BHSNE! Final season (6.Kapitola)

Ja viem, že som novú kapitolu sľúbila v stredu ale vošlo mi do toho pár vecí, ale nabudúce už kapitolu pridám...jasné, čo to trepem aj tak všetci vieme, že sa zase oneskorím :D

6. Kapitola

---

Renji myslel, že ho od nervov roztrhne, nie, on mal chuť od nervov roztrhnúť Mayuriho. Hľadel na neho s absolútnym hnevom, dokonca mu naštvane pulzovala aj žila na krku.

"Čo to má znamenať?! Odpovedal som vám na všetky otázky, okrem jednej, dobre, z akého dôvodu mi dávate päťku?!" Vyprskol. Keď na neho Mayuri pozrel s tým príšerným úsmevom na svojich perách Renji mal čo robiť aby mu nevrazil päsťou rovno medzi oči.

"Ako si sám povedal, neodpovedal si mi správne na tú jednu otázku a tá bola veľmi dôležitá," povedal pokojne. Ostatní na neho hľadeli s ústami do korán a najprv sa nezmohli ani na slovo.

Prvý sa zo šoku spamätal Grimmjow, naštvane zvraštil obočie a zavrčal.

"Nemôžete mu dať päťku za to, že vám len na jednu otázku odpovedal zle!" Vyprskol. Mayuri okamžite presunul svoj pohľad na neho.

"A vy viete odpoveď na tú otázku pán Jeagerjaquez?" Spýtal sa ho a Grimmjow sa okamžite zarazil.

Samozrejme, že nevedel, chémiu nevidel odvtedy ako začali prázdniny, vlastne ani pred nimi.

"Nie," zašomral.

"Výborne, ďalšia päťka," usmial sa blažene Mayuri a už ju hneď aj zapisoval. Do Grimmjowa akoby udrel blesk, už sa dvíhal zo stoličky so spŕškou nadávok prichystaných na jazyku, no v tom ho za tričko schmatol Ichigo, ktorý sedel za ním a on na neho prekvapene pozrel. Ten iba ticho pokrútil hlavou a Grimmjow si namrzene zase sadol na stoličku.

Renji sa tiež vrátil na miesto a naštvane si odfrkol. Tatsuki, ktorá sedela pred ním sa k nemu otočila a chlácholivo ho chytila za ruku.

"Nič si z toho nerob, je to debil, pôjdeme sa porozprávať s Byakuyom, nejako sa to vyrieši," zašepkala a Renji si vzdychol.

"Ja neviem Tatsuki, mám toho plné zuby, učím sa to ako idiot a na čo? Aby si tu na mne ten debil liečil mindrák?" Naštvane zazrel na Mayuriho a Tatsuki nechápavo zažmurkala.

"Nerozumiem, čo tým chceš povedať?" Spýtala sa ho.

"Len to, že už ma nebaví učiť sa, rozmýšľam, že po mature začnem rovno robiť," povedal. Tatsuki mu chvíľku neodpovedala akoby tu informáciu spracovávala a potom si len vzdychla.

"Dobre, porozprávame sa o tom spolu po škole," povedala a on prikývol.

Byakuya sa ako vždy snažil tváriť ľadovo pokojne, ibaže to bolo naozaj náročné keď pred jeho kabinetom stála tlupa rozčúlených pubertiakov, teda celá jeho trieda aby bol presný, a rozkrikovali sa jeden cez druhého. Jediné čo z ich nadávok, prskania, vrčania a syčania pochopil bolo, že Mayuri im niečo urobil.

Držal v ruke svoju šálku kávy a pohľadom prebiehal z Rukie, ktorá sa musela stavať na špičky a riadne kričať aby si ju medzi jej vyššími spolužiakmi všimol a venoval pozornosť tomu čo sa mu snaží povedať, na Ichiga, ktorý vedľa nej rozhadzoval rukami, akoby mal nejaký volebný preslov na prezidenta, tak prudko, že skoro vrazil do nosa Grimmjowovi, ktorému jediné čo rozumel bolo neustále opakovanie hanlivého slova "kokot".

Dokonca aj Orihime bola taká vytočená, že si nevšimla, že jej drahá polovička nadáva ako starý, nadútý, spitý dedo v krčme.

Renji bol od jedu tak červený, že skoro dosiahol farbu svojich vlasov a tak ako u Grimmjowa jediné čomu rozumel bola spŕška nadávok, ktoré sypal jednu za druhou v tak krátkych časových intervaloch, že by jedného slušného človeka z toho porazilo.

Tatsuki si medzi tým ako niečo kričala pukala prstami akoby chcela dať niekomu do držky a Ishida rozprával nejaké múdre reči o spravodlivosti a miery.

Byakuya veľmi silno zvažoval či ich má všetkých prekričať alebo počkať kým sa zadusia vo vlastnom hneve a konečne stíchnu, no keď si uvedomil, že ho jeho kolegovia šokovane pozorujú z každej strany rozhodol sa zasiahnúť.

