Imperfekt (5. Kapitola)

5. Kapitola

---

Dievčinka v tom momente ako videla, že jej hrozí nebezpečenstvo nezaváhala a švihla rukou. Vyleteli z nej plamene a skoro znovu zasiahli Ichiga, tentokrát už bol pripravený. Naštvane zavrčal a sám vyslal na dievčatko svoju čiernu energiu. Dievčinka uskočila a rozbehla sa preč.

"Čakaj ty smrad!" Zvrieskol a chcel sa za ňou rozbehnúť, ale Toushirou ho zastavil.

"Ichigo čakaj, to malé je ako my. Je to nedokonalá zbraň," vysúkal zo seba pritom ako sa v bolestiach staval zo zeme. Ichigo v šoku zažmurkal. V tom hneve si to ani neuvedomil, myslel si, že je to len ďalšia z dokonalých zbraní.

"Si, si tým istý?" Spýtal sa a Toushirou prikývol.

"Hej, smrdí človečinou, nie ako tie dokonalé," zašomral a Ichigo zazrel na miesto, kde dievčatko zabočilo za roh a stratilo sa mu.

"Ako je to možné, môže byť tomu tak päť, nanajvýš šesť. Myslel som si, že my sme jediné nedokonalé zbrane," zašepkal.

"Musíme sa na to spýtať, čo ovšem môže byť problém keďže si sa to pokúsil zabiť," zazrel na neho.

"Och, áno tak teraz som zrazu na vine ja, to, že ty si to chcel prvý zlikvidovať sa už zrazu neráta," zavrčal Ichigo, kopol do prvého kameňa, ktorý uvidel a vybral sa smerom, ktorým aj dievča.

"Hej, krpec kde si?!" Kričal.

"Krpec už nie som nahnevaný, môžeš vyliezť! Neboj neublížim ti!" Pozeral sa na všetky strany, ale žiadna odozva.

"Do čerta, môže byť hocikde," zašomral namrzene.

"Pozri sa aj keď je to zbraň je to stále iba malé decko a vyzerá to tak, že už putuje dlhšie," zamyslel sa Toushirou.

"A to znamená čo?" Ichigo spýtavo nadvihol obočie a Toushirou mu hodil do rúk krabicu s keksami, ktoré stihol zobrať z obchodu.

"Rozdelíme sa. Ja pôjdem týmto smerom a ty tamtým. Keď ju jeden z nás nájde len vyšla signál do neba pomocou svojej sily," povedal a vybral sa preč. Ichigo sa chvíľku zostal dívať na sušienky a potom si vzdychol.

"Hej, krpec. Poď von, ja ti neublížim, prisahám! Mám tu pre teba aj sušienky, čokoládové!" Zatriasol s krabicou a v tom začul za sebou tiché kroky. Otočil sa a jeho pohľad sa stretol s veľkými zelenými okáľmi dievčatka.

"Sľubuješ?" Spýtala sa.

"Áno, len sa ťa spýtam na pár vecí," hodil jej do ruky krabičku a ona ju s rozžiarenými očami otvorila a hneď na to začala sušienky hltať jednu po druhej. Musela byť naozaj hladná.

Ichigo vyslal do vzduchu čiernu energiu, ktorá sa tam roztrieštila ako ohňostroj a čupol si k dievčine.

"Tak krpec teraz otázky. Kde si vzniklo?" Spýtal sa jej.

"V maminom brušku," zahuhňala s plnou pusou a Ichigo si capol ruku po čele.

"To nie je to, čo som myslel...tak počkať," sekol sa.

"V maminom brušku? Chceš mi povedať, že si sa takáto narodila, že si ťa nevytvorila organizácia Fenrir?" Vyjavene na ňu pozrel a ona prikývla. Rýchlo prehltla sušienku a utrela si omrvinky na tvári.

"Takáto som sa narodila a kto je to Fenrir?" Nechápavo si ho premerala. V tom namiesto dobehol Toushirou, keď videl ako šokovane sa Ichigo tváril nechápavo zažmurkal.

"Čo sa stalo?" Spýtal sa ho.

"To malé tvrdí, že sa už zo svojou mocou narodilo a vôbec nevie, čo je zač Fenrir," zašepkal a Toushirove oči sa tiež šokom rozšírili.

"Ale to predsa nie je možné. Zbraň sa nemôže len tak narodiť človeku," zamietol a pozrel na dievčinu.

"Hej, sopliak s pravdou von kto ťa stvoril?" Spýtal sa.

"Maminka mi tvrdí, že som vznikla z ockovej a jej lásky, že sa tak veľmi ľúbili až som z tej lásky vznikla ja, ale bola som veľmi, veľmi maličká tak som musela vyrásť v maminom brušku, pretože tam som mala taký ochranný domček a potom, keď som už bola dosť veliká tak som ten domček opustila a vyšla na svet. Tak mi to maminka povedala," velevýznamne sa usmiala a pritisla si macíka k hrudi.

