada z nízkeho počtu Aragami," povedala som.

"No hej, ale oni miznú len na našom území takže je to divné," zamyslel sa aj Kouta.

"Presne to isté som mu povedala aj ja," pritakala som.

"Ja ti závidím Biba, tiež sa chcem rozprávať so svojou Jinkou lenže tá moja doteraz neprehovorila," zašomrala Alisa. Bola pravda, že moja Jinka ako jediná z Nových Typov so mnou nadviazala kontakt.

"Jinka nejinka je odporné horko," zašomral Kouta. Ako sa na pravé júlové počasie patrí pekne pieklo. Somovi bolo dokonca také horko, že sa vzdal aj mikiny a kapúce a nechal si iba svoju žltú košeľu s krátkym rukávom, ktorú mal skoro až do polky rozopnutú. Kouta sa zase vzdal svojej čiapky a žltej bezrukávovej vesty. Nechal si iba čierne tričko, tiež bez rukávov. Ja som mala zelenú letnú uniformu, ktorá sa skladala z čiernych kraťasy a bezrukávového zeleného trička. Sakuya s Alisou toho nikdy na sebe veľa nemali takže sa žiadnej časti svojho odevu nevzdali.

"Neznášam toto zasrané počasie," zašomral aj Soma.

"Stále je to lepšie ako keď prídu dlhé lejaky, v ktorých musíme chodiť na misie," snažila sa na tom nájsť niečo pozitívne Sakuya.

"Tche, ani mi to nespomínaj. Toto počasie je možno zasrané, ale keď ma pošlú cez lejak na misiu tak je kurevsky zasrané," Soma sa pri tej spomienke zamračil a my spolu s ním. Pri poslednej takej misii som schytala poriadnu chrípku, s ktorou som nakazila Alisu, Kouta, Petra aj Sakuyu, ktorí trvali na tom, že mi budú robiť spoločnosť na izbe a starať sa o mňa. Soma ma síce s nimi tiež chodil navštevovať a hrával s nami z donútenia spoločenské hry, ale chrípku vďaka svojej Aragami sile, ktorá mu liečila rýchlo všetky rany neschytal. Hovorí, že v živote nemal ani len nádchu. Šťastný to človek.

"Vidím terč," povedala Alisa a my sme v diaľke zbadali Borg Camlanna, ktorí oťapene ležal schovaný v chládku.

"Aha, aj jemu je horko. No aspoň máme výhodu," uškrnul sa Kouta.

"Tak ideme na to decká," uškrnula som sa aj ja a všetci sme sa rozbehli na obrovského škorpióna. Prvá rana prišla nečakane. Kouta na neho vystrelil mrazivé náboje a Borg Camlann nahlas zareval.

"To ťa schladí kamoško," povedal. Hneď na to sa mu pod nohy dostal Soma a jedným švihom Jinki mu jednu z nôh odrezal. No to nestačilo na to, aby stratil rovnováhu.

Kouta na neho vystrelil ďalšie mrazivé náboje a Borg Camlann sa zameral na neho. Švihol po ňom dlhým chvostom, ktorý bol na špičke jedovatý no Kouta sa mu vyhol. Na to sme na neho s Alisou skočili odzadu pripravené rozseknúť mu hlavu, no on nás v poslednej chvíli zaregistroval. Zatočil sa a ja som len tak-tak stihla aktivovať štít, do ktorého mohutný chvost narazil. V tom som, ale začula nejaké podivné prasknutie a Tensai nahlas vykríkol bolesťou. Zaskočilo ma to až natoľko, že po náraze som nebola schopná udržať rovnováhu a keď som dopadla na zem rozpleštila som sa tam celým telom a ešte ma to odšuchlo aj pekne dozadu.

"Biba!" Vyhŕkla Sakuya.

"Som v pohode!" Zakričala som a rýchlo som sa zviechala.

Alisa hodila na zem oslepovacie granáty a Koutov výstrel ho zabil hneď potom čo mu guľka preťala nechránenú hlavu.

Padol na zem, ešte raz zašklbal nohami a viac sa nepohol.

