Imperfekt (9. Kapitola)

9. Kapitola

---

"Hej, šibnutá," zamával jej. "Chutil ti včera ten obal, dúfam, že hej," dodal a jej na čele navrela žila. Schytila do ruky svoj príborový nožík a keby nebolo jej kolegýň tak sa na neho vyrúti ako riadená strela.

"No tak Shandris zbláznila si sa? Ak ho tu napadneš budeš mať z toho prúšvih," snažili sa ju dostať dievčatá preč z jeho dosahu.

"Serem na prúšvih, chcem aby trpel, tá tyčinka mala byť moja," vyprskla a ešte viac ju rozprúdilo, keď jej Toushirou ukázal svoj prostredný prst.

"Tak a dosť ty krpatý hňup! Poď mi to ukázať sem nech ti ho môžem odrezať a napchať do nosa!" Zvrieskla a na Toushirovej tvári sa tiež mihol tieň zlosti. Naozaj ho nazvala krpatým hňupom? Už sa chystal, že si s ňou vážne vyrovná účty, ale niečia ruka ho zdrapila za plece. Bol to Ichigo.

"Toushirou, čo to tu stváraš?" Spýtal sa ho.

"Trollshirou je zlý ako vždy," zamrmlala Annie.

"Skvelé načasovanie, chcel som s tebou hovoriť, o samote," zazrel na Annie a tá na neho vyplazila jazyk.

"Pôjdeš nachvíľu za Hisagim? Potom za tebou prídem," požiadal ju Ichigo a ona chvíľku rozmýšľala.

"Dobre, ale ponáhľaj sa," povedala a rozbehla sa za Hisagim. Ichigo sa otočil na Toushira a ten ho odtiahol na záchody, kde sa zrovna nikto nenachádzal.

"Úžasné miesto k rozhovoru," podotkol ironicky Ichigo.

"Sklapni! Tento rozhovor by sa v prvom rade nekonal keby si nebol idiot!" Odbil ho Toushirou.

"Ja? A čo som spravil?" Nechápal.

"Čo, preboha, mieniš tým, že sa hráš na rodiča toho malého decka?!" Vyprskol a Ichigo šokovane pootvoril ústa.

"J-Ja sa nehrám na rodiča Annie," bránil sa.

"Bože, Ichigo veď tomu hovoríš menom! To je prvá vec ako sa na to upneš, nemôžeš to volať menom! Skôr či neskôr odtiaľto budeme musieť odísť a to krpaté s nami ísť nemôže! Či ako si to predstavuješ? Budete si písať rozkošné správy alebo čo? Spamätaj sa Ichigo!" Vyštekol a Ichigo zazerajúc pozrel do boku.

"Som si toho vedomí, ale keď Annie ona je neviem...proste,"

"Proste na ňu zabudni, bude to tak lepšie pre teba aj pre ňu," prerušil ho Toushirou a vybral sa preč. Vedel, že nemá zmysel sa o tom viac baviť. Ichigo si to potrebuje uvedomiť sám.

Po tom čo Toushirou odišiel, nahnevane tresol rukou o stenu. Nenávidel to....keď mal Toushirou pravdu.... Tak trocha mu želal zažiť ten pocit, keď bude v jeho živote naraz niekto podstatný. Presne ako to dieťa.... Jedine čím sa mohol utíšiť bolo to, že bola aspoň zbraň ako oni a nie čistokrvný človek....

Toushirou sa vrátil k stolu a začal dojedať raňajky. Takto si teda nepredstavoval návštevu tejto väznice. Čakal, že to decko proste vrátia domov, očekuju jej matku, v prípade by sa tu zdržali aby si dobili energiu a vypadli by. No namiesto toho sa žiadne dobíjanie ani užívanie so ženami nekonalo. Dokonca mal pocit, že sa Ichigo dostal do úplne iného sveta v ktorom vidí len to decko a na Toushira zvysoka kašle..... Proste, žiadna zábava ak neráta tu čudáčku. Vlastne keď tak premýšľa ešte má s ňou nedoriešené účty. Poobzeral sa po kuchyni ale už ju tam nevidel. Že by si šla do mesta znova zháňať nejakú tu čokoládu?? Hodil do seba posledný kúsok jedla a vybral sa preč.

"Ujo Ichigo! Prečo si smutný??? Bolí ťa niečo??" obzerala si ho zvedavo Annie počas toho ako so skleneným pohľadom sedel nehybne na stoličke. "Ujo! Nemusíš sa báť! Ja ťa vyliečim!" chytila ho za čelo aby zistila jeho teplotu, zatiaľ čo on sa na jej dotyk prebral a so žmurknutím po nej pozrel.: "Tak to nie je Annie. Nie som chorý...len....som zamyslený...." "Si smutný, lebo sa ujo Trollshirou hnevá??" "Ale...ja...vlastne..." vzdychol si.: "Si príliš mladá na takéto veci aby si je chápala. Nechceš sa ísť radšej hrať??" postrapatil jej vlasy a ona zakrútila hlavou.: "Rozveselím uja Trollshira a potom keď bude šťastný budeš šťastný aj ty!" prezradila mu svoj plán a potom so smiechom odbehla preč. "Annie nie!!" vystrel za ňou ruku, no bola už dávno preč.: "Ešte ti ublíži alebo nedaj bože ťa zabije.... Annie čakaj!" rozbehol sa radšej za ňou no na jeho smolu nemal ani poňatia kam bežala, rovnako ako to, kde by mohol byť Toushirou... Dúfal, že ho Annie nenájde....

