Imperfekt (6. Kapitola)

6. Kapitola

---

Annie cupitala za Ichigom a Toushirom, ktorý práve rozmýšľali kde by tak mohla byť jej mama.

"Povedalo to, že sa to s mamou oddelilo, keď ich mesto napadli Zombie," zašomral Toushirou.

"Niečo som začul o tom meste, keď sa o tom bavili ľudia. Vyzerá to tak, že preživší hľadajú nejaké miesto, kde by sa mohli zabývať," rozmýšľal nahlas Ichigo.

"Neďaleko odtiaľto je akási vojenská základňa, možno hľadali pomoc tam. Myslím, že najlepšie urobíme, keď zamierime tam," povedal a Ichigo prikývol.

"Ujo Ichigo," ozvala sa zrazu Annie a Ichigo sa na ňu otočil.

"Čo chceš krpec?" Spýtal sa jej.

"Moje meno je Annie a nie krpec a tiež by som vás poprosila, aby ste o mne nerozprávali ako o TOM," zazrela na nich.

"Drzé je to až to bolí. Môžem tomu narúbať na zadok?" Zazrel na Annie Toushirou a ona mu vyplazila jazyk. Ichigo si vzdychol.

"Tak, čo chceš, von s tým krpec," pozrel na ňu.

"Cikať," zašepkala a obidvaja prekvapene zažmurkali.

"Tak choď," popohnal ju Ichigo. Dievčatko sa popozeralo dookola a v diaľke zbadalo zničené auto, za ktoré by sa mohlo schovať.

"Ale poď so mnou, nebudem sa môcť brániť pred zombie," potiahla ho za ruku a on si otrávene vzdychol.

"To sa mi snáď len zdá," zašomral.

Annie sa schovala za auto a Ichigo zostal stáť pred ním.

"Informuj ma čo je na okolí či nejdú nejaký zombie," povedala a Ichigo sa unudene pozrel dookola.

"Vpredu nič, napravo nič a naľavo, viem, že to znie neuveriteľne, ale absolútne NIČ," zavrčal a Annie k nemu podišla.

"Dobre môžeme ísť za Trollshirom," usmiala sa a znovu si začala poskakovať.

"Hej, krpec a čo tvoj otec?" Spýtal sa jej Ichigo a Annie prestala poskakovať.

"Ocka nemám," zamumlala.

"Prečo?"

"Neviem, mama sa o ňom nechce rozprávať a vždy je smutná, keď ho spomeniem tak sa jej na to radšej nepýtam, ale povedala, že ju opustil," pritisla si bližšie macka. Zrazu bola nejaká smutná až jej Ichigovi prišlo ľúto. V tom momente však rázne pokrútil hlavou. Ľúto?! Prišlo mu ľúto?! A ešte k tomu nejakého decka?! Mal by si za to jednu vraziť.

Kráčali už neuveriteľne dlho, deň nahradila noc a mesto ktorým prechádzali vypadalo o to viac tajomnejšie, strašidelnejšie a temnejšie. Aj keď sa niekde ocitali lampy, ktoré ešte svietili, svetlo z nich už bolo veľmi slabé a neustále blikalo akoby spotrebovávali už posledne zvyšky energie. Takže s výnimkou pár miest už nevideli ani na krok.

V tom Ichigo zacítil niečo hrejivé v ruke.: "Toushirou...? Ty ma držíš za ruku??" "Nie, vypadám, že som teplý??" Svoje pohľady zamerali medzi seba a zbadali Annie ako si jednou rúčkou pretiera ospalo oči a druhou drží Ichiga. "Ahhh!!!" vypískol a odskočil od nej na kilometer.: "Ono sa ma to dotklo!! Dotklo sa ma to!!" panikáril akoby mal v sebe ten najhorší vírus na svete. A tým bol teraz G-virus. Zombie mutácia. "Ty si si to zobral na krk tak sa nesťažuj..." zašomral Toushirou. "Som unavená Trollshirou a bolia ma nôžky. Kedy si oddýchneme?? Chcem spať!" smutne ho potiahla za kabát a on sa od nej odtrhol.: "Nie som Trollshirou ale Toushirou! Už si to zapamätaj!" Spratok jeden.... v duchu si zanadával.