"Čo sa stalo? Prečo si poľavila na ostražitosti?" Nechápal Soma.

"Tensai...on vykríkol bolesťou...si v poriadku Tensai?" Spýtala som sa ho.

"Asi áno...len ten náraz bol trochu tvrdší ako som čakal," zašomral.

"Mala by sa na neho pozrieť Licca, keď sa vrátime," navrhla Sakuya a ja som prikývla.

***

"No vyzerá byť trochu oslabený," zašomrala Licca, bielovláska, ktorá mala na starosť údržbu Jiniek.

"Ale nevidím nič prasknuté, možno, že sa ti to iba zdalo. Tak, či tak zoberiem si ho do opatery a dám ho dokopy," usmiala sa na mňa.

"Nebude vadiť, keď ho donesiem až zajtra? Sakaki chce na ňom dnes ešte urobiť nejaké vyšetrenia ohľadom Burstu," spýtala som sa a Licca si vzdychla.

"Ten chlap si nedá pokoj. No dobre, ale neber ho na žiadne misie, náhodou sa naozaj niečo zlomí a nebudeš s ním môcť bojovať alebo ťa neochráni," upozornila ma a ja som prikývla.

"Neboj zajtra ráno je tvoj," usmiala som sa a vybrala som sa s Tensaiom hore po schodoch.

"Nevadí ti to? Vydržíš do zajtra?" Spýtala som sa ho.

"Samozrejme, neboj. Vôbec nič mi nie je, ale mala pravdu. Cítim sa byť akýsi slabý," zašomral.

"Naozaj? A nechceš hneď, aby sa Licca o teba postarala, čo ak..."

"Nerob si starosti naozaj to nič nie je, navyše už to chcem mať s tým Sakakim za sebou. Tomu chlapovi naozaj niekedy šibe, veď má rád pokusy tak isto ako malé decko sladké," vzdychol si a ja som sa zasmiala.

"Tak čo Tensai?" spýtal sa ma Kouta.

"Ale v pohode, že vraj si ho potrebuje zobrať na údržbu, no to až zajtra. Dnes som ho musela zase dať Sakakimu," zamrmlala som zatiaľ, čo som jedla puding. V jedálni dnes bolo pekne rušno. Asi už všetci skončili na misiách, keďže mali na starosti slabých Aragami.

"Moju Jinku tiež spacifikoval," zašomrala Alisa a odpila si z vody.

V tom do jedálne vošlo malé hnedovlasé dievčatko. Volala sa Airi a mala sedem rokov. Dobre sme ju poznali. Ešte v marci sme ju zachránili pred Aragami, keď sa jej nejak podarilo utiecť z mesta a zatúlala sa až na ich územie. Po pravde to bol Soma, ktorý ju zachránil a musím povedať, že sa k nej správal veľmi pekne a milo. Nielenže sa jej pekne prihováral a celý čas ju ukľudňoval ale dokonca jej podal aj ruku, za ktorú ho držala až kým sme ju nedoniesli rodičom. Odvtedy sem niekedy chodila na návštevy, vždy keď sa bojovníci menili na stráži mesta prišla s tými, ktorí skončili sem a potom sa vrátila naspäť s bojovníkmi, ktorí sa na smenu chystali.

"Soma pozri, tvoja nápadníčka je tu," podpichol ho vyškerený Kouta a on na neho zazrel.

"Och, pozri ako zaľúbene sa na teba pozerá, je tak rozkošná," usmiala sa na ňu Alisa.

"Už ide sem. Pekne sa na ňu usmievaj Soma. Niečo ti aj nesie, asi koláčiky. Keď ti ich dá skúsiť pochvál ich, dobre?" Dávala som mu rýchlo inštrukcie, aby náhodou niečo nezvŕzal.

"Nie, som malý, jasné?" Zavrčal po mne.

"Ja viem, už ťa nechám na pokoji," potľapkala som ho.

Airi prišla k nám a pevne zovrela v rukách ružové vrecúško, ktoré niesla.

"Ahoj Airi," pozdravili sme ju.

"Ahojte," usmiala sa na nás a pozrela na Soma.

