Epic of Friendship (6. Kapitola)

6. Kapitola

Silnejší berie všetko

---

V multimediálnej miestnosti nastalo hrobové ticho, ktoré sa dlhú chvíľu neodvážil nikto prerušiť.

"Tí služobníci," ozvala sa nakoniec Cara, "Dostali sa aj oni na túto stranu?" Spýtala sa a Leo pokrútil hlavou.

"Keďže boli pre mágov vybraný systémom a tým pádom sa stali súčasťou Moon-Cell ich majstri na nich po útoku toho hackera taktiež zabudli čím sa kontrakt prerušil," povedal ale hneď aj pokračoval.

"No je tu pár výnimiek ako ja. Toto je môj služobník Gawain," ukázal na rytiera. Cara to meno hneď spoznala pretože sa o ňom učili na dejinách. Bol to rytier okrúhleho stola.

"Ja som totižto s Gawainom uzavrel kontrakt starým, dobrým spôsobom pomocou zvieracej krvi a kúsku jeho zbroje. Spolu sme sa prihlásili do systému ako majster a služobník a tým pádom pre mňa program SE.RA.PH. nemusel služobníka vyberať," vysvetlil.

"To je dôvod prečo sa Gawain mohol dostať na druhú stranu Moon-Cellu vytvorenú hackerom. Keďže až do momentu kedy som vstúpil do Moon-Cell sa mi vrátili všetky spomienky vedel som aj o našom kontrakte, ktorý sa mi taktiež navrátil," zdvihol do výšky ruku, na ktorej mu žiarilo červené tetovanie meča. Cara okamžite pozrela aj na to svoje čo Leo postrehol. Postavil sa a podišiel k nej.

"Tvoj kontrakt sa taktiež navrátil?" Spýtal sa jej prekvapene a ona pochvíľke váhania prikývla.

"Ako je to možné? Nebodaj si aj ty služobníka vyvolala po starom?" Na to Cara zavrtela hlavou.

"Neviem Leo, okrem spomienok na náš falošný život v škole Memento nemám vôbec žiadne takže teoreticky by mal byť môj kontrakt so služobníkom prerušený tak či tak," zašepkala.

Jej služobník, na ktorého si nedokázala spomenúť sa na túto stranu vytvorenú hackerom proste nemohol dostať, ich kontrakt sa stratil spolu s jej spomienkami.

"Možno, že tvoj služobník ovláda nejaké kúzlo, ktoré dokázalo preniknúť cez hackerovu ilúziu," zamyslela sa Leo a potom sa poobzeral po miestnosti.

"Je teraz tu, však?" Spýtal sa a Cara prikývla.

Cítila jeho prítomnosť za svojim chrbtom. Opieral sa o stenu a všetko z úzadia sledoval.

Nevedela prečo sa nechce ukázať ale podľa jeho povahy súdila, že čaká na nejakú veľkolepú chvíľu.

Leo sa na nič viac nepýtal len chápavo prikývol hlavou. Potom sa otočil smerom na Gawaina a vysokého, bledého muža s čiernymi vlasmi.

"Gawaina už poznáš. Toto je môj starší brat Julius," predstavil ho a mužove chladné, čierne oči spočinuli na Care.

"Teší ma," povedal hlbokým, pokojným hlasom.

"Ahoj," zamrmlala Cara neisto.

Tento muž bol úplnym opakom Lea, vôbec jej nešlo do hlavy, že tí dvaja boli bratia.

"Nevieme čo ten hacker chystá," ozval sa znovu Leo čím ju vyrušil z myšlienok, "A ani aký je jeho cieľ ale s určitosťou vieme, že nás tu väzní a nechystá sa nás odtiaľto pustiť," presunul sa k oknu, len pár metrov odtiaľ kde stál Gilgamesh.

"Preto sme sa rozhodli založiť tento spolok s cieľom chytiť toho hackera a dostať sa odtiaľto. Potrebujeme ľudí, ktorí sa vyznajú v technike a tých, ktorým sa navrátili služobníci," pozrel priamo na Caru a ona prikývla. Rozhodne nechcela zostať uväznená v nejakom počítačovom svete a čakať čo sa stane.

