Legend of Wolf Girl (11. Kapitola - Moja)

Kapitola z pohľadu Sora :-)

11. Kapitola

Moja

---

Jeagerjaquez Sora nikdy po ničom tak veľmi netúžil ako po Kurosaki Masaki keď sa s ňou spútal. Jeho myseľ sa išla zblázniť, tak veľmi ju chcel, chcel ju mať pre seba, chcel ju držať v náručí, bozkávať ju, vniknúť do nej, otec ho na to hneď po spútaní upozornil, varoval ho, že celé jeho telo, myseľ a každá bunka v jeho tele bude po nej túžiť až kým ho Masaki neakceptuje ako svojho druha a ona to včera urobila. Teraz bola len jeho, navždy iba jeho. Bude ju chrániť, bude ju milovať, dá jej všetko. Netušil, že spútanie v ňom vyvolá až tak silné pocity, ale teraz už chápal prečo sa spútaní vlkolaci nikdy nepodviedli a aj po dlhých rokoch sa stále vášnivo milujú, niektorí tvrdia, že spútanie je prekliate no na druhej strane je to aj dar, ktorý by im každý obyčajný človek závidel.

Keď sa ráno prebral a zbadal ju ako sa vedľa neho túli s úsmevom si ju k sebe pritiahol. Bola však jediná vec, ktorá ho štvala, jej rodina. Z toho čo mu včera porozprávala to bola poriadna partia kreténov, ale niet sa čomu diviť Kuroki Ichigo ako najsilnejší vlkolak Japonska bol isto namyslený hlupák a jeho syn, ako o ňom počul, sa svojim egom a silou nadúval ako páv všade kde sa objavil.

Nechápal ale prečo Masaki tak podceňovali. Sám z nej cítil obrovskú silu, vedel, že bude dokonalá alfa samica len čo si založia vlastnú svorku ibaže vďaka tomu ako ju vlastná rodina podceňovala mala veľmi nízku sebadôveru. To sa však zmení, hneď po splne ju začne učiť a bude s ňou trénovať aby sa nebála brániť.

Keď sa naraňajkovali vybrali sa rovno do školy a už po ceste stretli jej dvoch najbližších kamarátov: Dhampira Nuita a líščiu démonku Kitsune, keď zbadali ako majú k sebe blízko obidvaja vytreštili oči až sa Sora musel uškrnúť.

"Teda Masaki keď som hovorila aby si po ňom skočila robila som si vlastne iba srandu, ale som rada, že si to zobrala vážne, som na teba pyšná," buchla ju kamarátka po chrbte.

"Vlastne, aby som bola úprimná sme spútaní," povedala jeho družka trochu nesmelo a Kitsune na neho znovu vytreštila oči .

"Ty si vlkolak?!" Ukázala na neho prstom.

"Áno, síce miešanc, ale som," pritakal.

"Aj som si to myslel," ozval sa Nuit, ktorý sa tváril pokojne ako vždy a Sora sa otočil na neho.

"Ako si to zistil?" Spýtal sa ho.

"Vlkolaci nie sú jediní, ktorí majú dobrý čuch a keby na seba Kitsune nestriekala každý deň tony parfémov zacítila by to tiež," podotkol a Kitsune si urazene prekrížila ruky na prsiach.

"Smrdíme ako mokré psy?" Spýtal sa Sora s nadvihnutým obočím a Nuit sa z chuti zasmial. Málo kedy videl tohto chalana smiať sa, väčšinou chodil s nečitateľným výrazom a preto ho jeho smiech trochu šokoval.

"Nemal by si toľko pozerať Twilight Sora," povedal s jemným úsmevom, "Vlkolaci nesmrdia ako mokré psy, ale voňajú ako ihličnatý les," dodal a Sora sa pochvíľke uškrnul.

"Upíri zase voňajú ako čerstvo napadaný sneh v chladnej noci," povedal a obidvaja si na privítanie potriasli rukami.

"No dobre keď už máte za sebou toto teplé čuchové predstavenie prejdime k detailom. Kedy ste sa spútali?" Spýtala sa Kitsune. Všetci sa znovu dali do kroku.

"Vtedy keď som do neho nabúrala," povedala Masaki.

"Kiežby som aj ja nabúrali do lásky svojho života," vdychla si líščia démonka a potom si ich znovu premerala pohľadom.

"Chystáš sa to povedať svojim rodičom?" Vyzvedala ďalej a Masaki rázne zakrútila hlavou.

"Vieš akí sú, otec by to nikdy neakceptoval," zašepkala a Sora v duchu zavrčal. Samozrejme, že to jej otec neakceptuje, pre neho je len špinavý miešanec ale aj tak by si rád pozrel jeho výraz tváre keby zistil, že sa s jeho dcérou spútal miešanec a ešte k tomu syn jeho dávneho kamaráta, ktorého tak trpko odkopol.

Celú cestu sa rozprávali, pýtali sa ho na všetko možné a Sora si uvedomil, že ho už prijali do svojej prazváštnej svorky. Vážne, ešte nevidel aby dhampiri, líščí démoni, vlkolaci a ľudia mali k sebe tak blízko a to mu Masaki hovorila, že sa priatelia aj s upírmi, incubusmi a mačkovitými démonmi.

Otec mu vždy hovoril, že rasy sa od seba držia čo najďalej a jedna na druhú pľujú, no Masaki mu včera taktiež vysvetlila, že nie všetci, hlavne mladí, sú takí. Vlastne, že vraj tínedžeri z rozličných rás sa radi potajomky stretávajú a kamarátia a dokoncia aj tak robia niektorí zo staršej generácie.