"Ahoj Airi," usmial sa na ňu a zobral si ju na kolená. Ostýchavo sa zahľadela na ružové vrecúško, ktoré zvierala v rukách a potom ho ukázala Somovi.

"Upiekla som vám koláčiky," zašepkala.

"Airi to je od teba naozaj milé. Ďakujeme, hneď ich aj skúsime, však Soma?" Koutov úsmev sa ešte zväčšil, keď sa pozrel na Soma.

"Samozrejme," zamrmlal Soma, zobral si od nej balíček a vytiahol okrúhlu sušienku. Všetci sme ho sledovali akoby sa snáď pokúšal o nejaký zázrak a keď si ju vložil do úst začali sme sa modliť, aby nevypustil zo seba nejakú somarinu.

"Je to naozaj výborne," pochválil nakoniec sušienky a Airi sa spokojne usmiala. Všetci sme si tiež zobrali a začali ich chváliť do nebies. Naozaj boli výborné. Neskôr, keď prišla aj Sakuya sme sa s Airi zahrali karty a večer sa vybrala s bojovníkmi, ktorí mali službu na stráži naspäť do mesta.

My sme sa potom pobrali do izieb spať, ale ako vždy sme skončili na balkónoch.

"O týždeň by mali prísť tí nováčikovia," zmenila z ničoho nič tému Alisa, ktorá bola u mňa na balkóne.

"Vlastne áno. Ty ich budeš zaúčať však Bibi?" Uškrnul sa Kouta, ktorý bol zase u Petra na balkóne.

"Áno, som zvedavá ako to dopadne. Myslíte si, že to nepokazím?" Spýtala som sa.

"Neboj, ty to zvládneš a ak nie, ja mám s nimi druhú zaúčaciu hodinu takže tvoje chyby napravím," Peter vystrel hore palec a ja som na neho zazrela.

"Peter ty debil nemysli si, že zase požreš všetku slávu sveta," zavrčala som.

"Ty sa máš, čo ozývať pani líderka," posledné slovo povedal s tým najväčším sarkazmom s akým len dokázal.

"Hej, hlavne sa tu nezačnite hádať," upozornila nás Sakuya a my sme oduto nafúkli líca.

"Pozri, hlavne z nich nesprav také psycho ako sa ti to podarilo s Kanon," zazrel na mňa Soma.

"Náhodou je teraz pri bojoch veľmi cool," obhájila som svoje majstrovské dielo.

"Je hrôzostrašná," zašepkal Kouta, "a keď sme už pri tom nerob ani to, čo robí Soma, nikto nie je zvedavý na emo pubertiačku so syndrómom horenosa," dodal a Soma ho prepichol pohľadom.

"Povedz to ešte raz a rozlúč sa so všetkými sériami Bugarally," pohrozil a Kouta sa stiahol.

Ešte chvíľku sme sa rozprávali a potom sme sa rozhodli ísť si konečne ľahnúť.

Sníval sa mi sen. Sen o minulosti. Videla som zničené domy, všetko bolo zatiahnuté šedými mračnami a žiarilo sýtymi oranžovými farbami kvôli ohňu, ktorý ničil aj to posledné, čo z majetku ľudí zostalo. Niekto ma niesol na chrbte. Pevne som sa ho držala. Niečo mi hovoril, ale nerozumel som mu. Stále dookola niečo opakoval.

Prudko som sa prebrala lebo mi pod vankúšom začal vibrovať mobil a hneď na to sa spustila pieseň od Hatsune Miku.

Prekvapene som pozrela na hodiny položené na nočnom stolíku. Je sedem! A ja mám dnes prvú misiu až o jedenástej! Ktorý kretén sa ma opovažuje tak skoro budiť?!

Pozrela som na displej a s vrčaním hovor zdvihla.

"Sherlock dúfam, že máš dobrý dôvod k tomu zobudiť ma, keď môžem ešte dlho spať!" Vyprskla som.

"Tak to si píš, že mám. Ponáhľaj sa ku mne do laboratória a zober so sebou aj svoj oddiel," povedal v krátkosti Sakaki a telefonát zrušil.