Imperfekt (7. Kapitola)

7. Kapitola

---

"Tak Annie ako ste sa sem dostali?" Spýtal sa jej Hisagi, keď spolu s Ichigom a Toushirom sedeli v jedálni.

"Ichigo a Trollshirou mi pomohli dostať sa preč od zombie..."

"Je to Toushirou," prerušil ju podráždene Toushirou, ale ona ho statočne odignorovala a ďalej sa napchávala teplým jedlom, ktoré kuchárka urobila zvlášť pre ňu aj pre dvoch ďalších hostí.

"A ako ste sa preboha sami traja cez všetkých tých zombie dostali?" Nadvihol obočie a Ichigo s Toushirom si zakusli do jazyka. Ak sa teraz tá malá preriekne budú ich musieť všetkých zabiť ešte pred tým než to napadne ich.

"Trollshirou do nich hodil bomby," odpovedala s nadšením a pritom ho napodobnila.

"Dopadli presne medzi nich a, bum, nezostal po nich ani mastný fľak," rozhadzovala rukami a obidvaja vytreštili oči. Kde sa tak, preboha, naučila klamať?

"Och, áno však mal zbraní viac ako celé naše vojsko dohromady," usmial sa Hisagi.

"Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste sem doviezli Annie živú. Jej mama mala o ňu obrovský strach, už sme ju kontaktovali, za dva dni sem dorazí," usmial sa a nechal ich v jedálni o samote.

Všetci si v tichosti dojedli jedlo a potom Annie schytila Ichiga za ruku.

"Tak poďte ukážem vám izbu kde s mamou bývame, keď sem prídeme na návštevu," ťahala ho k dverám a Ichigo hodil bezradný pohľad na Toushira.

"Choď sám ja sa porozhliadnem po niečom zaujímavšom," zašomral a nechal Ichiga na pospas šesťročnému hyperaktívnemu dieťaťu.

Annie zatiahla Ichiga do malej izby, kde sa nachádzala dvojposchodová posteľ, malý stôl so stoličkou a kopa hračiek. Vo vzduchu sa pomaly vznášal prach čo značilo o tom, že tu už dlhšie nebol.

"S mamou sme tu neboli už pol roka. Je to dosť malá izbička, ale musíme šetriť miestom, aby sa sem zmestilo čo najviac ľudí," vysvetlila a usadila Ichiga na posteľ.

"Vždy spávam s mamou dole a hore mávame veci lebo sa nám všetky nezmestia do skrinky," štebotala ďalej.

"Ukážem ti mojich plyšiakov, samozrejme môj najobľúbenejší je medvedík Tibbers, ale mám rada aj Rose, Sama a toto je pán Wolfie," podala mu do ruky plyšového vlka.

"Um, sú pekný, hlavne pán...vlk..."

"Wolfie," opravila ho. Ichigo položil plyšiakov, ktorých mu dala do ruky na posteľ a zadíval sa na ňu.

"Prečo si nás neprezradila?" Spýtal sa a Annie na neho s úsmevom pozrela.

"Mama mi zakázala o svojej sile rozprávať pred cudzími, povedala, že klamať je zlé, ale o svojej sile musím klamať lebo by mi mohli ľudia ublížiť. Vy ste Hisagimu o svojej sile nepovedali, pretože je pre vás cudzí a myslíte si, že nebezpečný preto nemám právo o tom hovoriť ani ja," Zrazu mal Ichigo pocit akoby a ani nerozprával so šesťročným dievčatkom, ale už s dospelou osobou. Bolo to až neuveriteľné ako si vo svojom veku dokázala uvedomiť nebezpečenstvo. Možno to súviselo s tým, že bola podobná ako oni.

No hneď na to znovu prepla na svoj detský mód a vytiahla karty.

"Poďme si zahrať Čierneho Petra," prosebne na neho pozrela. Ichigo jej chcel odporovať, ale tým veľkým, zeleným, šteňacím očiam sa proste nedalo odporovať. Annie však vydržala len pol hry a už jej zase hlavička klesala od únavy. Ichigo sa jej nečudoval veď spala len hodinu.

"Tak končíme, spať," vyhlásil a ona bez protestov prikývla. Ichigo sa už chystal na odchod, ale ona ho zastavila.

"Ja sa, ale sama bojím spať. Zostaň tu so mnou, prosím," pritisla si k sebe macka a prosebne na neho pozrela. Ichigo si nahlas vzdychol. Prečo to decko tak obmäkčuje jeho srdce.

"Dobre, dobre," sadol si na posteľ a ona sa k nemu schúlila do klbka.

"Vieš Ichigo mám ťa veľmi rada, v skutočnosti si fajn," usmiala sa.

"Ďakujem, ale to už viem," zamumlal.

"Vieš čo ma teraz napadlo," zdvihla sa s iskričkami v očiach.

"Čo keby si bol môj ocko," keď to Ichigo počul skoro vypľul aj vlastné srdce.

"Annie, to nepôjde," zašepkal.

"Ale prečo? Veď len stačí, keď sa dáš dokopy s mojou mamou. Trollshirou hovorí, že máš rád dievčatá a moja mama je veľmi pekné dievča," nástojila si na svojom.

"Pozri sa veci sú oveľa komplikovanejšie, proste...proste to nie je také jednoduché," povedal unavene akoby na neho dopadla celá váha sveta.

"Vy dospelí si všetko zbytočne komplikujete, ale počkaj, keď stretneš moju mamu," usmiala sa a znovu si ľahla.

"Dobrú noc Ichigo," zaželala mu.

"Aj tebe Annie," postrapatil ju po vlasoch a ona sa zasmiala.

