Legend of Wolf Girl (6. Kapitola - Spútanie)

6. Kapitola

Spútanie

---

"Um..." zamumlal som placho. Sedele sme v obývačke, Sorova mama, ktorej meno bolo Jeagerjaquez Orihime nosila na stôl všelijaké jedlo a pitie, malá Serah sedela vedľa mňa a s obrovským úsmevom na perách si ma premeriavala, Mikomi sa o niečom v kuchyni dohadovala so Sorom a otec Grimmjow sa tváril podobne ako ja, celá vec mu bola vyslovene nepríjemná.

Sorova mama stále niečo rozprávala a ja som ju nestíhala ani vnímať.

"Takže," začala malá Serah.

"Ty si teraz Sorova frajerka?" Spýtala sa nevinne a ja som zčervenala ako paprika.

"Nie, ja, panebože, toto je trápne," zašepkala som.

"Ale nemusíš sa hanbiť, sme veľmi radi, že sme do rodiny dostali ďalšiu dcéru a taktiež..." zase spustila Sorova mama.

"Tak a dosť," nahneval sa Sorov otec a v miestnosti zavládlo ticho. Hneď na začiatku mi bolo jasné kto je v tejto domácnosti alfa. Zo Sorovho otca sila priam sršala, mal okolo seba tú hrozivú auru ako môj otec, ktorá ostatných upozorňovala, že sa s ním nemajú zahrávať. To ma zaskočilo, nemyslela som si, že niekde v okolí, vlasne v celom Japonsku existuje niekto tak silný kto by sa mohol vyrovnať môjmu otcovi.

"Sora sem, Mikomi a Serah do izby," povedal. Sora vošiel do obývačky a hneď za ním napochodovalo jeho dvojča.

"Ale oco prečo len Sora? Ja tu chcem byť tiež," dupla si nohou.

"Ocinko prečo tu nemôžeme byť? Ja sa chcem porozprávať s mojou novou sestričkou," tuho mi objala ruku Serah. Mužovi nahnevane myklo obočím, ale ovládol sa.

"Toto si najprv musíme vyjasniť s vašim bratom a Masaki, potom vás zavoláme," povedal.

"Ale," chystali sa protestovať, ale keď zbadali ako na ne otec zazrel stíchli.

"Žiadne ale, okamžite do izby," prikázal a dievčatá ho už bez protestov poslúchli. V miestnosti nastalo znovu hrobové ticho. Ešte raz som si premerala Sorovho otca, ktorý sedel vo fotelke. Vyzeral naozaj hrôzostrašne hlavne teraz, keď sa mračil. Presne ako môj otec. Bože, čo ak je ako môj otec? To asi nebude rád, že sa jeho syn spútal s omegou. Sorova mama si musela všimnúť moje obavy pretože sa usmiala.

"Masaki neboj sa Grimmjow nie je tak zlý ako pôsobí, vieš to je len jeho špeciálny efekt, aby sa ho aspoň cudzí ľudia báli keďže doma nemá žiadny rešpekt," zasmiala sa a chytila svojho muža za plece.

"Tvoj špeciálny efekt je zase každého strápniť," na tvári sa mu vyčaroval obrovský úškrn a pozrel znovu na mňa.

"Nemusíš sa ma báť Masaki, nehryziem,"

"Väčšinou," podotkol Sora a pán Jeagerjaquez pozrel na svojho syna.

"Všetci v tejto rodine sú proti mne, pekné od teba synak," dodal, ale úškrn z tváre mu nemizol. Nevyzeral byť vôbec urazený alebo nahnevaný. V tom sa stalo niečo nečakané. Sora sa na neho tiež uškrnul. Ešte v živote som na jeho tvári okrem znudeného alebo nahnevaného výrazu nevidela žiadny iný takže ma to veľmi šokovalo. Teraz, keď sa obidvaja uškŕňali si boli ešte viac podobní.

Napätá atmosféra sa uvoľnila a Sora sa chcel posadiť na druhú fotelku no jeho mama ho rázne zarazila.

"To teda nie, pekne si sadni k svojej družke," potiahla ho ku mne na gauč a nasilu ho posadila vedľa mňa. Obidvaja sme na seba pozreli, začervenali sa a trochu sa odsunuli.

"Grimmjow pozri na nich, sú rozkošní, hneď som tu!" Odbehla a obidvaja muži si nahlas vzdychli.

"Musíš ospravedlniť moju mamu, ona je proste ako malé dieťa v koži dospelého človeka," zamrmlal Sora.

"Hej, už sme sa zmierili s tým, že nikdy nedospeje, ale práve to na nej milujem," úškrn na perách Sorovho otca nahradil nežný úsmev.

"Je úžasné vidieť niekoho sa takto tešiť, život sa vám zdá byť hneď krajší," usmiala som sa veselo a obidvaja muži na mňa prekvapene pozreli, potom sa ale usmiali.

"Si veľmi príjemné dievča, som rád, že ťa môžem volať svojou dcérou," lišiacky na mňa žmurkol pán Jeagerjaquez. V tom do izby znovu vtrhla Sorova mama aj s foťákom v ruke a než sme sa stihli spamätať obidvoch nás odfotila.