Shandris práve kráčala naštvane po chodbe stále ešte mysliac na toho parchanta, keď v tom okolo nej prebehlo malé dieťa.

"Annie?" Spýtala sa prekvapene a dievčatko sa zastavilo.

"Shandris ahoj," zakývala jej a pribehla k nej.

"Kde sa tak ponáhľaš?" Vyzvedala Shandris.

"Hľadám Trollshira, pomôžeš mi?" Spýtala sa jej a Shandris sa zamyslela. Trollshirou? Kto to tak môže byť? Asi nejaká jej hračka, zvykne im dávať divné mená.

"Tak fajn pomôžem. Len mi popíš ako vyzerá," usmiala sa na ňu.

"Má biele vlasy a večne mrzutý výraz. Tiež je veľmi namyslený a je strašne krpatý," podala jej rýchli popis a Shandris si pod tým predstavila nejakého veľmi nepodareného kena.

"Dobre, dajme sa do pátrania," usmiala sa a v ruka v ruke sa vydali hľadať Annienu "zatúlanú hračku".

"Trollshirou!" Kričali obidve a pozerali sa všade možne: po záchodoch, po košoch, po poličkách, ale nikde ho nemohli nájsť,

"Možno bude na streche," premýšľala Annie a tak sa obidve vybrali po rebríku hore na rovnú strechu, kde strážili vojaci okolie.

Obidve ju celú obišli a potom si ho Annie všimla sedieť na kraji, na druhej strane zábradlia.

"Trollshirou," zakričala na neho a on sa k nej otočil. Shandris sa v tom momente vytratil úsmev z tváre. To je ten idiot, ten sebecký, arogantný bastard. Tiež si ju musel všimnúť lebo jej venoval zabijacký pohľad.

Obidve dievčatá k nemu pristúpili.

"Takže tvoje meno je Trollshirou, to sa ti úplne hodí," prehovorila prvá posmešným tónom Shandris.

"Moje meno je Toushirou, ten malý harant to len zle vyslovuje," zazrel na Annie.

"Budem ti hovoriť Trollshirou, to sa ti hodí viac," odbila ho Shandris. Annie si ich obidvoch premerala.

"Vy sa poznáte?" Spýtala sa ich.

"Áno, to nenažrané prasa mi zožralo čokoládovú tyčinku," ukázala na neho prstom a Annie zhrozene zhíkla.

"Teda Trollshirou to sa nepatrí brať iným veci," pokarhala ho. "Čo tu chcete prišli ste mi píliť nervy???" "Samozrejme ako ináč...byť na tvojom mieste dávam si pozor. Jeden chybný krok a mohol by si poletieť..." narážala Shandris na to, že bol na okraji strechy. Mala totiž neodolateľnú chuť ho trocha pošťuchnúť, ale keďže tam bola aj Annie musela sa ovládať. "Ichigo je smutný! Musím ťa rozveseliť aby bol potom veselý aj on!" vyhŕkla Annie a on nadvihol obočie. Prečo by už len Ichigo bol kvôli nemu smutný? Čo to mele za nezmysli.

"Annie...vieš čo? Mám lepší nápad...poďme radšej preč, ešte dostaneme nejakú chorobu." chytila ju za ruku ale Annie sa zaprela.: "Nemôžem! Chcem rozveseliť Ichiga!" stala si za svojim.: "Je smutný.... Oni sú kamaráti!" "Vymyslíme aj iný spôsob, no tak šup ideme preč..."

"Počkať..." otočil sa Toushirou za nimi.: "Ty si jej matka?" spýtal sa a Shandris naňho znechutene pozrela.: "Nie, jej mama sa ešte nevrátila." Vydýchol si.: "Tak to je dobre, lebo to vravelo, že jej mama je ta najkrajšia na svete. Už som sa zľakol, že to bude taká ropucha ako ty...." do široká sa uškrnul a Shandris navrela žila na čele. To bola posledná kvapka.: "Ostaň tu Annie a radšej trocha ústup." vydala sa bez slova k nemu. Nič neurobil len sa na Shandris pobavene pozeral ako sa k nemu blíži. "Povedz to ešte raz ty kripel!!" "Ropucha. Ešte??" vyžíval sa z toho. "Krpec!" "Ropucha." "Krpec!" "Ropucha!" "Zabijem ťa ty malý nevychovaný pidi mužík!" skočila po ňom ako besne zviera, no on sa v úplnej pohodičke uhol a Shandris tak skočila rovno zo strechy. Hneď aj začala hystericky pišťať, že je to jej koniec, ale Toushirou ju v poslednej chvíli zachytil.: "Očividne je tu niekto v kaši...." pousmial sa a ona naňho zazrela.: "Nikto sa o tvoju pomoc neprosil!!" vyštekla po ňom. "Aha, dobre." išiel ju pustiť. "Niee!!! Nepúšťaj ma!" vypískla.

Annie len tých dvoch sledovala so zatvorenými očami a takmer so zatajeným dychom. Musela niečo podniknúť.... Odbehla teda za Ichigom mu to všetko požalovať.

"Vytiahni ma!!!! Okamžite ma vytiahni!!" zazrela pod seba na hladových zombie ako sa za ňou naťahovali. Našťastie bola až moc vysoko. "Hm....neviem či sa mi chce... Porozmýšľam..." znudene zazíval a začal sa pozerať niekam mimo. "Prosím!!! Ešte nechcem zomrieť!!!" "Keď mi odpovieš na jednu otázku, vytiahnem ťa." "Akú??" "Kolkatky máš??" obzrela sa za nim a darovala mu nechápavý pohľad.: "Čo??"