Imperfekt (10. Kapitola)

10. Kapitola

---

Ichigo akurát dobehol na strechu nasledovaný Annie, keď počul ako Shandris kričí na Toushira:

"Ty úchylák ako sa opovažuješ?! Si ten najkrpatejší perverzák akého som kedy stretla!"

Keď zbadal, že Shandris visí do vzduchu a závisí len od Toushira či padne alebo nie nahlas zahrešil. Vedel, že Toushirou by ju bez jedinej výčitky zhodil nehľadiac pritom na následky.

Rýchlo k ním dobehol, vytrhol Shandris z Toushirouvho zovretia a skočil s ňou čo najďalej od kraju strechy.

"Si v poriadku?" Spýtal sa jej a ona prikývla.

"Shandris," dobehla k nej Annie a objala ju.

"Poďme preč," začala ju ťahať.

"Nie, predtým ako ho zabijem!" Vyprskla Shandris, no Ichigo ju zastavil.

"Ja to s ním vyriešim," povedal. Shandris ešte chvíľku protestovala, ale nakoniec sa s Annie vybrala preč.

Ichigo pristúpil k Toushirou.

"Zbláznil si sa? Chceš nás prezradiť?" Zazrel na neho.

"A čo? Vyserme sa na to a poďme konečne do prdele," vyprskol Toushirou.

"Nie!" Vyhlásil Ichigo hlasnejšie ako chcel.

"A z akého dôvodu nie? To decko sme už zaviezli, nič nás tu nedrží," nechápal Toushirou.

"Chcem sa stretnúť s mamou Annie," Ichigo si prekrížil ruky na prsiach čo bolo jasné znamenie toho, že je rozhodnutý a nič ho nepresvedčí. Toushirou si capol rukou po čele.

"Pre Kristove rany, Ichigo! To sa s ňou chceš tak veľmi vyspať?! Však ani nevieš ako vyzerá!" Vrčal.

"Chcem len vedieť kto je mama Annie," vyhlásil.

"Mňa z teba drbne, čo ti to nejako pomôže, keď zistíš, že to krpaté nežije s nejakou príšerou?!" Skutočnosť bola taká, že Ichigo sa ešte nechcel s Annie rozlúčiť a toto bolo dobrá výhovorka na to, aby sa tu zdržali ešte o deň dlhšie. V tom Toushira rozbolela hlava, vedel presne čo to znamená a nahlas zanadával.

"Hej, si v pohode??" "Vypadám snáď tak???! Do večera si musím zohnať niekoho na energiu lebo sa asi rána nedožijeme!" sotil do Ichiga aby mu uhol a odišiel preč. Vzdychol si...s tým Toushirom to bolo fakt niekedy na nevydržanie... "No nič...dúfam, že už nespraví nič čo by nás ohrozilo.... Pôjdem za Annie..." tiež sa vybral preč.

Zvyšok dňa až na to, že pri väznici sa začali zoskupovať zombie, neprebehol bez žiadnych väčších problémov. Až kým....

"Do riti...máme asi problém..." zoskupovali sa ľudia pri jednom tele a len čo prešiel aj Ichigo okolo sa na chvíľu poriadne zapotil. Dúfal, že to nebolo to čo si myslí...že Toushirou nikoho nezabil. Nakoniec sa odvážil nazrieť a zbadal ležiaceho muža, ktorý bol celý spotený a blúznil.: "Č-čo sa stalo??" zaskočene sa opýtal. "Vypadá to na nejakú nákazu...ale nie G-virus... Skôr by som to porovnal k obyčajnej chrípke." oboznamoval ho Hisagi so situáciu. "Musíme niečo spraviť! Vypadá na tom fakt zlé!" vyhŕkla jedna žena, ktorá ho držala za ruku. "Dáme mu nejaké obklady...dúfam, že sa to nezhorší...." pokúsili sa ho ostatní schladiť, spraviť mu pohodlie a hlavne teplo. Ichigo ich chvíľu pozoroval. Bolo vidieť ako im záleží na tom chorom, až ho to prekvapilo aký dokážu byť ľudia aj starostlivý...

Potom ho ale napadlo, že chcel zistiť ako je na tom Toushirou tak sa nebadane vytratil a rozhodol sa ho nájsť. Ani sa do toho poriadne neoprel a už ho našiel ako sa podopretý o stenu chytá za hlavu. "Toushirou...to si si ešte stále nenašiel žiadnu korisť???" vyvalil naňho oči, lebo videl, že to už prestáva zvládať. "A ako, keď nemôžem zabíjať, he??? Si myslíš, že chcem olizovať nejakú suku???!" "Nie tak hlasno...." pokúsil sa ho utíšiť ale to bolo teraz to posledné čo Toushira trápilo. "Fajn, zoženiem ti niečo..mám nápad. Je noc...to znamená, že niektorí už budú spať." začal Toushirovi hľadať niekoho vhodného. Otvoril prvé dvere, muž, otvoril ďalšie dvere, zase muž.... Rýchlo vybehol na poschodie a znova to par krát zopakoval. Narazil už aj na ženu, ale tej keď pozrel do tváre, skoro hodil tyčku, no nakoniec konečne našiel vhodného človeka.

