The Prisoners (58.Kapitola)

58. Kapitola

---

"Tak čo?? Ako je na tom?? Bude v poriadku??" len čo zbadala Grimmjowa ako sedí neprítomne na lavičke, pustila Toushira a rozutekala sa za nim.: "Prosím povedz pozitívne správy..."

Ten len zazrel niekam do strany aby skryl slzy. Ichigo s Rukiou ktorí boli taktiež na mieste pozreli smutne na Shandris.: "Zatiaľ ešte nemáme žiadne správy ale doktori sa obávajú, že by mohla...." umlčal sa v záujme Grimmjowa, pretože si všimol ako zomkol pery.

Presne vedel čo chcel Ichigo povedať.

"Nie to nie....jej sa to nesmie stať, Toushi...." vtisla sa nešťastne do jeho náručia.: Ja som jej zabila dieťatko.... pritisol si Shandris k sebe ešte bližšie a pokúšal sa ju hladkaním aspoň trocha upokojiť.: To nie je pravda Shan...ty za to nemôžeš.... odpovedal jej v mysli. Ale môžem...zomrelo by mojou rukou... zavzlykala.

Bola to tak pochmúrna situácia, všetci sa báli toho čo bude a Rukia...ktorá si ani nebola istá či sa vôbec dožije pôrodu vďaka vysokému reiatsu svojho dieťatka si uvedomila, že mu hrozí omnoho viac nebezpečenstva. Čo ak to nezvládne?? Čo ak to vzdá a už nebude môcť vzdorovať všetkým tým nástrahám. Nemá toľko síl...proste nemá....ani fyzicky ani psychicky....V tom jej ruku ale chytil Ichigo. Pozrel sa jej ustarostene do očí no aj napriek tomu všetkému sa pokúsil usmiať.: "Milujem ťa.... Spolu všetko zvládneme..." "Aj ja teba Ichigo..." objala jeho ruku akoby sa bála, že jej ho vezmú. Potrebovala cítiť jeho dotyk.

"A čo keby som ju vyliečila..." napadlo Shandris a pozerajúc sa do Toushirových oči hľadala či jej to dovolí. Jej otázku postrehol aj Grimmjow, ihneď svoj zrak zameral na nich načúvajúc čo jej Toushirou odpovie. "To nie je dobrý nápad.... Ešte to zhoršíme....radšej nie Shan..." zamietol. "Toushirou ty parchant!!" zrazu sa Grimmjow ostro postavil, odtrhol od neho Shandris a vrazil mu takú päsť do hlavy, že sa z tej sily udrel o stenu. "Grimmjow!! Čo to robíš?!!" "Preplo ti Jeagerjaquez?! Prečo si ho udrel!!" vyskočil aj Ichigo zo stoličky aby Grimmjowa skrotil, pretože hrozilo, že Toushira začne hlava nehlavá mlátiť. Chvíľu sa obaja mlátili až kým Grimmjowa konečne nespacifikoval. "Shandris chcela pomôcť Tsuki a ten kokot jej to zadrhol!! Asi ti je jedno, čo práve v tejto chvíli prežívam čo?!!! Bezcitný hajzel, ak potratí ťa zabijem." "Grimmjow dosť! Prestaň si zlosť vybíjať na druhých! Spamätaj sa do čerta!!" zatriasol nim Ichigo a potom sa ho pokúsil trocha prefackať, zatiaľ čo Shandris pomáhala Toushirovi vstať. "Ja??!" odtrhol sa vytočene od Ichiga.: "Tvojej frajerke je ružovo, len si u nás šumky váľa, a ty mi povieš, že sa mám ukludniť?!! Asi si neuvedomuješ čo sa stalo, alebo ťa to ani nezaujíma?!! Chcel by som vidieť čo by si robil ty keby ti Rukiu zbičujú! To by ste hneď ináč mysleli, vôbec tomu nerozumiete, vy neviete čo prežívam!!!" zúfalo zalapal po dychu lebo hrozilo, že sa už z toho všetkého zrúti. "To nie je pravda Grimmjow... Možno, že sa nevedia do tvojej kože úplne všetci vžiť, možno by uvažovali ináč ale ja osobne viem presne čo zažívaš, viem ako to bolí a aký si zúfali.... Zažil som to na vlastnej koži s tým rozdielom, že...že....tvoje prežije chápeš??" pripomenul Grimmjowi svoju najbolestivejšiu chvíľu života. Tu chvíľu, keď Toushirou stratil svoje prvé dieťa. Síce to bolo za iných okolnosti ale strata ho bolela viac ako teraz samotného Grimmjowa.