"Veď dobre...akosi si neviem zvyknúť na to, že by sa ma dotklo aj niečo iné ako len nahá žena.... Tak si dáme teda prestávku." vrátil sa k nim Ichigo ale Toushirou zakrútil hlavou.: "Žiadny oddych ak pôjdeme celú noc, do zajtra sa určite dostaneme do tej základne! Ichigo vezmi si ju lebo mi ešte oslintá kabát!!" vyštekol po ňom. "Dobre, poď sem! K nohe!" pocapkal sa po nej a Annie sa zamračila.: "Ste zlí! Obaja sa ku mne chováte ako dvaja hnusáci!" urazene vyhŕkla a už sa chystala niekam utiecť, keď ju Ichigo chytil za ruksak, ktorý mala na chrbte a potiahol späť.: "Čo? Budeš sa sťažovať maminke??" "To máš ale blbé, lebo my sme jediný, kto ti môžu pomôcť takže si moc nenavyberáš." obaja sa uškrnuli.: "A je tvoja maminka pekná??" hodil Toushirou ešte viac zákerný úsmev. "Hej! Je ta najkrajšia na svete!" oduto mu odpovedala. "Takže niet o čom diskutovať." vybral sa vpred.: "Ideme, už mám plány a Ichigo...opováž sa mi je prekaziť." "Nemusíš sa báť...." "Ale ja nikam nejdem!" dupla nohou.: "Chcem spať! Som unavená!" "Boože! Čo budeme robiť?" zazrel Ichigo na Toushira.: "Na mňa sa nedívaj tvoj problém, nie môj."

Ichigo sa bezradne pozrel na dieťa, ktoré vyzeralo, že sa každú chvíľu urazene zastaví a už sa ani nepohne.

"Dobre, vyskoč si na chrbát," kľakol si a dievčina na neho prekvapene pozrela.

"Ponesiem ťa na chrbte tak si môžeš pospať," vysvetlil a ona sa šťastne usmiala.

"Ďakujem," podišla k nemu a Ichigo jej pomohol vysadnúť na jeho chrbát, potom sa s ňou postavil a trochu si ju popravil.

"Môžeme ísť," pozrel otrávene na Toushira a ten prikývol. Annie ešte chvíľku pozorovala svet naokolo z novej perspektívy ale potom zaspala.

"Už to spí," zamumlal Toushirou, keď si uvedomil, že je konečne ticho. Nikto nepiští, nikto sa nesmeje, nikto sa nesťažuje. Bože, decká sú tak hlučné.

"Zaujímalo by ma ako vyzerá tá jej mama. Možno bude naozaj chutná," zaškeril sa Ichigo.

"Hej, už som ti povedal, že si ju beriem ja," zazrel na neho Toushirou.

"Ale je to pekne nespravodlivé, ja sa starám o toho haranta, Ty si zatiaľ ani prstom nepohol," zavrčal Ichigo.

"Ty si, si to chcel zobrať," odvrkol Toushirou a na to Annie zamrnčala zo spánku. Obidvaja rýchlo stíšili hlas.

"Ale teraz by si rád jej mamičku, aj keď si ju vlastne nechcel zobrať," zašomral Ichigo.

"Dobre potom sa dohodneme, niekedy si fakt na nervy," zamrmlal aj Toushirou.

Hodina rýchlo ubehla a oni konečne zbadali v diaľke sa črtať vojenskú základňu.

"Taká otázočka ako tam chceš vtrhnúť bez toho, aby sa ťa hneď všetci vojaci nepokúsili zabiť?" Spýtal sa Toushirou.

"Zabijem ich prvý," odpovedal mu vecne Ichigo.

"Dobre, ale daj si pozor nech nie sú medzi nimi aj civilisti lebo ak trafíš mamu tohto malého sopliaka sme v riti," zazrel na Annie.

"Neboj sa. Pôjde to ako po masle bez jediného problému," uškrnul sa Ichigo.

"Hej Chlapi! Niekoho vidím v diaľke! A majú so sebou dieťa!" zamával na nich rukou aby k nemu pribehli. "Fajn! Idem dole!" nabil samopal a naskočil do výťahu zatiaľ čo ostatný sa presunuli do veže, tiež si nabili zbrane a namierili na neznámych mužov. Museli byť opatrný, možno že sú nakazený a možno, že sú ich nepriateľmi. Na to v akej situácií sa celý svet nachádzal a bol zaplavený zombie a inými háveďami sa tvárili až moc pokojne.

