The Prisoners (57.Kapitola)

57. Kapitola

---

"Čo to kurva má znamenať!" Vyprskol Grimmjow, keď vtrhli do miestnosti s obrovským stolom kde sa vždy Espada stretávala.

Tsuki stála pri Aizenovi a bola bledá ako stena. Už vedela čo ju čaká a rýchlo prešla pohľadom na Shandris, perami jej naznačila, že Aizen sa dozvedel o ich tajomstve a Shandris akoby sa zastavilo srdce. Z tohto sa len tak nedostanú.

"Okamžite ju prepusti!" Vyštekol Grimmjow a Ulquiorra ho shytil za plece.

"Ukľudni sa lebo to bude len horšie," zašepkal.

"Ulquiorra má pravdu," ozval sa Aizen a potom pozrel na Tsuki.

"Odkedy som vám dovolil maznáčikov všetci ste zmäkli," pozrel na Arrancarov a tí na neho zazreli.

"Vaši maznáčikovia si robia čo sa im zachce a vy proti tomu nič nenamietate, dokonca aj ty Nnoitra," zazrel na neho a Nnoitra zavrčal.

"Do toho ťa nič," odvrkol a odpľul si na zem.

"Ale hej, je ma do toho všetko alebo ste zabudli kto tu vládne?" Nadvihol obočie a všetci hneď zmeraveli.

"Za vašu neposlušsnosť, za to, že si robíte čo sa vám zachce a za to, že pomáhate väzňom," pozrel na Tsuki a potom na Shandris, ktorá mala čo robiť aby zachovala pokoj, "vám teraz ukážem čo bude následovať keď sa stane niečo podobné. Keďže tých svojich maznáčikov tak milujete ale nedokážete si ich ovládať budem ich trestať ja a ak sa mi pokúsite vzpriečiť budem ich zabijať, ich aj tie vaše decká," na tvári sa mu zjavil nechutný úsmev a Arrancari okamžite zaujali obranný postoj a schovávali si svojich partnerov za seba pripravení ich chrániť vlastnými životmi.

"Shandris," Aizen presunul svoju usmievavú tvár na ňu a ona vykročila o krok do predu, aj proti obrovskej nevôli Toushira.

"Áno, Vaše Veličenstvo," zašepkala a on jej hodil do rúk niečo čo zobral zo stola. Bol to bič.

"Teraz uštedríš Tsuki desať rán za to, že ste ma zradili a urob to poriadne inak to budeš musieť opakovať pekne od začiatku," úsmev sa mu ešte viac roztiahol a Shandris sa srdce prudko rozbúchalo.

"Čože?! Tak to teda nie!" Zvrieskol Grimmjow a chcel sa na Aizena vrhnúť, ale Ichigo s Ulquiorrom ho zastavili.

"Ak sa ti to nepáči Grimmjow môžeme stanoviť taký trest, že jej vyberiem z tela toho vášho nenarodeného bastarda čo ty na to?" Aizen si ho škodoradostne premeral a Grimmjowa od neuveriteľného hnevu išlo roztrhnúť. Najhoršie na tom bolo, že nemohol s tým nič robiť absolútne nič pretože by celú situáciu iba zhoršil.

"Potrestaj na miesto nej mňa! To ja som si ju predsa zle vychoval!" Pokúsil sa ju zachrániť apsoň takto, no Aizena to vôbec nezaujímalo.

"Shandris," pozrel na ňu a tá na sucho preglgla. Pozrela na Tsuki bledá sťa stena, bič sa jej v rukách neuveriteľne triasol. Tsuki si len vzdychla a potom sa na ňu usmiala.

"Tak poďme na to, nech to je za nami. Doma sa potom opijeme," žmurkla na ňu a Shandris prikývla.

"Tak dobre," zašepkala roztraseným hlasom a vydala sa smerom k nej.

