Imperfekt (11. Kapitola)

11. Kapitola

---

Toushirou sa naozaj výborne bavil a rozmýšľal či ju len tak zo srandy nepostrelí, keď v tom sa za ním ozvalo tak hlasné pišťanie až s ním od šoku trhlo. Prekvapene pozrel za seba na Annie.

"Ichigo, Trollshirou je zase zlý!" žalovala sa cez celú chodbu. Toushirou nahlas zavrčal. Koľkokrát za tieto dva dni už bol uprostred niečoho prerušený? Asi sa mu to ani neoplatí počítať.

Ani nie o sekundu na to sa v dverách zjavil Ichigo a zazerajúc pozrel na Toushira.

"Polož tu zbraň a padaj z tej izby," zavrčal. Toushirou tak urobil, aj keď mal úplnú chuť všetkých troch zabiť. Namosúrene vyšiel z izby, ale predtým než odišiel ešte nezabudol s úškrnom pozrieť na Shandris a posmešne jej zakývať.

Ráno sa Ichigo zobudil veľmi skoro lebo ho Annie stále otravovala, že zachvíľku príde mama. Musel sa priznať, že bol veľmi zvedavý ako tá jej mama vôbec vyzerá a akú má povahu. Lebo Annie ju celý čas ospevovala ako nejaké božstvo, ale nemohol sa jej čudovať. Bola to jej mama, v jej očiach bola perfektná.

Na raňajkách sa pridali k Toushirouvi, ktorý práve hľadel na ľudí zhŕknutých okolo seba. Boli nejaký rozrušení a o niečom živo diskutovali.

"Čo sa tam deje?" Spýtal sa Ichigo.

"Ľudia chytili nejakú chorobu a nemajú na ňu lieky," nezaujato pokrčil plecami, no Ichigo sa zamračil.

V tom však do jedálne vošiel vojak.

"Práve sem dorazili ľudia z toho nedávno zničeného mesta," povedal vzrušene a Annie šťastne vypískla.

"Mama je tu! Mama je tu!" Schytila Ichiga za ruku a rozbehla sa s ním ku vchodovým dverám. Tam ho však pustila a začala sa pozerať po dave ľudí, ktorí tam stáli a zhovárali sa s vojakmi.

"Mami!" Zakričala nahlas a z davu vybehla malá žena s krátkymi čiernymi vlasmi. Ichigove srdce v tom momente vynechalo úder a úplne cítil ako stratil všetku farbu z tváre. To predsa nemôže byť pravda...

Keď žena zbadala Annie rozplakala sa a rozbehla sa za ňou. Tuho si dcérku zovrela v náručí a ďalej plakala úľavou.

"Annie som tak rada, že sa ti nič nestalo. Veľmi som sa o teba bála," pobozkala ju na líce.

"Neplač mami som v poriadku, ujo Ichigo dával celý čas na mňa pozor," usmiala sa a žena prekvapene zažmurkla.

"Kto?" Spýtala sa neveriacky.

"Ujo Ichigo, je hneď tu," ukázala na neho a žena si ho až teraz všimla. Ichigo nevedel čo má robiť, najradšej by sa vyparil alebo ušiel, ale vlastné nohy mu nedovolili sa ani pohnúť. Žena k nemu v nemom šoku podišla.

"Ichigo," zašepkala.

"Ahoj, Rukia," zamrmlal aj on.

"Vy sa poznáte? Tak to je skvelé!" Vyhŕkla Annie, no ani jeden z nich sa moc nadšene netváril.

"Annie skočila by si mi pre nejaké jedlo? Potrebovala by som sa nachvíľku s ujom Ichigom porozprávať o samote," Rukia sa s úsmevom pozrela na Annie a tá prikývla. Ešte pred odchodom stihla Ichigovi poslať povzbudzujúce žmurknutie.

"Takže..." začal prvý Ichigo.

"Annie je tvoja dcéra hej?" Spýtal sa. Tak ako mal Annie rád bol zrazu naštvaný, že je Rukiina dcéra. Cítil sa byť zradený, absolútne zradený. Nielenže sa na neho vykašľala, stihla si už aj s iným spraviť decko.

"Hej," odpovedala stroho.

"A kto je ten šťastný?" Spýtal sa s veľmi zreteľným nádychom irónie a Rukia na neho zazrela až mal pocit, že ho tým pohľadom zabije.

"Niekto kto ma pred šiestimi rokmi opustil bez jediného slova a ani raz sa ma nepokúsil nájsť. Ty," aby to zdôraznila prstom mu pichla do hrude. Ak bol Ichigo pred tým v úplnom šoku, po zistení kto je mama Annie tak teraz bol absolútne prekvapením paralyzovaný.

"J-Ja? Veď sa na mňa ani len nepodobá," vyhŕkol.

"Ani na mňa Ichigo! Je to kvôli jej silám! Preto sa nepodobá ani na jedného z nás, ak chceš kľudne môžeme spraviť DNA testy aby sa potvrdilo, že jej otec je kretén, ktorý zrovna stojí predo mnou!" Vyprskla.

"Takže teraz som ja ten zlý? Ale to, že ty si ma zradila, keď sme mali utiecť, neprišla si a ešte ma aj nabonzovala, to sa už akože neráta," zavrčal po nej aj on.

