Legend of Wolf Girl (2. Kapitola-Dhampir Nuit a upírka Celestia)

Aj v tejto kapitole veľa vysvetlovačiek, ospravedlňujem sa :D

2. Kapitola

Dhampir Nuit a upírka Celestia

---

Bolo okolo desiatej, keď som počula ako sa vypla televízia a rodičia odišli spať. O hodinu na to som jasne počula ako brat otvoril bránu, potom vošiel do domu a neskôr na to vošiel do svojej izby, ktorú mal oproti mne. Ja som ešte stále sedela za stolom a dokončovala slová k piesni, ktorú som si vymyslela. Po pol hodine mi niekto úplné tichučko zaklopal na okno, bolo to také krátke a nenápadné ťuknutie, že človek by to ani nepostrehol, ale ja som ho kvôli svojim vlkolačím schopnostiam jasne počula. Prekvapene som sa otočila na postavu, ktorá sa držala trámu okna s nohami zachytenými na parapete. Bol to Nuit.

Rýchlo, ale potichu som k oknu pristúpila a čo najtichšie ho otvorila.

"Nuit, čo tu preboha chceš o pol dvanástej?" Zašepkala som.

"Mám pre teba nejaké správy, čakám ťa dole," povedal, zoskočil naspäť a vybral sa k ceste. Namrzene som na neho pozrela. Je mi jasné, že tento rozhovor sa zase natiahne minimálne do tretej v noci, ale bola som zvedavá. Po tichu som zoskočila za ním a nasledovala ho. V tichosti sme prešli okolo nášho domu a zabočili do ďalšej ulice. Nuitova bledá pokožka jasne v tejto tmavej noci svietila, dokonca aj jeho prenikavé hnedé oči, ktoré zdedil po svojej mame Neliel vo svetle mesiaca žiarili ako dva diamanty.

"Sú tie správy dobré alebo zlé?" Opýtala som sa ho už nahlas, keď sme boli ďaleko od nášho domu. Otrávene si vzdychol a prehrabol si čierne vlasy. Bolo mi jasné, že nech sú tie správy hocijaké znamenajú pre neho len ďalšie problémy, ktoré musí riešiť.

"Pre teba asi dobré totižto ten tvoj klan všivavých psov zabil Ginjouva," zamrmlal. Nevyzeralo to tak, že by sa ho smrť jedného z najznámejších upírskych lovcov vlkolakov dotkla, skôr ho štvalo to, že to zase nechali na starosť elite bojovníkov dhampirov, do ktorej Nuit patril. Elita sa skladala z najsilnejších Dhampirov, ktorí chránili tých najznámejších a najvplyvnejších upírov. Nuit sa k ním pridal z vlastnej slobodnej vôle, ako syn najmocnejšieho upíra v Japonsku Ulquiorra Schiffera nikto nikdy verejne nešiel proti nemu a preto si mohol robiť, čo si zmyslel. Ostatní dhampiri také šťastie nemajú, musia upírov chrániť a slúžiť im či sa im to páči alebo nie. Nuit týmto systémom upírov veľmi opovrhuje a robí všetko, čo je v jeho silách, aby s tým skoncoval ibaže sa mu to nedarí tak aspoň im pomáha pri misiách.

"Smiem hádať? Zabil ho môj otec," už chápem prečo mal takú dobrú náladu.

"Samozrejme, kto iný by už proti nemu len išiel? Tvoj otec má dosť sily na to, aby z neho urobil kašu. No Ginjou si za to môže sám doslova ho vyzval, ale vieš čo ma na tom štve najviac, že tvoj otec pritom zabil aj dhampira, ktorý Ginjouvovi slúžil. Volal sa Tsukishima," moje srdce nepríjemne zovrelo. Nuitova tvár bola večne pokojná, niekedy mal až nečitateľný výraz, no jeho oči ho vždy prezradili. Ako teraz, bol v nich absolútny hnev a zároveň ľútosť.

"Nuit," chytila som ho za ruku, ktorá na rozdiel od kože upíra vyžarovala teplo. "Je mi to moc ľúto, prepáč," zašepkala som. Pozrel mi priamo do fialovo modrých očí.

"Prečo sa mi ospravedlňuješ, ty za to nemôžeš, nemusíš brať na seba hriechy svojho otca," ťukol mi po čele.

"Ale, keď..."

"Preboha, si ako stará babka. Radšej mi povedz, čo som zmeškal v škole," vybral sa ďalej.

"Rozmýšľali sme, čo s festivalom," začala som.

"A vymysleli ste niečo?"

"Divadlo," usmiala som sa.

"Akože budeme improvizovať?"

"Presne,"

"Ako vždy," zamumlal nezaujato a ja som na neho zazrela.

"No tak Nuit, kde je tvoje nadšenie?" Spýtala som sa.

"Som úplne nadšený, nevidíš?" Otočil sa na mňa so svojim kamenným výrazom.

"Samozrejme a ja som Kleopatra," zamrmlala som ironicky.

"No čo s tou Okinawou? Ideš? Lebo ja som si musel kvôli tomu nabúrať plány," Zmenil tému.

"Neuveríš, ale pustili ma," zazubila som sa.

"Tak to je fajn," Obidvaja sme prekročili barikádu pred starým podzemným parkoviskom, ktoré uzavreli potom čo firma, ktorej patrilo zbankrotovala. Ľudia si mysleli, že ho používajú bezdomovci, v skutočnosti ho využívala, malá skupinka nadprirodzených deciek, ktoré boli otrávené z prísnych rodinných tradícii a preto sa tu potajme stretávali aby sa vyventilovali.

Vo vnútri na gauči sedelo dievča. Tie dlhé čierne vlasy zachytené v dvoch copoch som hneď spoznala.