"Ichigo." mihol Toushirou tvárou.: "Porada." odkráčali trocha stranou.: "Tomu musíme prísť na klub...myslíš, že robili aj iné pokusy?? Ako napríklad aplikovanie zbraní do ženského tela.... To by potom mohlo vysvetľovať, prečo sa narodila."

"Stále to nedáva zmysel...vravela, že má aj otca...že vznikla z lásky..." obaja na ňu na sekundu pozreli ako jeden keksík ponúka svojmu plyšovému medvedíkovi. "Možno, že ju oklamali ale aj tak...nemohli ju vytvoriť v tomto období... Hej! Koľko máš rokov??" opýtal sa jej Toushirou a ona ukázala 6 prštekov.: "Toooľkoto."

Opäť sa vrátili k sebe.: "Takže musela určite vzniknúť niekedy v období, keď ešte na nás robili pokusy..." dospel Toushirou k názoru. "Ale vieš čo to potom znamená..je jedná z nás, je taká ako my. Nemôžeme ju tu nechať!" vyhŕkol a Toushirou zazrel.: "Počkaj Ichigo...jedna vec je zbraň ale toto je ešte decko! Sme duo nie trio! Ja tu nebudem vychovávať nejakú rozmaznanú vec a navyše ani neviem ako sa o to starať! Viem sa postarať nanajvýš tak o seba v prípade o teba keby nastane nejaký problém. Pre tretieho člena už nie je miesto a už vôbec nie pre toto!" ukázal vyhúkane na dievčatko, ktoré si začalo cmúľať prst.: "Ja si ešte prosím sušienky..."

"Ale no tak Toushirou.....veď je ako my...." "To ma nezaujíma... Vykašleme sa na ňu a pôjdeme si po svojom, hento tiež. Som hladný, práve nám zožrala večeru!"

Vzdychol si.: "Hej a kde máš tu ospevovanú maminku? To ťa asi moc nemala v láske, čo?? Keď ťa tu nechala osamote s ujami zombiekmi." opýtal sa jej Ichigo a ona zakrútila hlavičkou.: "Stratila som sa."

"Toushirooou, predsa ju tu nenecháme." pokusil sa ho presvedčiť so psím pohľadom. Normálne by ju ignoroval a nechal tak ale veď nebola len človekom ale aj časťou nimi. "Čo keby sa tomu pokúsime nájsť matku??? Tak zistíme či je to naozaj pravda a čo to vlastne má znamenať, hmm...??" "Na čo ťa to vlastne zaujíma?" nechápal Toushirou. "Proste na to musím prísť! Aspoň po tých rokoch budeme robiť aj niečo zmysluplnejšie. Veď furt len robíme to iste...mala zmena neuškodí... Tak čo? Ideš do toho??"

Umučene si vzdychol a potom nakoniec ustúpil.: "Fajn. Ale budeš sa o to starať ty! Ani prstom nehnem." naraz pocítil ako ho niečo chytilo za zadok a ani sa nestačil obzrieť už mu z kabátu vytiahla pištoľ a začala sa s ňou hrať. Vtedy sa im z tváre vytratila všetka farba. "Okamžite to pusti!!! Chceš si vystreliť mozog??!!!" vyštartoval po nej Toushirou a ona naňho namierila.: "Čo to je??" "Opatrne!!!" odskočil jej z cesty zatiaľ čo Ichigo jej zo strany chytil zbraň a naklonil jej ju do zeme.: "Uff.....toto nie je hračka! Daj mi to!" "Moje!" vyhŕkla smutne a začala sa s Ichigom naťahovať o pištoľ. "Je nebitá! Rýchlo jej ju zober!!" hysterčil Toushirou. "Je to tvoja vina!! Nemáš nosiť toľko zbraní a už vôbec nie nabitých! Daj to sem! Toto ti nepatrí do rúk!!" "Uhni ja jej ju vezmem!" zazrel jej do jej očí a v tom momente sa mu zreničky úplne zúžili. Pokúsil sa jej ovládnuť ruku čo bolo našťastie ľahké, pretože to bolo len dieťa a prinútil ju zbraň pustiť. Potom ju v páde zachytil a vrátil si ju späť do bundy. "Uff... To už nikdy nerob! Nesmieš! Fuj to!" vyhrešil ju a ona si smutne sadla na zadok. Do jej oči sa nahrnuli slzy: "Zlý Trollshirou!" prehovorila naňho menom, ktoré si zapamätala ako prvé z toho ako ho Ichigo neustále opakoval. "Ako si mi to povedala??!" navrela mu žila na čele, zatiaľ čo Ichigo sa na tom začal dobre baviť. "Trollshirou!" "Som Toushirou! Žiadne troll tam nemám!" "Mne sa to páči, je to sladké od 6 ročného prcka." smial sa mu Ichigo. "Dobre sa bavíš??? A vieš aj jeho meno??" ukázal rozčúlene na Ichiga a Annie prikývla. "Ichigo!" tiež si ho pamätala z toho ako často padlo. "Ha haa! Moje vie správne! Hodná, dostaneš sušienku keď nejakú budem mať po ruke." "Tche!" odfrkol si a bez slova tak trocha urazene sa vydal späť do obchodného domu sa konečne do sýtosti najesť.