Legend of Wolf Girl (17. Kapitola - Iba tvoja)

17. Kapitola

Iba tvoja

---

Sora zamyslene sedel na svojej posteli a držal v ruke mobil. Homosexuáli? Ako fakt? Odkedy sa spútal z Masaki dejú sa samé zvláštne veci. Hrnú sa na nich naraz ako nejaký dážď.

"Hej, Sora ešte budeš dlho hypnotizovať ten mobil pohľadom alebo si už konečne pôjdeme zahrať ten basketbal?" Prerušil ho z myšlienok Rómeo a Sora si vzdychol.

"Rómeo je osem hodín večer, celý deň som behal po obchodoch, mne sa už vážne nechce," unavene sa hodil do postele.

"Kto ti kázal ísť nakupovať s babami? Kde si mal rozum? Akoby si ich nepoznal, nakupovanie majú namiesto športu a venujú sa mu fakt intenzívne," vynadal mu.

"Nechaj ho je v prvotnom štádiu zaľúbenia takže jej teraz bude často loziť za prdelou," Kazuki si napravil svoje okuliare a Sora na neho zazrel.

"Tak to si vyprosím, ja nikomu neleziem za prdelou," zavrčal. Pravda bola, že na nákupoch neboli iba sa bili s párom vlkolakov ale samozrejme to mohol prezradiť jedine Nuitovi.

"To je všetko sladké ale kto so mnou pôjde hrať ten basketbal? Nuit?" Rómeo sa s prosbou v očiach tentokrát otočil na Nuita, ktorý sedel na parapete otvoreného okna a hľadel niekde do neznáma.

"Nechce sa mi, aj tak sa chystám si dať kúpeľ v tých horúcich prameňoch ktoré tu majú," povedal jeho obvyklým pokojným hlasom.

"To je super nápad Nuit, pôjdem aj ja," uškrnul sa Sora a bleskovo sa zdvihol z postele. Ešte nikdy nebol v horúcich prameňoch, videl ich len v telke keď pozeral seriály a filmy.

"Hej a čo bude s tým basketbalom? Vám dvom sa nechce a Kazuki je hnilý ísť aj do školy pešo takže pochybujem, že bude chcieť so mnou hrať," sťažoval sa naďalej Rómeo.

"Tak to máš pravdu," pritakal mu Kazuki a Sorovi sa úškrn na perách ešte viac rozšíril.

"Zmier sa s tým Rómeo, basketbal si zahráš sám so sebou," povedal škodoradostne a Rómeo sa na neho zamračil.

"Vy socky lenivé," zavrčal, schytil do ruky vankúš a nežs a Sora stihol spamätať už ho mal v hlave. V miestnosti nastalo hrobové ticho ale len na malú chvíľke než si Rómeo stihol uvedomiť čo práve spôsobil. Za ten čas čo Sora schmatol vankúš vyskočil z postele a chcel vybehnúť preč z izby no Sora mu zablokoval cestu tak sa rozbehol opačným smerom. Už len počul ako vzduchom niečo zasvišťalo a tak sa rýchlo skrčil a vankúš vletel plnou parou rovno Nuitovi do hlavy, ktorý ešte stále sedel na parapete.

Samozrejme že Sora v zápale hnevu hodil vankúš oveľa silnejšia ako sa na človeka patrí a Nuita prehlo dozadu.

"Do riti!" Vykríkol Kazuki keď si všimol, že Nuit padá von z okna, rýchlo k nemu priskočil a stiahol ho naspäť do izby. Obidvaja chalani pristáli na podlahe ako kopa zhnitých zemiakov.

"No kurva, ste v poriadku? Nuit to som nechcel, to malo byť na Rómea," priskočil k ním hneď aj Sora.

"Tak to ti ďakujem pekne, keby ma hento trafilo tak mi to aj zuby vybije a pripomínam ti, že je to obyčajný vankúš!" Vyprskol Rómeo. V tom sa Nuit bez slova zdvihol zo zeme, schytil dva vankúše a s vražedným pohľadom pozrel na Sora a Rómea. Tí len na sucho preglgli a s krikom vybehli von z izby.

"Hej mama som v poriadku, nie, nič sa mi nestalo za tú hodinu čo si mi naposledy volala," Sora prekrútil očami. Musel zísť až do vstupnej haly aby mamu vôbec počul pretože z ich malej vankúšovej vojny sa stala chodbová vankúšova vojna. Chalani po sebe so smiechom hádzali vankúše pričom už nejaké stihli aj roztrhnúť a tak všade lietalo perie. Keď to zistia učitelia zabijú ich.