Pri bráne školy ich čakali ďalší dvaja Masakini kamaráti. Obidvaja ľudia, hnedovlasé dievča a blonďavovlasý chlapec.

"Sayuri, Rómeo!" Zakývala im Masaki veselo.

"Viete čo je nové?" Spustila hneď Kitsune na privítanie a ani ich nespustila k slovu, "Tuná naša milá Masaki sa dala dokopy so Sorom, ktorý je od dnes oficiálnym členom našej partie, no nie je to úžasné!" Vyhŕkla šťastne vopchala sa medzi Masaki a Sora a obidvoch schytila pod pazuchy.

Rómeo aj Sayuri prekvapene vytreštili oči a prebiehali pohľadom z jedného na druhého.

"Ale hovno!" Vyprskol nakoniec Rómeo.

"Masaki my sme si ťa vtedy vlastne len doberali keď sme ti hovorili, že sa s ním máš dať dokopy, nemyslela som si, že to zoberieš tak vážne," Sayuri neveriacky zažmurkala.

Sora úplne cítil ako sa jeho družka cíti trápne, sám mal čo robiť aby sa od rozpakov neprepadol pod zem.

V tom k nemu pristúpil blonďavovlasý chlapec menom Rómeo.

"Tak ty si teda Sora, počul som o tebe zaujímavé historky podľa ktorých súdim, že si cool chalan, tak vitaj v partii," podal mu ruku a Sora v tom momente premkol strach. Ešte nikdy nikto, mimo jeho rodinu, ho neprijal. Čo ak je to len nejaká pasca? Ilúzia, ktorá sa časom vytratí?

V tom však v hrudi pocítil príjemné, hrejivé, upokojujúce teplo. Prekvapene pozrel na Masaki, to ona mu poslala tieto upokojujúce pocity. Nežne sa na neho usmiala a prikývla hlavou. Vtedy sa všetky Sorove pochybnosti rozplynuli. S úsmevom sa otočil naspäť na Rómea a jeho ruku prijal.

"Ďakujem za privítanie," povedal a Rómeo prikývol.

"Nie je zač kamoško a mimochodom porozprávaš mi o tej tvojej bitke s gangstermi? Je pravda, že si toho jedného zrazil z motorky keď sa rútil priamo na teba?" Začal hneď vyzvedať a všetci si zborovo vzdychli.

"No tak Rómeo, nechaj ho tak! Prečo vždy musíš zaťažovať ľudí so svojimi sprostými otázkami?" Potiahla ho od neho Sayuri.

Vošli do areálu školy, celý bol preplnený autami s rodičmi, ktorí zavážali svoje deti. Z jedného z tej kopy áut vystúpil čiernovlasý chlapec s okuliarmi, za ktorými skrýval zelené oči. Sora tohto chlapca poznal, bol to Uryuu Kazuki, syn Uryuu Ishida a Nemu, obidvaja jeho rodičia pracovali v Seireitei nemocnici, ktorú aj vlastnili. Sora sa tam s ním spoznal keď bol navštevovať svoju mamu potom čo sa tam liečila po operácii slepého čreva. Vtedy však obidvaja boli ešte malí, šesťroční.

Kazuki často zostával v nemocnici kvôli práci rodičov lebo nechcel byť doma sám s opatrovníčkov a Sora zase nechcel odísť ani na krok od mamy tak v nemocnici aj prespával. Obidvaja sa stretli v detskom kútiku a skamarátili sa, ale potom čo Sorovu mamu prepustili viac sa nevideli a síce potom keď sa stretli tu na strednej sa Kazuki s ním snažil nadviazať kontakt, no Sora sa každého stránil takže to Kazuki nakoniec vzdal.

Kazuki zakýval svojej mame a vybral sa za nimi.

"Hej, Kazuki nezabilo by ťa keby si raz išiel aj peši," podotkol Rómeo.

"Prečo, keď môžem ísť autom, aspoň si dlhšie pospím," napravil si okuliare a potom mu pohľad padol na Sora. Prekvapene spustil ruku.

"Sora?" Spýtal sa zaskočene.

"Och, áno novinka, Sora je Masakin nový frajer," usmiala sa Kitsune.

"A náš nový člen partie," podotkol Nuit nezaujato.

Kazuki so Sora nespustil pohľad, bez žmurknutia mu hľadel rovno do očí až z toho Sora začal byť celý nesvoj. Nakoniec sa len Kazuki pousmial.

"Som rád, že si konečne dostal rozum," podotkol a Sora si v duchu úľavou vydýchol.

"To vieš, láska," zaškeril sa a obidvaja si na prvítanie podali ruku.

Na konci prvej hodiny už celá trieda vedela, že Sora s Masaki teraz tvoria pár a všetkých to dosť zaskočilo, no keďže Masaki mali v triede radi postupne začali prijímať aj Sora, teda aspoň sa o to snažili ale Sora ešte vždy videl na ich tvári strach. No boli ľudia, ktorí sa ho nebáli a naozaj ho pokladali za kamaráta a to boli ľudia z Masakinej prezvláštnej svorky. Vážne nikdy by si nepomyslel, že sa skamaráti s dhampírom, líščou démonkou, ľuďmi a spúta sa s dcérou najobávanejšieho vlkolaka v Japonsku.

Bolo mu jasné, že je len otázka času kedy sa to dozvie celá škola a bál sa toho, že táto informácia sa donesie ďalej až do nesprávnych uší a dozvedia sa to jej rodičia alebo jej brat. No vlkolak v ňom len spokojne vrčal a hovoril si: "Nech všetci vedia, že je moja, moja Masaki, ktorú budem chrániť a nedovolím aby jej niekto ublížil."