"A k tomu je tu ešte ten hajzel... Ak by Shandris použila schopnosti, Aizen by to mohol zistiť a čo myslíš??? Iba by sme ho viac nasrali a to sme pred chvíľou odtiaľ odišli! Ja nechcem znova zažívať to peklo, jasne??" postavil sa a utrel si krv z úst. "Tak radšej necháš moju priateľku skapať.... Chápem to správne??" dopovedal Grimmjow.: "To si fakt dobrý kamoš Toushirou.... Naozaj cením si tvojej pomoci." s dávkou irónie prikyvoval po pri tom ako neprestajne žmurkal, pretože slzy sa z jeho očí tlačili o to silnejšie. "Grimmjow... Toushirou má pravdu, len to všetko zhoršuješ.... Nemôžeš myslieť tak negatívne..." pokúsila sa mu aj Rukia dohovoriť. "Takže nakoniec som ja ten najhorší hej???" zavrčal.

"Kroť svoje reiatsu Grimmjow lebo ním ublížiš ostatným," ozval sa za ním chladný hlas a on sa otočil na Unohanu. Keď zbadal jej zabijacký úsmev na sucho preglgol a hneď sa snažil dostať svoje emócie pod kontrolu.

"Ako je na tom?" Spýtal sa Toushirou.

"Všetko v poriadku, rany sme očistili len si chvíľku nepoleži na chrbte a dieťatku sa na šťastie nič nestalo. Môžeš ju ísť pozrieť Grimmjow ale spí a hlavne sa kroť," posledné dve slová zdôraznila s takým chladom, že celá miestnosť skoro zamrzla a všetci okrem Grimmjowa od nej trochu cúvli.

Prečo je tá ženská niekedy tak nenormálne strašidelná?

Grimmjow na nič viac nečakal, prebehol popri Unohane a už ho nebolo.

"A čo my ostatní? Kedy ju budeme môcť vidieť?" Spýtala sa Shandris.

"Keď sa zabudí," usmiala sa na ňu Unohana a ona prikývla.

**********

"Neliel odteraz žiadne chodenie von bez môjho dozoru," oboznámil ju Nnoitra s novými pravidlami domácnosti, keď sa dostavili do sídla a ona vytreštila oči.

"Ale prečo? Chceš povedať, že mám zaracha alebo čo? Nnoitra nezačínaj s tým zase, chceš sa dostať tam kde sme boli na začiatku?" Zazrela na neho a on jej zovrel plecia.

"Nie, len nechcem aby ti Aizen ublížil. Ten chlap ťa nedostane ani cez moju mŕtvolu, nechcem aby si sa sama túlala okolo jeho sídla. Je to chorý idiot dnes to dokázal, bohvie, čo všetko ho môže napadnúť," z očí mu sršal strach aký ešte nevidela. Nakoniec si vzdychla.

"Tak fajn kým sa nenorodí naše dieťatko budem sa držať pri tebe a Aizenovi a jeho kráľovstvu sa budem vyhýbať na míle ďaleko," usmiala sa a on si vydýchol.

"Ďakujem," zašepkal a ona sa uškrnula.

"Ale, ale, nepoďakoval sa mi zrovna drsný Nnoitra?" Rýpla a pritlačila sa na jeho telo. Na tvári sa mu tiež zjavil úškrn.

"Moc si na to nezvykaj," povedal a ona sa zasmiala. Pobozkal ju a ona mu vášnivý bozk oplatila, nakoniec ju zdvihol na ruky a vybral sa s ňou do spálne. Chcel zabudnúť na to čo videl, chcel z hlavy vymazať ten obraz keď si na mieste Tsuki predstavil Neliel, Vedel, že veci budú odteraz len a len na hovno a bol si viac ako istý, že dojde k bitke medzi Arrancarmi a Aizenom. Ak sa to stane musí Neliel a ich dieťa ochrániť aj keby ho to stálo život.