"Sora nebuď taký mrzutý mám len o teba strach, nikdy si ešte nebol preč z domu na noc, čo ak sa ti niečo stane? Nešikanujú ťa na izbe? Je tam s tebou Masaki? Dúfam, že nie si sám," chrlila vystrašene Orihime.

"No tak mama už som ti povedal pred tým, že všetko je oukej a nevolaj mi v jednom kuse, nie som malý," vzdychol si otrávene. Keď mu mama volala už tretíkrát musel si pred chalanmi vymyslieť, že sa po ňom zháňajú kamaráti lebo by ho už určite vysmiali.

"Ale..." Orihime sa chystala na protest no v tom Sora začul niekoho iného na druhej strane telefónu.

V mobile to zašušťalo a o chvíľku na to sa ozval Grimmjowov pobavený hlas.

"Ahoj synak čo nové? Dúfam, že si ešte nikomu nestihol dať na držku,"

Sorovi sa hneď v mysli vybavila dnešná bitka s dvomi zvláštnymi vlkolakmi.

"Samozrejme, že nie a otec bol by si tak láskavý a vysvetlil mame, že tým, že mi stále vyvoláva ma strápňuje pred ostatnými?" Zašomral. Grimmjow sa nahlas rozosmial čo Sora vytočilo ešte viac.

"To nie je vtipné," zavrčal.

"No tak neurážaj sa hneď, neboj vysvetlím jej to a synak dúfam, že si s Masaki nič nekalé nerobil," zrazu úplne zvážnel a Sora otrávene zavrčal.

"Nie, nerobil prečo ma stále na to upozorňuješ, nie som debil a neboj sa nechcem aby bol z teba predčasný dedko," odvrkol.

"Sora čudoval by si sa ako nás naše pudy vedia ovplyvniť, oveľa viac ako ľudí," povedal úplne pokojne Grimmjow.

"Dobre, neboj držím sa vzadu, maj sa, pozdravuj segry a nevolajte mi minimálne ďalšie dva následujúce dni," zrušil hovor a otrávene si strčil mobil do vrecka. Vážne, čo s tým otec stále má? Nie je debil, pochopil to už prvýkrát, že nie je vhodná doba na to aby s ňou spal. Navyše su na triednom výlete a všade okolo neho sú neustále spolužiaci, to si naozaj jeho otec myslí, že má záujem o verejný sex?

Sora vybehol naspäť po schodoch meriac si to naspäť do vankúšovej vojny keď ho na chodbe s dievčatami, ktoré mali izby pod chalanmi zastavila Masaki s kamarátkami.

"Sora čo to tam hore predvádzate? Dupete tam ako slony a nahlas sa rehocete," Spýtala sa ho a aj ostatné dievčatá za ňou zvedavo čakali na odpoveď.

"Hráme vankúšovu vojnu," povedal prosto a Kitsune sa na perách objavil obrovský úškrn.

"Baby berte si vankúše ideme im nakopať prdele," vyhŕkla a všetky dievčatá s veselým piskotom vbehli do izieb pre svoje vankúše.

Než sa Sora stihol spamätať už všetci hádzali po sebe vankúše. Samozrejme sa rozdelili do družstiev chlapci verzus dievčatá.

Masaki s veselým krikom práve pristála na zemi potom čo pri behu zvalcovala Sayuri a Sora po nej hodil vankúš, rýchlo ho chytila a ranu mu opätovala. V okamžiku sa postavila, rozbehla sa na neho a celo silou ho zrazila k zemi. S tvrdým dopadom pristál na chladnej podlahe a Masaki spolu s ním. Obidvaja sa nahlas rozosmiali a vtedy si Sora niečo uvedomil.

"Masaki tvoje oči," zašepkal a Masaki na neho prekvapene zažmurkala žltými vlčími očami. Sora sa priklonil úplne k jej uchu aby ich nikto nepočul.

"Nechala si sa moc uniesť hrou, zmenili sa ti na vlčie," zašepkal a Masaki šokovane zalapala po dychu. Rýchlo sa snažila ukľudniť a po chvíľke sa jej oči zmenili naspäť na fialovomodré.

"Prepáč to musí byť tým prichádzajúcim splnom," zašepkala a on prikývol.