"No tak mama! Ty ma úplne strápňuješ," vybuchol Sora.

"Ale ticho, musíte mať preda nejaké spomienky na vaše prvé rande, čo budete ukazovať potom svojim deťom?" Veselo mávla rukou a Sorov otec sa zasmial.

"Orihime sadni si už konečne, lebo mladého vystrie," podotkol pochvíľke a ona sa konečne usadila.

"Takže Masaki," začala nakoniec.

"Isto vieš čo je to spútanie," povedala a ja som prikývla.

"Hej, viem, ale nie všetko moji rodičia..." sekla som sa a vzdychla si.

"Nemáme, bohvieaký vzťah, takže sa moc nerozprávame," zašepkala som a Sorovi rodičia si vymenili ľútostivé pohľady.

"Grimmjow ty jej to skôr vysvetlíš ako ja keďže ja to na vlastnej koži nepoznám," povedala nakoniec Sorova mama a on prikývol.

"Spútanie je len záležitosť vlkolakov. Ako si už mohla postrehnúť moja žena je človek," povedal a ja som prikývla.

"Spútanie je niečo ako iskra, blesk z jasného neba, ktorý ťa zasiahne keď pozrieš druhému vlkolakovi do očí. Keď medzi vami prebehne táto iskra znamená to, že ste našli svojho doživotného partnera. Spútanie je veľmi dôležité, nie lenže cítiš pocity toho druhého, ale môžeš rýchlo vycítiť keď je v nebezpečenstve a pribehnúť mu na pomoc. Taktiež, pri slpne, keď sa meníme na vlkolakov s plnou silou strácame nad svojou mysľou kontrolu a sme schopní zabiť hocikoho, aj členov vlastnej svorky ak ide do tuhého, no nikdy nenapadneme partnera, s ktorým sme spútaní, nech sa deje čokoľvek," povedal a ja som prikývla.

"Je síce hlúpe, že sa najprv potrebujeme spútať aby sme sa zamilovali, ale čo už," podotkol Sora a Grimmjow na neho s úškrnom pozrel.

"Svet vlkolakov bol vždy zvláštny," povedal.

"Tak počkať," až teraz som si uvedomila.

"Pán Jeagerjaquez povedali ste, že pani Jeagerjaquez je človek," vyhŕkla som.

"Áno, a hovor mi Grimmjow," usmial sa.

"A mne Orihime a nemusíš mi ani vykať," šťastne na mňa pozrela.

"Ehm...tak teda Grimmjow povedali ste, že Orihime je človek, to znemená, že Sora, Mikomi a Serah sú," sekla som sa.

"Miešanci, presne tak," prikývol Grimmjow. No super, keby moji rodičia, hlavne teda môj otec zistil, že som sa zaplietla a spútala s miešancom, nepomohla by mi už pred ním ani tona striebra.

Miešanci boli potomkovia človeka a vlkolaka čiže narozdiel od nás "čistokrvných", ktorí sme mali obidvoch rodičov vlkolakov boli oveľa slabší a v rizikových situácia sa vedeli lepšie ovladnúť bez toho aby hneď útočili. A taktiež aj keď sa mohli spútať nebolo to u nich pravidlom na niektorých miešancov spútanie nemalo žiadny efekt a mohli sa zaľúbiť obyčajným spôsobom ako ľudia. Bolo to vďaka veľkému množstvu ľudských génov, ktoré im kolovali v žilách. Čistokrvnými boli nenávidení pretože nič nebolo podľa názoru môjho rodu potupnejšie ako splodiť dieťa s niečim tak úbohým ako je človek. A kto sa takého činu dopustil bol navždy z vlkolačej svorky vyhostený čo isto muselo postihnúť aj Grimmjowa. Ibaže podľa toho čo mi starší rozprávali miešanci mali byť veľmi slabí no ako som si tak premeriavala Sora sediaceho vedľa mňa zistila som, že by sa silou mohol kľudne vyrovnať môjmu bratovi.

Teraz som už však chápala prečo som v škole nezachytila jeho vlkolačiu stopu, miešanci ju vedia dobre skrývať, ale tu na svojom teritóriu ju celú v plnej sile a kráse vypustil.

"Všetci mi tvrdili, že mešianci sú slabí, ale ty určite nie si," zašepkala som nakoniec a Grimmjow si nahnevane odfrkol.

"Miešanci sú možno slabší, ale nie až o toľko aby nedokázali čistokrvným nakopať zadky. Starší vám len tlačia do hlavy halušky, aby ste nimi opovrhovali. Stavím sa, že tvoj prekliaty otec ti rozprával veľa hlúposti o miešancoch," povedal a ja som prikývla.

"Hej, môj otec mi toho veľa nenarozpráva, ale o miešancoch a všetkých ostatných tvoroch, ktoré podľa jeho názoru nesiahajú vlkolakom ani po päty sa vedel rozhovoriť až príliš," zamrmlala som a Grimmjow sa pochvíľke začal smiať.

"Ten bastard sa vôbec nezmenil," podotkol.

"Vy ste poznali môjho otca?" Spýtala som sa prekvapene a on prikývol.

"Boli sme si blízki ako bratia," povedal a ja som od šoku skoro zabudla zavrieť ústa.