"Tak dobre to by stačilo!" Prehlušil ich a oni okamžite stíchli.

"Ishida, začni od začiatku," pozrel na Ishida a ten prikývol.

"Mayuri si na nás zasadol," Dal sa hneď do rozprávania. To Byakuya až tak neprekvapilo, skôr sa to dalo čakať keďže Ishida začal chodiť s Nemu.

"Dnes bol Renji odpovedať, a viem, že to znie neuveriteľne, ale naozaj sa učil a vedel všetko," rozprával ďalej a Byakuya presunul svoj pohľad na Renjiho.

"Tak tomu sa mi fakt nechce veriť Abarai, čo sa stalo? Vydierali ťa?" Spýtal sa ho.

"No, dá sa tak povedať," zamumlal Renji a očkom hodil na Tatsuki, ktorá sa tvárila, že ona s tým nič nemá spoločné.

"Renji odpovedal zle len na jednu otázku a za to mu dal Mayuri päťku," pokračoval ďalej Ishida a Byakuya nechápavo zažmurkal.

"Tak počkať, koľko otázok si dostal Abarai?" Spýtal sa ho.

"Desať," odpovedal.

"A z toho si len jednu nevedel?" Pýtal sa ho ďalej.

"Presne," prikývol Renji.

"A to nie je všetko, keď som si chcel Renjiho zastať ten debil strelil guľu aj mne!" Vyhŕkol nasrdene Grimmjow a decká sa znovu ako na povel začali jedno cez druhé prekríkať.

"Ticho!" zakričal znovu Byakuya a všetci opäť stíchli a čakali čo im povie.

"Pôjdem sa s ním porozprávať," zašomral otrávene, podal svoju šálku s kávou do ruky prekvapenému Ichigovi a vybral sa za Mayurim.

"Čo máš za problém Byakuya?" Spýtal sa s predstieraným záujmom Mayuri.

"Išiel som sa ťa spýtať tú istú vec, čo máš proti mojim študentom?" Byakuya si ho premeral svojim chladným pohľadom.

"Nemôžem za to, že sú hlúpi," Mayuri len mykol plecami akoby sa ho to netýkalo a Byakuyovi nahnevane trhlo obočím.

"Moji študenti nie sú hlúpi, strelení to áno, ale hlúpi nie sú," povedal tichým, ľadovým hlasom.

"Och, aké dojemné, ty si ich snáď zastávaš," vysmial ho Mayuri.

"Samozrejme, sú moji študenti," odpovedal mu chladne.

"Moji študenti, stále to opakuješ dookola akoby snáď boli tvoje deti, ale nie sú," Mayuri sa na neho uškrnul a potom pokračoval ďalej.

"Keď je už reč o deťoch, nie je Kuchiki Rukia z tvojej rodiny?" Spýtal sa ho.

"Áno, je sestra mojej manželky," odpovedal rozmýšľajúc kam tým Mayuri miery.

"Hm, a ja som rozmýšľal prečo sa jej tak zlepšili známky v porovnaní s prvým ročníkom, teraz mi je to už jasné, ty jej nadržuješ," ukázal na neho prstom.

Byakuya sa chvíľku nezmohol ani na slovo, Mayuriho tvrdenie ho tak ohúrilo, že na moment úplne stratil svoj ľadový pokoj.

"To je hlúposť, navyše ty máš tiež na škole dcéru," snažil sa hovoriť s kľudom ale hlas sa mu nebezpečne triasol.

"Ale ja ju, narozdiel od teba, žiadny predmet neučím," odbil ho a hneď ďalej pokračoval s predstieranými obavami:

"No ja ti neviem Byakuya, podľa mňa by si nemal učiť v triede kde máš rodinného príslušníka, mal by som sa o tom porozprávať so školskou radou a riaditeľom,"

Byakuya sa už ani nesnažil zakrývať hnev.

"Ale ja som ich triedny," zavrčal.

"Tak to sa postarám o to aby si už nebol," tá škodoradosť, ktorá sršala z Mayuriho bola úplne nepriehľadna.

"Tak a dosť!" Vyštekol naštvane Byakuya, "Ty sa mi nebudeš vyhrážať! Svojej triedy sa nevzdám, chceš mať vojnu, budeš ju mať!" Vyprskol a otočil sa na päte, pričom za sebou nezabudol dvere Mayuriho kabinetu hlasno zabuchnúť.

Tak toto mu nedaruje, nech si ten debil nemyslí, on sa o triedu pripraviť nenechá a postará sa o to aby Mayuri vypadol zo školy. Len bude potrebovať pomoc a už presne vedel aj kto bude ochotný mu pomôcť v páchaní škody a zloby. Niekto kto sa v tom priam vyžíva a vie až strašidelne manipulovať s ľuďmi. Sousuke Aizen.