The Prisoners (54.Kapitola)
Kapitola 54
"Hmm...." zamyslene vysedával za stolom a úpenlivo premýšľal nad niečím veľmi dôležitým. A tým bola Toushirova rozlúčka so slobodou. Toto musia poriadne osláviť, veď predsa len ešte pár dni a Toushirov život bude spečatený alla môj život sa skončil. Nič horšie sa mu nemohlo stať! Isto to teraz všetko ľutuje a má depky, chudák....mať svadbu to chce naozaj odvahu... "Ja ťa tak ľutujem...."chytal sa Grimmjow za hlavu. V tom do kuchyne vošiel Toushirou vo veľmi dobrej nálade, priam si pospevoval, vytiahol si pohár a nalial si doňho trocha džúsu. Grimmjow po ňom len zaskočene zazeral. On sa teší?? Čo mu ta Shandris preboha spravila?? Možno, že mu vycucala rozum.... "Ty Grimmjow... Nechceš sa tiež oženiť??" opýtal sa ho so spokojným výrazom. "Ja??! JA???" ukázal na seba. "No nie ten za tebou, predstav si, teba myslím! Veď Tsuki miluješ nie?? Ešte nikdy si nad niečím takým neuvažoval??" podišiel k nemu.
"Vlastne...." poškrabal sa na hlave.: "Podľa mňa to obmedzuje...." vyšlo z neho a Toushirou nadvihol obočie. "A to už ako?? Však ju miluješ a pokiaľ viem si jej verný, nie? Tsuki je teraz dosť vtiahnutá do svadby, podľa mňa by si ju tým potešil...."
Nič nepovedal, len sa nad tým naďalej zamýšľal a pomaly mu začalo dochádzať, že vlastne to nie je až tak zlý nápad. "Hej Grimmjow!!" v tom vošla Tsuki do kuchyne.: "Už viem kam vezmem Shandris čo ty?? Minule som si všimla, že tu máte jeden striptízový bar, vieš čo to znamená, nie??" "Že deti tam majú vstup zakázaný??"
Toushirovi navrela žila na čele.: "Prečo práve striptízový bar?? Čo sú to za sprosté zvyky???!!" hromžil. "Tak rozprávky nám už došli, lebo si všetky zhltol behom dňa, a navyše rozlúčku so slobodou musíte poriadne osláviť, Grimmjow." zašepkala.: "Spolieham sa na teba a dúfam, že tento deň si Toushirou naozaj užije." "Jasne nebojsa, týždeň sa nepostaví na nohy."
"Ľudia!!" začuli ako Shandris zvolala z inej izby.: "Ohľadom tej svadby čo nás onedlho čaká...myslím, že sme zabudli na tortu! Možno by som mohla ja nejakú upiecť!!" nadšeným tónom sa k nim dostalo a Toushirovi padol od zhrozenia pohár na zem. "Pre boha to ma byť svadba alebo pokus o masový atentát??" zazrel Grimmjow na Tsuki, ktorá sa tiež tvárila trocha vydesene.
"Shandris si predsa nevesta tie torty nepečú, budeš mať toho dosť na prípravu aj bez pečenia niekoho zoženieme kto napečie," odhovárala ju hneď Tsuki a Shandris po chvíľke prikývla.
"My sa pôjdeme teda pekne večer zabaviť, opijeme sa a obzrieme si nahých mužov," hovorila ďalej.
"Čože?!" Vyletel hneď Toushirou a Tsuki na neho zazrela.
"Je to predsa rozlúčka so slobodou nie háčkovanie so starou mamou čo si, si myslel?" Odvrkla.
"Hej, Tsuki," ozval sa z ničoho nič Grimmjow a ona uprela svoj pohľad na neho.
"Nevadilo by ti ísť nachvíľku so mnou večer von predtým než vám začne rozlúčka. Chcem sa ťa niečo opýtať," povedal a ona prikývla.
"Tak fajn, ale začínam sa báť. Tváriš sa moc vážne ak sa to týka tej tvojej sošky, ktorú som nechtiac rozbila, keď som od nervov pri hre hodila ovládač rovno do nej tak ja ti ju zaplatím, ok?" Nasilu sa zasmiala a on vyletel z gauča.
"Čo si urobila?!" Vyštekol.
"Ty o tom nevieš? Tak nič, majte sa," schytila Shandris za ruku a rozbehla sa s ňou preč.
Večer, keď Grimmjow vychladol kvôli soške, sa teda vybrali von.
"Tak o čom si sa to chcel rozprávať?" Spýtala sa ho po chvíľke ticha Tsuki
"O svadbe," zašomral tiež po chvíľkovej odmlke.
"O svadbe? Čo s ňou? Všetko ide podľa plánov či ste zase s Toushirom niečo pohnojili?" Zazrela na neho.
"Nie o ich svadbe, ale o našej," vyhŕkol a Tsuki sa okamžite zastavila. Prekvapene na ňu pozrel.
"Čo sa stalo?" Spýtal sa a ona sa zhlboka nadýchla ako keď sa chystala na dlhý predslov.
"Pozri Grimmjow, predtým než ma požiadaš o ruku ti musím povedať, že ja sa nechcem vydávať, nikdy," začala a Grimmjow zostal ešte viac v šoku.
"Prečo?" Spýtal sa.
"Prečo? Lebo, keď si niekoho zoberieš hodíš si ho na krk na celý zvyšok života ak sa dovtedy nerozvediete ako dva besné psy lebo zistíte, že ten druhý je kretén a celé to bolo len chvíľkové poblúznenie alebo mindrák z toho, že všetci okolo už mali svadbu len ty nie. Navyše ja sa nechcem vydať a potom robiť svojmu chlapovi slúžku lebo sa to bude odo mňa vyžadovať podľa nejakých nepísaných manželských pravidiel, nemám záujem behať po dome, upratovať, variť a starať sa o decká zatiaľ čo môj manžel bude váľať šunky na gauči a pritom sa tváriť aké ťažké prachy zarába na domácnosť," spustila.