Pomaly k nám otočila hlavu. Krvavo červené oči jej výrazne svietili a to aj vďaka neuveriteľne bledej pokožke. Zdvihla sa a oprášila si čierne gotické šaty. Táto dievčina celá pôsobila ako pravá gotik lolita. Na bledých perách sa jej vykúzlil milý úsmev. Zdvihla do výšky ruku s načierno nalakovanými nechtami a zakývala nám.

"No nie je to naša zlatá Masaki a môj rozkošný, malý braček?" Spýtala sa veselo a Nuitova večne pokojná tvár sa mihla zlosťou. Párkrát mu od hnevu trhlo obočím a potom znovu nastavil nečitateľný výraz.

"Ja nie som tvoj malý braček," povedal navonok pokojným hlasom. Ona ho však úplne odignorovala.

"Ahoj Celestia dlho sme sa nevideli. Ako sa máš?" Spýtala som sa jej.

"Ale veľmi dobre, zrovna som sem prišla z hodiny hry na klavír. Je to tak príjemné relaxovať pri hudbe," rukou sa dotkla svojho líca a nachvíľku zatvorila oči. Potom znovu pozrela na nás.

"Počula som, čo sa stalo Ginjouvovi a Tsukishimovi, je to taká škoda, hlavne kvôli tomu chlapcovi," povedala smutne narážajúc na mladého dhampira, ktorý kvôli Ginjouvovi musel tiež zomrieť. Teda to nie je tak úplne pravda. Tsukishima bol dhampir, ktorý musel slúžiť Ginjouvi potom čo si ho vyvolil za ochrancu, musel spĺňať jeho príkazy aj keď nechcel a žiadny dhampir nikdy nechce byť sluha upíra. Môj otec to dobre vedel ale aj tak toho chlapca zabil. Mohol zabiť len Ginjouva a jeho ušetriť ibaže...pre môjho otca to boli len červy, ktoré treba prišliapnúť.

"To je," zašepkala som a pozrela do zeme.

"Kto ti to už stihol vytrepať?" Spýtal sa Nuit.

"Samozrejme otec," preplietla si spolu prsty a podložila si nimi bradu pričom sa znovu usmiala. Nuit si len nahlas vzdychol.

Celestia je upír, čistokrvný, nie je ako Nuit na rozdiel od neho sa narodila ako človek a potom, keď mala osemnásť bola premenená na upíra. Ten kto ju premenil bol Nuitov otec. Upíry sú veľmi dôkladní pri vyberaní si ľudí, z ktorých chcú spraviť upírov. Potrpia si na vlastnostiach toho človeka. Celestia je upírkou už dvadsať rokov. Jej rodina bola veľmi zámožná a bohatá, no peniaze im nijak nepomohli, keď sa zistilo, že Celestia trpí smrteľnou chorobou. Úplne ju odrezali od sveta a nechali ju bývať so služobníctvom na starom zámku, ktorí vlastnili. Dokonca jej najali aj súkromného učiteľa. Bol to práve Nuitov otec. Ten tam išiel v presvedčení, že vtedy ešte sedemnásť ročnú Celestiu proste zabije a urobí tak službu sebe aj jej. Ona nebude musieť trpieť, on sa nasýti. Ibaže dievčina mu prirástla veľmi k srdcu a po rou, ktorý strávil s ňou, keď ju učil sa rozhodol z nej spraviť upíra. Keď upír premení človeka automaticky sa z neho na jeden rok stáva jeho mentor, ktorý ho do všetkého zasvätí. No Celestia mala Nuitovho otca rada ako vlastného otca lebo za ten rok jej prejavil viac lásky ako vlastní rodičia. On ju zase vnímal ako svoju dcéru a preto ju adoptoval do rodiny, jeden by si myslel, že Celestiu nahnevá, keď o pár rokov na to sa jej otec zamiloval do ľudskej ženy a spolu počali Nuita, no opak bol pravdou. Keďže Celestia nikdy nepocítila lásku rodiny veľmi ju potešilo, že dostane novú mamu a malého súrodenca. Aj keď sa to navonok nezdalo títo dvaja spolu veľmi dobre vychádzali, jeden druhého navzájom chránili a pomáhali si. Mali medzi sebou tak krásny súrodenecký vzťah, až ma vždy pichlo od závisti srdce, keď som si spomenula na mňa a na brata.

"To je otrava, všetko sa hneď dozvie a samozrejme to musí vykecať mame aj tebe," vzdychol si Nuit.

"Ale no tak braček nebuď taký napaprčený," Celestia ho potľapkala po líci a jemu zase hnevom zakmitalo obočie.

"Prestaň sa ku mne správať akoby som mal tri," jeho pokojný hlas sa trochu zatriasol a Celestia sa zasmiala.

"Ale, ale čo to tu máme, môžem sa k vám pridať?" Nad hlavami sa nám zjavil hnedovlasý chalan s veľkým úškrnom na perách. Potom zoskočil medzi nás.

"Masaki, Celestia dnes ste naozaj prekrásne ako tie najžiarivejšie hviezdy na oblohe, čo tak vykašľať sa na tohto chumaja a dať si trojku so mnou?" Chytil nás za ruky a pobozkal nám ich. Kým Celestia si udržala úsmev na perách ja som nahodila znechutený výraz. V tom sa do toho zamiešal Nuit, ktorý nového hosťa odsotil dozadu.

"Nechytaj sa ich ty perverzák," zavrčal.

"Nuit, no tak nekaz srandu ak chceš kľudne ťa zoberieme do štvorky," znovu sa zazubil a ja som si plesla po čele. Tak toto bol Sam démon, ktorý si hovorí Incubus.