The Prisoners (59.Kapitola)

59. Kapitola

---

"Starrk?? Starrk, čo to robíš??" Matsumoto nechápavo nadvihla obočie po tom čo sledovala svojho partnera ako sekerou rube drevo. "Ide zima, rubem drevo...." odpovedal jej prosto. "Tu?? V Hueco Monde??! Uprostred púšte?!!" "Niekto mi povedal, že keď lieta veľa vôs, má byť tuhá zima... A ja som ich dnes videl veľa." rozpolil ďalšie drevo.

"Miláčik, prosím... Prestaň s tým."

Zacítil jej ruku ako sa dotkla jeho zápästia. "Robíš mi starosti." "Dobre, poviem ti pravdu... Mám plán ako Aizenovi podkúriť sídlo aj spolu s ním a zvaliť to na skrat." hodil na kopu ďalšie kusy dreva.

"Čože?! Ale veď to nemôžeš urobiť! Čo ak to zistí, čo ak tam má kamerový systém! Nie, prosím...radšej sa poďme ožrať."

Škaredo po nej zazrel.: "Si tehotná, žiadne pitie sa konať nebude, podpálim mu barák a basta." "Starrk ja chápem, že sa bojíš..." chytila ho za obe ruky.: "Ale toto nepôjde zlatko. Ja verím, že nás ochrániť dokážeš pretože ty si mocný Starrk, vieš??" nežne sa naňho usmiala, ale on zakrútil hlavou.: "Nie, to nejde. Nie som tak silný ako si myslíš." "Ale on je sám. A my sme spolu, držíme spolu. Som tu ja a naši priatelia. Ak sa spojíme a vymyslíme niečo spoločne, potom sa nám nevyrovná ani on. Prosím Starrk, spolu dokážeme toho viac." zostalo medzi nimi chvíľkové ticho, počas ktorého uvažoval čo má robiť. Nechce aby ten slizký had ublížil jeho partnerke a dieťatku. Musí ich ochrániť, nech sa deje čokoľvek.

"Dobre...milujem ťa láska." silno ju objal akoby hľadal u svojej partnerky útechu a ona ho s úsmevom pohladkala.: "Spolu to zvládneme."

**********

"Toushi, poďme prosím domov...nech ti môžem ošetriť tvár a potom si oddýchneme, pretože na dnes už bolo toho fakt veľa..." potiahla ho za tričko. "Dobre, vidíš aj Bubu musíme dať niečo na jedenie, mám pocit, že už pár dni nejedla..." už sa chystali odísť z nemocnice, keď v tom niekto na nich zakričal.:

"Počkajte! Toushirou, môžem ťa o niečo poprosiť??" dobehol k nim Ichigo. "O čo??" "No vieš, po tom čo sa stalo Tsuki, Grimmjow prestal potláčať reiatsu Rukiinho dieťatka a moje ešte nie je dostatočne obnovené, mohol by si sa na 2-3 dni o to postarať?" jeho hlas neznel práve nadšene, pretože sa cítil akoby zlyhal. Nedokázal chrániť svoj najvzácnejší poklad a to ho ničilo.: "Keby som nemusel tak by som ťa neprosil." "V pohode, budem sa snažiť, ale..." odmlčal sa.: "Proste spoľahni sa." venoval Ichigovi menší úsmev. "Diki, máš to u mňa." "To mám. Dobre vidíme sa zajtra." "Majte sa a ešte raz diki."

"Toushirou?? Ale." "Viem čo chceš povedať." zdvihol ruku na znak toho aby mlčala.: "Som v pohode, Shan neboj sa. Ešte mám dostatok reiatsu."

Vzdychla si trocha ustarostene.: "Ak tomu vravíš dostatok.... Vieš, že aj na mňa vplývaš, kvôli tomu môjmu druhému ja či ako to mám nazvať, no tak snáď to bude OK."

O pár minút na to sa konečne vrátili domov a zatiaľ čo Toushirou dal Bubu najesť, Shandris si namočila vreckovku aby ňou vyčistila jeho zoschnutú krv, ktorá mu ostala na tvary po tom čo mu Grimmjow jednu drbol.

Ako ju tak sledoval, vnímal a cítil jej nehorázny smútok. Bolo mu jasné, že sa o Tsuki nesmierne bojí, síce sa snažila byť pred Toushirom silná, jej myšlienky a pocity ju zradzovali. Čo najviac zo všetkého nenávidí, je jej smútok, preto ju naraz chytil za tvár a otočil si ju k tej svojej.: "Si smutná a to ja nemôžem dopustiť. Milujem ťa srdiečko." zašepkal jej vábivo do uška na čo sa Shandris rozbúšilo srdce. Presne vedela kam tým mieri. "Aj ja ťa ľúbim, chcem byť tvoja." odpovedala mu taktiež v šepotu a potom ho vášnivo pobozkala. Hneď sa chopil príležitosti a pridal sa do ich hry, ktorá ani z ďaleká nezostala len pri bozkoch. Ako sa zaplnený túžbou po tom druhom bozkávali, jeden druhého vyzliekali až kým nezhodili zo seba posledné kusky oblečenia.