"Shinji by nám mohol pomôcť s technikou, čo sa týka počítačov je v nich expert," povedala a v tom sa zarazila. Prudko sa zdvihla zo stoličky.

"Je Shinji v poriadku?!" Vyhŕkla a Leo s úsmevom prikývol.

"Už bol tu a rozhodol sa tiež pomôcť," povedal a Cara si vydýchla.

"Idem ho a pohľadať a nevieš čo sa stalo s Rani?" Spýtala sa aj na svoju najlepšiu kamarátku.

"Bohužiaľ, zatiaľ sme jej prítomnosť nezachytili, no niektorí ľudia sa sem z druhej strany dostávajú až teraz a trvá to už od včera takže sa sem určite dostane, ale až neskôr," povedal s istotou a Cara pochvíľke zaváhania prikývla.

"Zajtra sa tu vidíme o jedenástej. Dovtedy sa pokús pohľadať nejakých tých ľudí s potenciálom. Ja tiež budem pátrať," rozlúčil sa s ňou.

"Jasné, určite niekoho zoženiem," usmiala sa, rozlúčila sa aj s Juliusom a Gawainom a vybehla von.

Poobzerala sa po chodbe rozmýšľajúc, ktorým smerom sa vydá hľadať Shinjiho, keď si ho v tom všimla stáť na rohu pri okne.

"Shinji!" Vykríkla a on sa na ňu otočil. Rozbehla sa k nemu a objala ho.

"Vďakabohu, že si v poriadku, ani si nevieč predstaviť ako som sa o teba bála," hovorila šťastne.

"Aj aj som rád, že si v poriadku. Hovorila si už s Leom?" Spýtal sa jej a ona sa od neho odtiahla.

"Áno, už mi stihol všetko povedať. Chce aby som sa poobzerala po nejakých majstroch, ktorí sa sem dostali aj so svojimi služobníkmi," povedala a on prikývol.

"Aj mne to prikázal. A čo ty? Je tvoj služobník tu?" Cara prikývla až pochvíľke.

"Tak to máš šťastie lebo ja si ani za nič na svete nedokážem spomenúť na to kto je môj služobník," zamumlal namrzene.

"Neboj, určite si spomenieš," usmiala sa na neho. Navyše si nebola až taká istá či je nejaká veľká výhra mať za služobníka Gilgamesha.

"Hádam...videla si už svoju izbu?" Zmenil z ničoho nič tému.

"Nie, ale videla som tvoju mladšiu sestru Sakuru," povedala s úsmevom, no na to sa Shinji chladne zasmial. Nechápavo sa na neho zahľadela.

"Nie je to moja sestra, iba obyčajné NPC," povedal s nenávisťou.

"Čo tým myslíš?" Zašepkala.

"NPC bývajú v obyčajných hrách postavy, ktoré tam boli naprogramované. Nie sú to hráči iba akési bábky vytvorené hrou," začal vysvetľovať.

"NPC v Moon-Cell boli naprogramovaní tak aby pomáhali nám majstrom. Možno javia známky vlastnej vôle ale aj tak musia Moon-Cell počúvať. Sú to obyčajné bezduché programy," znovu sa chladne pousmial a potom sa zadíval von oknom niekde do diaľky.

"Navyše možno si nepamätám na priebech vojny o svätý grál a ani na svojho služobníka, no na svoju minulosť som si spomenul a s určitosťou môžem povedať, že som jedináčik. Nikdy som mladšiu sestru nemal, iba som po nej túžil," Zašepkal. Nastalo ticho.

"Shinji ja..." prehovorila pochvíľke Cara ale on ju prerušil.

"Poď, ukážem ti tvoju izbu," potiahol ju za ruku.

Hneď za rohom bola dlhá chodba s jednými jedinými dverami, ktoré sa črtali na jej konci.

Drevená podlaha im hlasno praskala pod nohami, keď k dverám pomaly pristupovali.

"Tak tu sme," povedal Shinji, keď sa pri nich zastavili. Bolo na nich napísané: "My room"

"A kde máš izbu ty?" Otočila sa na neho.

"Taktiež tu. Je to akýsi druh kúzla. Každý kto otvorí dvere sa dostane do svojej izby," uškrnul sa. Cara sa taktiež pousmiala.