"To je v pohode aj mne sa to stáva," usmial sa na ňu a v tom Masaki niekto tak silno vrazil vankúšom do hlavy, že si tresla svoje čelo o to jeho.

"Au," zakvílila a Sora naštvane pozrel na Rómea, ktorý sa úškŕňal od ucha k uchu.

"Rómeo ty bastrad, to bolelo!" Vyprskol.

"To máš za to, že si so mnou nechcel ísť hrať basketbal," vyplazil mu jazyk a už ho nebolo. Obidvaja s Masaki sa už dvíhali, že mu to vrátia aj s úrokmi, keď v tom na chodbu vtrhla učiteľka.

Keď zbadala všade okolo seba lietať perie najprv zostala v nemom úžase no potom sa jej tvár zvraštila čistým hnevom.

"Čo to má znamenť?!" Vyhŕkla. Akoby sa spustil alarm všetky decká sa rozutekali všetkými možnými smermi dúfajúc, že sa pred hnevom učiteľky dokážu skryť. Sora taktiež schytil Masaki a preletel s ňou okolo učiteľky dole schodmi na dievčenské poschodie a zavrel sa s ňou v izbe, ktorú zdieľala s Kitsune a Sayuri.

Obidvaja rýchlo dýchali a počúvali či nezačujú kroky keď sa však nič nedialo nahlas sa rozosmiali.

"Bože, ona nás zabije keď nás chytí," zašepkala a Sora pokrútil hlavou.

"Nie, pretože už určite chytila niekoho iného a ten si to zlízne za nás," skonštatoval.

"Chudák dotyčný," poľutovala ho Masaki ale Sora len pokrčil plecami.

"Mal byť rýchlejší," povedal nezaujato a Masaki na neho udivene pozrela.

"Teda ty si pekne hnusný," zasmiala sa.

"To teda nie som," bránil sa a potom sa k nej naklonil. Jeden druhému sa zadívali do očí. Sora z nej nemohol spustiť zrak, jej oči ho priam hypnotizovali. Boli také prekrásne. Najprv ju len nežne pobozkal na pery, no ona si ho k sebe viac pritiahla a bozk prehĺbila.

Vtedy Sorov vlk s očakavaním zavrčal.

"Je tvoja, tak si ju vezmi, patrí ti, tak to spečať," šepkal. Sora si uvedomil, že slabo zastonal a začal jej bozkami zahrňovať celé telo. Vlievala sa do neho zvláštna horúčava a jeho telo túžilo po ukojení.

Keď počul ako aj Masaki zastonala na perách sa mu objavil malý úškrn.

"Presne, zober si ju, označ si ju," šepkal jeho vlk a Sora si uvedomil, že ju v náručí preniesol do postele kde sa na ňu vrhol ako hladná šelma.

Vyzliekol jej tričko a ona sa vôbec nebránila, ba naopak, sama mu pomáhala strhnúť z nej oblečenie aby to tak dlho netrvalo. Rukami jej prechádzal po tele, bozkami ho skúmal a keď sa Masaki zbavila aj podprsenky so zastreným pohľadom si ju premeral.

"Si nádherná," zašepkal a jemne sa jej zahryzol do bradavky. Masaki nahlas zastonala. Naspäť sa presunul k nej a znovu ju vášnivo pobozkal. Masaki sa na posteli posadila a pomohla mu taktiež sa zbaviť trička. Rukou mu prešla po vypracovaných svaloch a potom mu pozrela do očí. Zase ich mala žlté no nebola sama aj Sorove oči boli čisto vlčie. Nie len to, obidvom sa z pootvorených úst zračili tesáky. A vtedy keď sa na seba zahľadeli sa Sora akoby prebral z tranzu a spomenul si na otcove slová.

"Do kelu," zašepkal a stiahol sa. Masaki tiež akoby sa práve zobudila si rýchlo zobrala tričko a prikryla si ním prsia. Obidvaja zostali v úplnych rozpakoch. Najprv na seba len nemo civeli než sa Masaki so šokom spýtala:

"Sora, čo sme to urobili?"

Nevedel čo jej má na to povedať. Sám tomu nechápal, sľúbil si, že si dá pozor a ,aha, ako to dopadlo. Jeho vlčia časť ho natoľko ovládla, že sa s ňou skoro vyspal.

Otec mal pravdu, toto bude ťažšie než si myslel, hlavne teraz tesne pred splnom.