"Uvedomuješ si, že tým manželom myslíš mňa a ja taký nie som," zavrčal.
"No to isto, ja sa proste nechcem viazať, chcem byť slobodná v manželstve by som skončila ako slúžka v domácnosti. Navyše čo z toho ak to neskôr skončí ako väčšina manželstiev čiže časom partneri zistia, že sa už vlastne neľúbia a potom sa len hádajú, čo je to za život? Celé dni len frflať jeden na druhého a vyvolávať hádku aj tam kde nie je, hlavne, keď si môžeš život užívať," rozhodila rukami a Grimmjowovi navrela na čele žila.
"Uvedomuješ si, že hovoríš o nás? Chceš mi povedať, že časom z nás to pobláznenie ako si to nazvala vyprchá a my sa prestaneme ľúbiť?!" Vyprskol.
"Ja neviem Grimmjow, často sa to stáva, taký je život," povedala absolútne nedotknuto čo ho vytočilo ešte viac. Keby mu to aspoň nehovoril tým tónom a lá "mne je to jedno."
"Fajn! Ako myslíš!! Zadrhni sa z tých rečí!" naraz po nej vyštekol, pretože to už nevydržal. Bolo mu zle z toho čo navyprávala....
Tsuki po ňom len šokovane zazrela.: "Ako sa to so mnou rozprávaš?!" to čo Grimmjow povedal ju neuveriteľne rozčúlilo, lenže on sa hneval takisto, dokonca priam vrel! Cítil sa zradene, dotknuto, veď práve ho hodila do rovnakého vreca ako všetkých mužov na svete. "Tak ako ty so mnou! Ako si môžeš o nás myslieť takéto veci?!! To ma ako nemiluješ?!" chcela mu na to hlasite odpovedať, ale Grimmjow pokračoval.: A čo Shandris??? Chceš povedať, že teraz keď sa vydá za Toushira, sa im to celé dojebe a oni sa začnú hádať a nenávidieť?!! To si potom úžasná kamarátka, ak si toto naozaj myslíš......" "Jeagerjaquez!! Ja sa s tebou o tom baviť nebudem!!" zrevala po ňom na plné hrdlo až to muselo počuť na kilometer.: "Si idiot!! Totálny idiot a ja vôbec neviem prečo som sa do teba vôbec zamilovala! A už vôbec neviem čo ma to popadlo mať s tebou dieťa!" "Tak dosť!!" prehovoril tak hrozivo až celá stuhla ale nie preto že by sa mu jeho tón zdal až tak desivý, ale...ten pocit....zase to tu bolo... Akoby jeho slovo bolo omnoho viac, nejaké kúzlo, vďaka ktorému sa nemohla ani len hnúť. Grimmjow prerývane dýchal a zatínal zubami.: "Naše dieťa do toho láskavo nezaťahuj....." Tak nehorázne bol nasratý na osobu stojacu pred sebou. Chcel na ňu nakričať, vyfackať ju a proste...chcel aby to pochopila, lenže......toto je koniec....úplný koniec. Naraz nevidel cestu von z tohto obrovského pekla. Zavrel oči.....a svoje napnuté telo uvoľnil.: "Vieš čo?? Hovor si čo chceš, rob si čo chceš...mne je to jedno.... Idem sa postarať o to aby si človek, ktorý sa onedlho vydáva a bude žiť v ŠŤASTNOM MANŽELSTVE, užil aj rozlúčku...." otočil sa a odkráčal preč.
"Trhni si," odvrkla po chvíľke, keď už bola schopná sa pohnúť.
Oduto kráčala za ním hladiac mu na chrbát. Čo to do neho vošlo? Prečo sa tak rozčúlil, keď mu povedala ako to v manželstve niekedy chodí? Navyše ju tak naštval, že vyrukovala s dieťaťom, to bolo od nej fakt sprosté, to mu musí nechať, ale aj tak prečo je tak naštvaný a pritom tak neuveriteľne smutný? Ten smútok sa jej zabodával do srdca a to ju veľmi hnevalo lebo sa aj ona potom cítila príšerne.
Grimmjowa to naozaj ranilo nie len preto, že povedala niečo tak...tak sebecké, ale aj preto lebo jediné čo z nej teraz cítil je hnev a zmetenie, žiadny smútok. Vôbec neľutovala tie veci, ktoré povedala a on sa kvôli tomu trápil a toho štvalo ešte viac. Zatiaľ čo jeho ide rozdrapnúť od smútku ona si ide akoby sa ani na horách nezelenalo.
Musí sa rýchlo pozbierať, veď toto predsa nie je on! Aj tak sám bol najprv proti svadbe, ale tu vôbec nejde, že mu dala jasne najavo, že "nie" ako to akým tónom vravela tie veci o partneroch. Veď nazvala lásku poblúznením. Do prdele! Prečo sa toto deje jemu? Prečo si ju vybral, prečo?! Mohol mať nejakú ľahkú ženskú a žiť si doteraz svojim spokojný životom, nie, on si musel vybrať ju!
V tom niečo zacítil, slabé reiatsu, ktorého príjemne pohladkalo po chrbte. Trošku sa otočil na Tsuki a pousmial sa. Jeho dieťatko sa ho snažilo upokojiť.
"Ja viem maličký keby som si ju nevybral nebol by si tu ty," pomyslel si a slabé reiatsu zase zmizlo. Nakoniec si len povzdychol z tohto sa bude musieť vyspať, nie bude sa musieť ožrať.
Komentáre
Zverejnenie komentára