Kráčala po schodoch smerom k Tsuki pri tom neprestajne uvažovala nad tým či nepoužije schopnosti a niekam s ňou neutečie. No tým ako sa k nej každým krokom blížila mala chuť čoraz viac plakať.: "Tsuki-chan.... Odpusť..." vyhŕkla jej slza. "Mysleli ste si, že to utajíte?? To ste sa ale hlboko mýlili..." zazrel na Grimmjowa a Toushira, ktorý bezmocne zatínali zubami.: "Naozaj ste si mysleli, že vám to prejde??? Nič z tohto by sa nestalo, keby si svoju prácu robíte poriadne!" dal pravú ruku do strany smerom na Tsuki a Shandris.: "Toto sa stane s každým kto neuposlúchne moje rozkazy! No v budúcnu to bude o to horšie! Začni Shandris." prebodol ju svojím pohľadom až hlboko do kosti. "Aizen prosím nie! Zastav to...." kľakol Grimmjow na zem.: "Ponížene ťa žiadam, zastav to! Môže potratiť!" "Na to si mal myslieť skôr ako si sa mi otočil chrbtom." znova zazrel na Shandris, ešte hrozivejšie a ona z jeho očí vyčítala, že ak okamžite nezačne trest ešte pritvrdí. "Shan...to bude v poriadku... Urob to, nech môžeme byť konečne doma." silou mocou sa pokúšala svoje emócie potlačiť. Potrebovala byť kvôli Grimmjowi teraz silná, musela....ináč by to asi nezvládol a spravil by niečo neuvážene.

Shandris zodvihla roztrasene bič a silno stisla oči. Nemohla sa na to dívať, trhalo jej to srdce.: "Odpusť!!" švihla nim a len čo sa zaryl Tsuki do pokožky, cez ktorú hravo prešiel, sa miestnosťou ozval jej tlmený bolestný výkrik pre Grimmjowa ako bodanec do srdca. "Niee!!! Prosím!! Nie zastav to Aizen!!!" vyhŕkli mu slzy a rýchlo si chytil uši aby nepočul Tsukine bezradné stupňujúce sa výkriky, ktoré sa každému zarývali pod kožu.

"Nemôžem...nemôžem to vidieť..." schovala sa Rukia vzlykajúci za Ichiga, ktorý sa taktiež otočil a tuho ju stisol. Nevedel si predstaviť čo by robil, keby je ona na Tsukinom mieste.

"Tsuki....prosím vydrž to! Prosím....odpusť..." neustále plakala. Po tom čo ju udrela posledný krát sa to všetkým zdalo ako vykúpenie z pekla. Shandris sa podlomili kolena a padnúc na zem sa ešte viac rozplakala. Tsuki už nemala silu ani len vydať zo seba jedinú hlasku. Bola tak slabá, tak vyčerpaná, všetko vôkol seba videla rozmazane, celý chrbát ju nehorázne pálil a štípal. Z posledných síl sa snažila udržať na kolenách a rukách no v tých pomaly silu strácala. "Tsuki!!!!" vytrhol sa Grimmjow všetkým čo ho držali a rozbehol sa za ňou ju rýchlo chytiť do svojho náručia.: "Vydrž to....neodchádzaj mi, okamžite ťa vezmem do nemocnice...." čo najopatrnejšie sa ju snažil zodvihnúť. "Grimmjow mňa to tak nehorázne mrzí..." priplazila sa k nemu rovnako rozbitá Shandris až kým si nevšimla niečo čo ju vystrašilo.

"Aizen..." postavil sa pred neho Toushirou s mečom v ruke.: "Nebuď tak unáhlený Toushirou....ešte som neskončil." usmial sa naňho zatiaľ čo on stisol meč tak silno, až mu z ruky začínala kvapkať krv. "Grimmjow, kam si sa vybral??" svoj zrak upriamil naňho.

Zastal, ale nevenoval Aizenovi ani len štipku svojho znechuteného pohľadu.: "Zaniesť ženu, ktorú milujem do nemocnice. Nezabrániš mi v tom... Boh ťa ochraňuj ak sa jej niečo stane...." "Je mi ľúto Grimmjow ale ja sa nemám prečo ochraňovať." podlo sa usmial.: "Máme tu ešte jednu nevyriešenú záležitosť. A tou je fakt, že ste o tých dievčatách obaja vedeli pravdu! Zradili ste ma..." postavil sa a zazrel na Toushira, ktorý na sucho preglgol.

"Tak to nie je!! Oni nič nevedeli, tajili sme to pred nimi!" pribehla Shandris pred Toushira, ktorého sa pokúsila tak ochrániť.: "Prisahám, oni ťa nezradili!"

Aizen si ju premeriaval kľudným pohľadom až mala pocit, že jej prenikol rovno do mozgu. Za ten čas v miestnosti vládla napätá atmosféra. Uverí jej?? Nie...to jej isto nezožerie!

"Tak dobre, rozchod, dnes vás už nechcem vidieť," poslal ich všetkých preč. Nikto z nich nečakal na jeho druhé vyzvanie, schytili svojich partnerom a sonidom sa ponáhľali z miesta akoby by tam prežíval sám diabol.