"Oni to zistili Ichigo a nechceli ma k tebe vôbec pustiť, potom mi oznámili, že si ušiel. Snažila som sa ťa nájsť, ale jediné čo som zistila je, že spôsobuješ problémy tam kde prídeš a chrápeš s každou ženou! A nakoniec som zostala s tebou tehotná, ale bola som na to všetko sama, zatiaľ čo ty si, si užíval," hlas sa jej zatriasol. Jej oči blčali hnevom, no videl v nich aj obrovské sklamanie a hlavne smútok.

"Rukia," zašepkal, "Ja som nevedel. Povedali mi, že si ma prezradila a že si ma v skutočnosti ani nikdy nemilovala, že som pre teba len pokusný králik. Bol som naštvaný, sklamaný, veľmi ma to bolelo," dotkol sa miesta, kde mal srdce.

"Bol som tak mimo, že keď som ušiel ani ma len nenapadlo ťa hľadať lebo som si myslel, že pre teba nie som nič viac len špina. Chcel som na teba zabudnúť a preto," sekol sa.

"si, si užíval s inými," doplnila ho a zotrela si z tváre posledné zvyšky sĺz.

"Mrzí ma to Rukia," zašepkal.

"Aj mňa," povedala trpko, ale potom si nahlas vzdychla.

"Ale zachránil si Annie a postaral si sa o ňu a za to ti ďakujem. Aspoň si mi dokázal, že nie si kompletný idiot ako som si celé tie roky myslela. Tak...čo povieš na kávu, pri ktorej by sme si všetko vyjasnili?" Spýtala sa ho a on prikývol.

"Boože, kde zase je.... Nezvykne sa takto vytrácať jedine že by si s nejakou užíval... Konečne vypadneme...." zbadal v diaľke Ichiga ako sedí za stolom tak zrýchlil v kroku. Prišiel akýsi dav ľudí, takže už určite videl matku Annie. To znamená, že ho tu už nič nedrží a konečne sa zase vyberú svojou cestou.: "Hej Ichigo!!" zhýkol po ňom no ako vošiel do miestnosti a všimol si sediacu osobu vedľa neho skoro od šoku skamenel.

"Toushirou??" otočil sa za nim. "T-to je...to je ona!! Ta, kurva čo ťa opustila!!" ukázal preľakane na Rukiu. To by ho ani vo sne nenapadlo, že by naozaj na ňu narazili a práve tu. "Tak počkať! Aká som ti ja kurva?! Ichigo, ty si s ním??" zazrela po ňom a on si vzdychol.: "Toushirou...." pokúsil sa mu prehovoriť do duše ale jemu sa zúžili zreničky a uškrnul sa akoby dostal chuť prahnúť po krvi.: "Zabime ju... Konečne sa nám naskytla šanca!" Na jeho slova sa Rukia preľakala a pozrela sa na Annie, ktorá z ničoho nič, bez toho aby počula čo vyslovil, pribehla ku Toushirovi.: "Trollshirou! Poď!!" chytila ho za ruku čo ho vyviedlo z mieri a rozutekala sa s nim ku Rukii. "Vidíš?? Toto je moja maminka! Však je ta najkrajšia na svete???" usmiala sa naňho ale on len začal neprestajne zazerať. "Maminka....? Čo to má kurva byť?!!" Ichigo si uvedomil, že je úplne rozhodený, že sa takmer trasie od hnevu. To nie je dobre...pozná Toushira až moc dobre. Ak nezakročí stane sa niečo zle... Niečo veľmi zlé... "Toushirou...hlavne sa ukludni dobre??? Ja ti to vysvetlím...." opatrne naňho rozprával. "Ty mi vravíš aby som sa ukludnil??? Ukludnim sa až keď ju zabijem!!" v momente vytiahol pištol a namieril ňou na Rukiu, ktorá odskočila od stolu.: "Prosím nie! Nestrielaj!" "Mami!!!!" Annie k nej pribehla a tuho ju objala.: "Trollshirou, neubližuj mojej maminke!!" vyhŕkla so slzami v očiach. "Konečne..chceš ju zabiť ty Ichigo??? Máme to čo sme chceli. Konečne sa pomstime za to všetko osobe ktorá nám najviac ublížila...teda hlavne tebe." "Prestaň!!" zreval po ňom Ichigo tak silno až od šoku pustil zbraň, ktorá dopadla s buchotom na zem. "Mám s ňou dieťa! Annie je moja dcéra!! A Rukia ma neopustila! Práve si to všetko vyjasňujeme takže....sadni si..." pokúsil sa Toushira stiahnuť ku stoličke ale on sa ani nehol. Bol tak vydesený z toho čo práve vyslovil, že vôbec nevedel čo si o tom všetko má myslieť. Rukia...Ichigo a dieťa?? On ma dieťa?!!!! To znamená len jedno...nehorázna zrada. Ichigo má dieťa a on mu to nepovie?!! Tak už mu je jasne, prečo sa tu chcel zdržať, možno že aj o Rukii vedel.: "Zradca!!!" vykríkol po ňom na celu miestnosť a nezabudol použiť aj schopnosti až Ichiga hodilo o stenu.: "Toushirou..." zaťal zubami ale keď otvoril oči už ho v miestnosti nevidel. Rukia si úľavou vydýchla, že ušiel a nezabil ju ani Annie. Potom sa pozrela na Ichiga a bežala k nemu.: "Si v poriadku?? Prečo si s nim???! Toushirou ťa len stiahne na samé dno! Spraví z teba to čo spravil zo seba! Kráčajúcu zbraň zamorenú len nenávisťou a túžbou po pomste!"