"Vy tam! Stojte!" jeden vojak pripravený kedykoľvek ich zastreliť k nim vykročil.: "Identifikujte sa! Kto ste a čo chcete?" "Počuješ Ichigo?? Chcú aby sme sa im identifikovali... Je načase...." nestihol dopovedať pretože sa Annie vytrhla a s úsmevom sa rozbehla za vojakom. Ten len prekvapene sklopil zbraň.: "Annie?? Si to ty??! Annie sa vrátila!" rozbehol sa za ňou a potom ju nadšene zdvihol a objal.: "Kde si sa nám zatúlala??? Báli sme sa, že si už.... No som tak rád, že ťa vidím!" zvítali sa ako vo filme so šťastným koncom.

Za to Ichigo s Toushirom sa netvárili moc nadšene. Tých vojakov chceli vyzabíjať... A teraz im to len ta krpaňa sťažila.

"Oni ma sem priviedli!" ukázala na Toushira a Ichiga. Muž vo vojenskom oblečení si ich podozrivo premeral a potom položil Annie na zem.: "Naozaj?? Ďakujem vám, muselo to byť pre vás naozaj ťažké čeliť toľkým nástrahám. Zachránili ste ju.... Ako sa vám môžem odvďačiť??" "Vy ste jej otec??" opýtal sa ho Ichigo od veci. "Nie, nie. Som Hisagi Shuuhei a Annie je moja malá dobrá kamarátka, však???" "Áno!" vyhŕkla nadšene a ešte raz mu skočila do náruče.: "Je taký náš pokladik a zároveň nádej, pretože oplýva zvláštnymi schopnosťami. Veríme, že keď vyrastie, všetkých nás zachráni." "Aha..a kde je jej matka??" opýtal sa Toushirou s myšlienkou, že si možno dobije energiu tým príjemnejším spôsobom, ale Hisagiho odpoveď to celé pokazila.: "Práve v týchto dňoch sa tu nenachádza... A viete čo?? Možno by sme mali ísť na základňu. Vonku to nie je práve najbezpečnejšie... Poďte." vydal sa späť ku bráne ale Toushirou s Ichigom sa ani nehli. "Vyserme sa na jej matku a vypadnime. Neskôr večer si dobijeme energiu a zmizneme úplne. Decko je doma, misia splnená takže nás tu nič nedrží." navrhol Toushirou a Ichigo prikývol, ale to ešte nevedel, že sa Annie k nemu vráti, chytí ho za ruku a začne ho ťahať za Hisagim aby ho nasledoval do základne. "H-hej! Čo to robíš??? Predsa sme ťa už doviedli domov takže je na čase sa rozlúčiť!" "Ešte nemôžete! Nevideli ste moju maminku!" stála si za svojim a pevne stisla Ichigovu ruku akoby sa bála, že jej ujde. Vzdychol si a naznačil Toushirovi, ktorý sa nie moc nadšene zatváril, aby šiel tiež do základne. "Prečo mi to Ichigo robíš?? Prečo ma tak tresceš....." mrmlal si neustále popod nos. Od začiatku vedel, že s tým harantom budú len problémy. Po tomto zážitku nechce nikdy v živote mať deti, nie že by je niekedy chcel, ale teraz ma voči tomu ešte väčší odpor.: "Dúfam, že tam budú aspoň pekné nadržané ženy..."

"Pred tým ako vojdete do základne vás ale prezrieme....ospravedlňujem sa, no mame určité pravidla." povedal Hisagi a Ichigo s Toushirom zagúľali očami.: "Čo mate podozrenie, že pašujeme zombie??" opýtal sa Ichigo s otráveným tónom. "Rýchlo nech vám môžem ukázať kde s maminkou bývam!" naliehala Annie a Ichigo si vyzliekol kabát a položil na stôl svoje dve veľmi dobré kamarátky pištole spolu s denníkom.: "Opatrne lebo vás ten denník môže napadnúť."

"Dobre čistý! A teraz ty." ukázali na Toushira.: "Ach to tu budeme do rána..." začal vyťahovať zbrane jednu po druhej a ukladať ich na stôl. Asi po 10tich minútach, keď už hrozilo, že vďaka tej dvoj metrovej kope sa stôl zlomí už vybral poslednú zbraň a tou bol granát. "Nevedel som, že máš aj granáty... Nepreháňaš to trocha??" podvihol Ichigo jedno obočie. "Nikdy nevieš čo budeš potrebovať. Hotovo." oprášil si ruky, zatiaľ čo vojaci sa čudovali kde sa to všetko zmestí tak krpatému človíčku.