"Tak teda dobrú noc. Zajtra sa vidíme," rozlúčil sa s ňou. Cara sa chvíľku za ním dívala ako odchádza preč a potom sa zahľadela von oknom. Ani si neuvedomila kedy sa tak zotmelo. Nahlas si vzdychla a otvorila dvere. To čo zbadala jej vyrazilo dych. Na jednom konci pri dverách bola jej posteľ a na tom druhom, pri okne, bol obrovský zlatý trón. Za ním bola hodvábna, červená látka a pri tróne stál elegantný stolček zo vzácneho dreva, na ktorom bola položená zlatá čaša.

A samozrejme na tom tróne sedel Gilgamesh. Jednou rukou položenou na operadle si podopieral hlavu a s úškrnom na ňu hľadel. Caru z toľkého zlata skoro oslepilo. Zatvorila za sebou dvere a zazrela na neho.

"Izba nič moc ale čo sa dalo čakať od takej starej, hnijúcej, drevenej chatrče," s opovrhnutím si premeral izbu. Cara sa to radšej rozhodla nekomentovať. Čo má takému namyslenému pajácovi na to povedať?

"Myslel som si, že v tomto svete sa nájde nejaké bohatstvo, ktoré by som si mohol pridať do svojich pokladov ale začínam o tom silno pochybovať," zatváril sa unudene.

"Tvoje poklady?" Nadvihla obočie a Gilgamesh na ňu zazrel.

"Dal som ti snáď zvolenie sa ma niečo spýtať?" Povedal chladne a Cara nechápavo zažmurkala.

"Nie," odpovedala pochvíľke.

"Tak sa ma bez môjho vyzvania neopovažuj nič pýtať a bez môjho zvolenie sa so mnou neopováž ani rozprávať," znovu na ňu pozrel s opovrhnutím v očiach.

Cara neverila tomu čo práve počula.

Ten namylený idiot! Čo si o sebe vôbec myslí?!

"A teraz mi zožeň to najlepšie víno," nezaujato mávol rukou.

"Je to virtuálna škola, tu žiadne víno nie je," zazrela na neho.

"Samozrejme, že je. Tak už padaj, navyše si znovu prehovorila bez môjho zvolenia," výhražne na ňu pozrel.

"Tak a dosť!" Vyhŕkla Cara.

"Budem sa s tebou rozprávať kedy chcem a pre žiadne víno ti nejdem, choď si sám!" Vyprskla.

V izbe nastalo hrobové ticho, no následujúce udalosti, ktoré po ňom prišli sa zbehli tak rýchlo, že ich Cara nestihla ani poriadne zaregistrovať. Jediné čo si uvedomila bolo, že leží na zemi a krku sa jej nebezpečne dotýka ostrá, studená, zlatá čepeľ Gilgameshovho meča.

"Tak si to teraz vyjasníme, úbožiačka," zašepkal hrozivo Gilgamesh, ktorý stál nad ňou, "Ja som tvoj vládca a ty si len obyčajný sluha. Ja som ten silnejší takže ak ma nebudeš počúvať," čepeľ meča sa jej trošku zaryla do krku a ona zacítila horúcu krv, ktorá začala z rany vytekať, "tak ťa zabijem," dodal s nemiznúcim opovrhnutím v červených očiach.

Carine hnedé oči boli hrôzou vytreštené dokorán, bola bledá a celá sa triasla. Myslel to vážne, videla to v jeho výraze.

"Rozumela si?" Spýtal sa jej pochvíľke a ona nemo prikývla. Uškrnul sa.

"Výborne," meč mu zmizol z rúk a on sa vrátil do svojho trónu.

"Tak a teraz mi skoč po to víno," povedal.

Tentokrát už na neho nevyštekla len v tichosti opustila izbu a potom sa rozbehla dole schodami. Chytila si krvácajúcu ranu na krku. Bola to chyba, bola to obrovská chyba spojiť sa s ním. Nikdy jej nepomôže, len si z nej spravil svojho otroka a ona teraz nevie ako má újsť z tých reťazí, do ktorých ju uväznil.

Naozaj sa ho bála. Vedela, že ak na to príde skutočne ju zabije.