No bola tu ešte jedna vec, ktorá ho mátala dňom a nocou odkedy zistil, že bude otec. Aizen im dal príkazom aby s partnermi splodili deti, dokonca bol naštvaný keď on nemal ešte svoje vlastné s Neliel ale načo chce ich deti? Čo s ním plánuje? Nech je to hocičo ich dieťa nikdy neskončí v jeho špinavých rukách!

**********

Sklesnuto sedela na posteli a premýšľala nad chuderkou Tsuki čo si musela za nehorázne utrpenie zažiť, keď ju Shandris bičovala. "Ggioo...ako to mohol spraviť ten bastard, on nemá kusok citu..." "Takže, horné poschodie celé zbúrame, na okna môžeš zabudnúť, tie dáme tiež preč a od zajtra začnem kopať...." uvažoval ako pomeniť statiku domu. Soifong len zaskočene zažmurkala a pozrela na svojho partnera ako neustále obzerá steny a búcha po nich. "Bude to síce namáhavé, ale dokážeme to..." vytiahol z vačku mobil. "Ggio?" tíško naňho prehovorila, pretože absolútne nechápala o čom to točí.

"Halo?? Oh áno chcel by som objednať tu najtvrdšiu oceľ..." "Ggio!" postavila sa z postele. "Kde? V Hueco Monde, nemusíte sa obávať otvorím vám gargantu.... Halo?? Haloo?? Je tam niekto?? Prečo mi vždy keď poviem miesto môjho bývania zložia??? Do čerta aj s tými sprostými firmami...." s povzdychom sa vybral k počítaču nájsť na internete ďalšiu dobru nachádzajúcu sa v ľudskom svete. "Ggio!!!" vyštekla po ňom tak hlasno, až ju muselo počuť vo vesmíre. "Čo je?!! Čo sa stalo láska už sa pýta na svet?!" zhrozene k nej pribehol. V tej chvíli mala sto chutí zobrať prvé čo zbadala a to bola váza a natlačiť mu hlavu do jej úzkeho hrdla. "Už som ti asi 1000 krát povedala, že sa môj pôrod koná až o pár mesiacov! Tak sa ma láskavo konečne nevypytuj či rodím...." vzdychla si. "Uhm....prepáč Soi...len...už sa neviem dočkať." pokúsil sa usmiať cez ten všechen stres čo práve zažíval. "No takže čo to stváraš?? Prečo oceľ?? Aké búranie domu??" nechápala.

Zodvihol prst, zbehol po svoje plány a behom pár sekúnd bol späť.: "Soifon pozri sa, zmenil som architektúru nášho domu! Už hneď zajtra ráno ho začnem prerábať." vystrel veľký papier na ktorom si mohla všimnúť budúci vzhľad domu. To čo zbadalo bolo dych vyrážajúce.: "Veď náš dom vypadá jak atómový kryt! To nemyslíš vážne??" vyhabkala zo seba. "Ale áno, nedopustím aby sa vám niečo stalo, preto ti zaistím 100% bezpečie. Aizen sa k nám nedostane ani keď použije tu najsilnejšiu silu, zbraň na svete . Neboj sa...všetko mám pod kontrolou láska." uisťoval ju. "Ggio..." chytila ho za plece a so strachom či je v poriadku sa mu zahľadela do očí.: "Takto to nejde... Ja sa nechcem celý život pred ním ukrývať a žiť v strachu... My musíme urobiť niečo iné... Zabiť ho." zašepkala tak tíško akoby sa bála, že to Aizen začuje. "Zabiť?? Ja viem..." usmial sa.: "A práve preto musíme postaviť nejaké útočisko kde sa ani on nedostane. Ak by sa niečo pokazilo....aby si bola v bezpečí." "Ggio..." chytila ho oboma rukami za tvár a darovala mu svoj preňho nádherný úsmev.: "Nič sa nepokazí...v to ja verím, pretože láska je silnejšia ako čokoľvek iné na svete. Ani Aizen sa nemôže tak mocnému citu postaviť. On nevie čo to je bojovať pre niekoho... My ale áno...tak prosím, zabudni na takéto veci." odsunula papier a namiesto neho si pritisla k sebe Ggia.: "Pretože by to nemalo zmysel... Teraz ťa tu potrebujem...buď prosím pri mne..."

Rozšírili sa mu oči.: "Samozrejme, že budem, prepáč....neuvedomil som si to...už ťa ani na sekundu nepustím...prisahám!" hodil sa jej do náručia a potom s ňou zostal v objatí ležať.