"Dnes by sme si to mali poriadne užiť, lebo potom už nebudeme môcť." prešla mu rukami po hrudi po pri tom ako si na ňu opatrne líhal.: "Tak to aby sme si s tou svadbou aj pohli, pretože svadobná noc k tomu patrí." venoval jej mokrý bozk na krk. Pousmiala sa.: "Nemusíme dá sa povedať, že my máme svadobnú noc skoro stále, Toushirou..." slabo zastonala, pretože svojimi vášnivými bozkami čoraz viac klesal. Na malú chvíľu sa zastavil na jej prsiach, ale potom znova pokračoval vo svojej ceste.: "Dáme si predohru??" pobozkal jej bruško. "Kludne...ale budeš sa musieť kontrolovať kvôli dieťatku." "Neboj sa.." na sekundu pozrel mäkkým pohľadom do jej očí a potom pokračoval v tom kde prestal. Túto noc sa totiž Shandris chystal poriadne osladiť.

Hneď ráno sa Ulquiorra vybral za Ichigom. Vedel, že on za ním nepríde s týmto plánom, Ichigo sa mu nikdy s ničím ohľadom Aizena nezdôverí lebo si stále myslel, že Ulquiuorra je mu stále oddaný. Obidvaja sa stretli ďaleko od Aizenovho sídla v zabudnutých a prázdnotou zívajúcich púšťach Hueco Mondo.

"Tak na čo si ma vytiahol tak ďaleko?" Zamrmlal Ichigo otrávene.

"Pretože ti chcem povedať niečo čo sa nesmie dostať do nesprávnych uší," povedal Ulquiorra pokojne a Ichigo nechápavo nadvihol obočie.

"Chystám sa zameniť Orihimine pravé Sogyo no Kotowari s falošným," povedal prosto akoby išlo o nejakú banálnu záležitosť. Ichigo od šoku trochu pootvoril ústa ale hneď ich aj zatvoril.

"To sa chceš vkradnúť do Aizenovej stráženej zbrojnice?" Vyhŕkol v šoku a Ulquiorra na to len letmo prikývol.

"Zbláznil si sa? Čo ak ti na to príde?" Spýtal sa stále nevychádzajúc z údivu.

"Nikdy mi na to nepríde," odpovedal mu prosto na čo sa už Ichigo zamračil.

"Si, si nejaký moc istý," zamrmlal.

"Samozrejme pretože Aizen by nikdy nečakal zradu od svojho najvernejšieho Arrancara," povedal. V tom mu musel dať Ichigo za pravdu. On sám bol doteraz v tom, že Ulquiorra mu zostane verný aj potom čo videl na vlastné oči bičovanie Tsuki.

"Orihime bude potrebovať svoju silu, my ju budeme potrebovať ak sa máme postaviť Aizenovi," z myšlienok ho vytrhol Ulquiorrov pevný hlas.

"Čo tým myslíš?" Nechápal Ichigo.

"Mám jeden plán ale na jeho uskutočnenie potrebujem aby si so mnou spolupracoval aj ty," vážne na neho pozrel.

"A aký je to plán?" Spýtal sa ho.

"Musíme sa spojiť s povstalcami aby sme sa pred Aizenom mohli brániť. Taktiež ich potrebujeme aby pomohli našim partnerom a deťom utiecť ak sa strhne vojna," dodal. Ichigo nevedel či sa má od zúfalstva smiať alebo plakať. Tušil, že sa blíži niečo veľké ale, že sa bude schyľovať k vojne proti Aizenovi? A že vzburu začne jeho najvernejšia Espada? To mu naozaj vyrazilo dych.

"To nie je všetko Ichigo. Domnievam sa, že Aizen chce na niečo využiť naše deti," Začal znovu.

"Využiť ale..." nestihol ani dopovedať otázku Ulquiorra mu hneď skočil do reči:

"Nie je ti podozrivé, že Aizen od nás chcel aby sme mali všetci deti v rovnakom čase? Aby boli rovnako staré, akoby...akoby si z nich chcel budovať armádu," To bolo snáď prvýkrát za celý Ichigov život čo zbadal v očiach Ulquiorra obavy a strach. To ho úplne presvedčilo o tom, že má pravdu.

"Dobre Ulquiorra, v prvom rade sa musíme stretnúť s povstalcami a presvedčiť ich o tom, že sme na ich strane," povedal.

"Tak s tým nebude vôbec problém," odpovedal mu znovu prosto Ulquiorra, "Stačí aby sme za nimi poslali Shandrish, jej veria, vedia, že je na ich strane,"