"Toushirou! Poď ale nepoteším ťa." "Povedz, že je to žena a budem spokojný. "Je, lenže...." vkročili obaja dnu a keď Toushirou zbadal tu osobu, vytiahol Ichiga na chodbu.: "Tak to ani náhodou!! Neprinútiš ma ani keby mi odrežeš gule! Prečo musím mať na ňu takú nehoráznu smolu?!!" syčal po ňom v šepotu a Ichigo zagúľal očami.: "Potrebuješ energiu, chceš zdochnúť či čo??? Okamžite ju pobozkáš!" sotil doňho. "Nie! Nikdy! Takú škratu???! Prečo práve ju?!!" "Pretože spí, ani si toho nevšimne tak už padaj a vysaj z nej energiu!" hodil Toushira dnu a zavrel za nim.: "Neotvorím, pokiaľ to nespravíš! A opováž sa ju zabiť!" v šepotu ešte dodal z poza dverí a Toushirou sa ufrflane postavil. "Čert mi to bol dlžný..." oprášil sa a potom sa pozrel na spiacu dievčinu. Podišiel k nej tíško ako myšička a zahľadel sa do jej spiacej tváre. Tak dobre, nech to mám za sebou....dúfam, že sa nepreberie... začal sa nakláňať a tak svojimi perami približovať k tým jej. Až sa jej nakoniec dotkol. Konečne....ten nádherný pocit, keď všetka ta bolesť razom zmizne. Bolo to ako vykúpenie...tak nádherný pocit, že zavrel oči. Lenže Shandris tie svoje otvorila, pretože až v takom hlbokom spánku ako si Toushirou myslel nebola. Hneď zbadala toho bastarda ako si je bezstarostne nalepený na jej perách a pri tom ho ani v riti nepichlo, že je Shandris cudzí človek.: "Wuaaa!! vyziapla po ňom a odkopla ho od seba tak ďaleko ako to len jej sila dovoľovala.: "Hnusný perverzák!! Úchyl!! Ako si sa opovážil vliezť do mojej izby!!! Hajzel! Potkan! Parchant!" hádzala po ňom všetko čo chytila pod ruku. Toushirou zatriasol hlavou a rukou odrazil vankúš, ktorý mu mieril do hlavy.: "Ukludni sa ženská....!" "Neukludním sa! Ty si kludni hormóny!!" hodila po ňom aj perinu, ale potom keď jej došlo, že je len v spodnom prádle, rýchlo si ju vzala späť. Toushirou sa uškrnul.: "Tak podráždenú ženskú som ešte v živote nevidel... Viem čo ti chýba." "Ta ženská ma aj meno!" "Možno ale pre mňa je asi tak podstatné ako hovno uprostred mesta." "Tak a už dosť!" čapla pištoľ, ktorú mala schovanú pri sebe a namierila naňho.: "Zabijem ťa a je mi jedno či budem musieť za tvoju smrť zodpovedať... Poviem, že si ma chcel znásilniť, tak som sa bránila." "Nemávaj tu takou nebezpečnou vecou veď ani s ňou nevieš poriadne zaobchádzať. Ešte si ublížiš.." pohol sa s úsmevom k nej a ona dostala chuť mu aj ten celý jeho úsmev spolu s ním odstreliť.: "Nepribližuj sa!! Varujem ťa." nabila. "A ja ti vravím, že si mi u riti!" v sekunde jej ju vytrhol z ruky takou silou, že zostala úplne šokovaná a potom zbraň otočil na ňu.: "Toto sa už niekedy stalo, nezdá sa ti??" zase sa usmial tým svojím provokatyvným no zároveň nežným úsmevom a ona zavrčala. "Mám rád, keď je žena v posteli divoká, ale teba nemám rád, takže si budeš musieť vystačiť sama. Bez pocitu naplnenia." "Ja si zase myslím, že jediný kto má problém si ty, keď o tom neustále rozprávaš a vkuse za mnou doliezaš. To svedči o nedostatku... Asi ťa žiadna nikdy nechce čo?" "Na ženu máš dosť jedovatú pusu." "Dokáže byť aj nežná, neveril by si čo za diví s ňou dokážem..." pobavene sa uškrnul. Fakt ho to bavilo... Ešte nikdy nenarazil na ženskú, ktorá by sa mu na miesto strachu posmievala. Nie..ten strach jej fakt v očiach nevidí, len nenaviť a túžbu ho zabiť. A to je mu neuveriteľne sympatické.