"Už mi konečne hovoríš menom," povedala ticho a pochvíľke zaspala. Ichigo si unavene skryl hlavu do dlaní. Toto sa nemalo stať, nemal v pláne aby mu to decko až tak prirástlo ku srdcu.

Medzitým Toushirou si poobzeral celú väznicu. Nie že by ho ta budova nejak zaujímala ale skôr bol zvedavý na ženy. Už by aj bolo na čase dobiť baterky, pretože nepotrvá dlho a znova sa dostane do stavu keď jed, ktorý mu koluje v žilách ho začne zaživa ničiť tým najhorším spôsobom. Len pri pomyslení na to ho striaslo nenávidel tu bolesť a zároveň slabosť. Ak by sa to nedaj bože stalo tu vo väznici, určite by sa s Ichigom prezradil, že sú zbrane.: "A je je..." podoprel sa zaujato o stenu pretože zbadal ženu potencionálnu korisť, ktorá sa mu celkom pozdávala a dokonca aj spĺňala jeho požiadavky.: Ahoj kráska, dnes v noci budeš moja. pomyslel si a vybral sa s úškrnom za ňou. Ako šelma, ktorá sa chytila na návnadu...tak nesmierne ho to dráždilo a lákalo. Práve utierala stôl a bola Toushirovi otočená zadkom. Už sa ho takmer dotýkal, keď v tom prešiel okolo neho Ichigo, čapol Toushira a odtiahol ho preč, niekam kde by mali súkromie.: "Toushirou mám problém..." začal tému a jemu navrelo na čele asi tak 30 žil.: "Serem ti na tvoje problémy!! Práve si mi zdevastoval moje plány! To mi robíš schválne?!! Ty kreten hnusný nemohol si prísť tak o pol hodinu?!!! Bol som tak neuveriteľne blíízko!! Priam som cítil ako sa jej dotýkam...." predstavoval si ako sa rukami dotkne jej zadku. "Kašli na ženy...." zavrčal a Toushira skoro posadilo.: "Preboha ty si chorý alebo čo???? Počuješ sa vôbec?? Nemáš v sebe najaký vírus???" začal si o Ichiga robiť starosti veď práve to čo tak miloval poslal do čerta. "Nie, len mám väčší problém...." "Myslel som si, že tvoj najväčší problém bude ten ktorú kurvičku pretiahneš ako prvú...alebo keď sa tak zamyslím....skôr si mal problémy so sebaovládaním, pretože si je vždy vyhodil svojimi silami do povetria aj s našimi prístreškami! Idem ja preč, pokračovať v tom kde som skončil.... A tento krát sa ma opováž vyrušiť!" pokúsil sa vypadnúť, ale Ichigo ho nepustil.: "To decko... Annie... Dnes mi povedala niečo čo mi ešte v živote nik nepovedal." začal a Toushirou si podráždene vzdychol.: "Fakt ma to práve v tejto chvíli nezaujíma.... Mohol som ju mať!! Bola v tak úžasnej polohe a potom pride tento tu a odtiahne ma preč!" zmenil jemný tón na rozčúlený.: "Počúvaš ma vôbec?!!! To ti je nejaka ženská prednejšia ako tvoj zlomený priateľ????!" Znova zavrčal, podoprel sa o stenu a prekrížil si ruky.: "Fajn! Tak hovor ale rýchlo...." "OK to decko mi povedalo...." zamyslel sa. Má to Toushirovi vôbec povedať?? Veď po pravde tým čo cíti len oboch zradí. Určite by to tak považoval a Ichigovi by to len tak ľahko neodpustil. Veď by im celý ich život to ako žili a čo robili prevrátil úplne na ruby. Čo má teda robiť?? Možno by sa mal s tým popasovať sám, vyriešiť si problémy a neťahať do nich aj Toushira veď ako povedal...je to len a len Ichigova starosť.: "Už spí to decko.." nakoniec zo seba vypustil a Toushirou nadvihol obočie.: "To, to ťa tak zlomilo???" nechápal tomu. "Nesprávne som sa vyjadril! Proste to je to čo som ti chcel povedať!" dopovedal a Toushirou privrel nenávistne oči.: "To si ma vyrušil len kvôli takej kokotine????!!!" "Hej, rád ti robím zle." "Ahhh!! Ichigo toto ti ešte v jedného krásneho dňa spočítam! Uvidíš!!! Už sa teším keď vypadneme...." odpochodoval preč a Ichigo sa hrabol do svojich ryšavých vlasov.: "Čo sa to so mnou do čerta deje???"

"Som tak vytočený, že sa musím poriadne odreagovať.... A čo je lepšie ako orgazmus??? Túžba zabíjať a s ňou ten dokonalý pocit vášne a uspokojenia. Smrť a krv sú mojou druhou extázou." netrvalo dlho a narazil na skupinku zombie, ktorú behom pár sekúnd vystrieľal. Ani sa nezapotil, trocha bol sklamaný, že sa to skončilo tak rýchlo, ale potom začul akési vrčanie. Zastavil, nabil si obe zbrane a s úsmevom sa pozrel na 3 zmutované psy stojacie za bránkou ako po ňom zazerajú s cieľom na Toushira zaútočiť. Z huby im stekala pena, ich koža bola mäsitá a na niektorých miestach im bolo vidieť kosti. So štekotom po ňom v okamihu vyštartovali prerazili branku a mierili rovno na Toushira, ktorý vyskočil, odrazil sa od steny a ako spravil salto, tak práve v tej chvíli strelil jedneho psa priamo do hlavy. Potom pristal na zemi a rozbehol sa preč. Besne psiska sa pretočili a rozutekali so štekotom za nim.