Toushirou vyviedol Shandris von a ona sa mu zrútila do náruče. Nahlas sa rozvzlykala a on si ju k sebe jemne pritiahol.

"Prepáč mi to Toushirou mňa to strašne mrzí," šepkala a on pokrútil hlavou.

"Nemôžeš za to, chceli ste urobiť len niečo dobré pre svojich ľudí," zašepkal a utrel jej slzy.

"Teraz musíš byť silná kvôli Tsuki, dobre?" Pobozkal ju na čelo a ona prikývla.

"Tak fajn. Poďme za ňou do nemocnici," utrela si aj posledné slzy a chytila Toushira za ruku.

Ulquiorra nikdy znepochybňoval Aizena. Vždy mu bol verný nehľadiac na následky pretože veril, že následovať Aizena je správne. Ibaže potom stretol Orihime a niečo sa zmenilo, niečo sa v ňom prebudilo. Srdce, ktoré mu darovala a to teraz nebilo len pre ňu, ale aj pre ich nenarodené dieťa. Ulquiorra by spravil všetko na svete preto aby ich ochránil: zomrel by pre nich a zabil by toho, ktorého tak slepo doteraz následoval.

Nemohol uveriť tomu čo sa odohralo pred jeho očami. Ako sa len opovážil zdvihnúť ruku na partnera iného Arrancara. Bolo to hrozné o to viac, keď sa jeho družka tisla na jeho hruď, keď Tsuki bičovali vzlykala mu do náruče a dlaňami si zakrývali uši aby to nemusela počúvať. Celá sa triasla a bola na smrť vystrašená, Ulquiorra každý jeden jej pocit vnímal ako vlastný. Bol rád, že už odtiaľ mohli vypadnúť a konečne sa nadýchnuť čerstvého vzduchu. V tom ho zo zamyslenia vytrhla Orihime, keď sa zastavila a on ju nechtiac trošku potiahol dopredu pretože ju držal za ruku a neuvedomil si, že zostala stáť na mieste. Prekvapene na ňu pozrel.

"Ulquiorra nie je mi dobre," zašepkala bledá ako stena a on hneď konal rýchlo. Presunul sa s ňou do najbližšieho parku a ona hneď na to vyvrátila na zem celé raňajky. Znovu sa rozvzlykala, dusila ju absolútna beznádej, smútok a neuveriteľný strach. Ulquiorra ju bez slóv zobral na ruky a posadil na lavičku, skrčil sa k nej a chytil jej ruky.

"V poriadku žena?" Spýtal sa a ona prikývla. Vedel, že nie je v poriadku lebo ho neopravila, že sa nevolá žena ale Orihime.

Po tvári jej stekali slzy a celá sa triasla.

"Keby...keby som mala Sogyo no Kotowari," zavzlykala, "Ale bez nich nedokážem nikomu pomôcť ani Tsuki, ani Rukii a ani tebe ak sa ti niečo stane a čo ak sa stane niečo našemu dieťatku ako ho ochránim?" Začala ju napĺňať čistá panika.

"Žena počúvaj ma, no tak počúvaj ma!" Jemne chytil jej hlavu do svojich rúk a prinútil ju aby sa na neho pozrela.

"Nič sa mi nestane a už vôbec nie tebe a nášmu dieťaťu pretože to nedovolím. Nikdy nedovolím aby sa vám niečo stalo rozumieš žena?" Spýtal sa jej tvrdým hlasom a po jeho otázke nastalo ticho. Orihime prestala plakať a miesto toho ho slabo tresla po hlave. Prekvapene na ňu pozrel.

"Koľkorát ti mám povedať, že moje meno je Orihime a nie žena!" Zazrela na neho a on sa pochvíľke usmial.

"Veríš mi Orihime?" Spýtal sa jej.

"Samozrejme verím ti celým srdcom," usmiala sa a silno ho objala. Ulquiorra ju pohladkal po karamelových vlasoch a vtedy sa rozhodol. Ak nastane situácia, že bude musieť bojovať s Aizenom a zomrie Orihime bude potrebovať Sogyo na Kotowari aby sa bránila. Sú to len sponky, dve malé tyrkysové sponky, ktorých silu Aizen dobre nepozná, keď ich zamení s párom rovnakých obyčajných sponiek nikto to nepostrehne. Urobí to, Orihime sa bude musieť ochrániť sama ak na to príde.