The Prisoners (53.Kapitola)

53. Kapitola

---

"Ona chce ísť do ľudského sveta?" Tsuki neveriacky vytreštila na Toushira oči.

"Áno," prikývol.

"A čo si jej na to povedal?"

"No...v podstate nič-"

"Ty kretén!" Prerušila ho a on šokovane zažmurkala.

"Čože?" Spýtal sa akoby zle počul.

"Prečo si jej nepovedal, že to nie je možné? Čo si to za chlapa, keď si nevieš držať ženu na uzde?" Vyprskla.

"No ty sa máš čo ozývať, keď sama počúvaš Grimmjowa asi tak ako mačka psa," odvrkol.

"Hej, tak to si vyprosím!" Zavrčal Grimmjow.

"Láskavo sa do nás nenavážaj, keď máš sám vo vzťahu bordel. Čo to nechápeš? Nemôžeme ísť do ľudského sveta aj keby sme neviem ako chceli. Čo si zabudol na super božského Aizena? Nepustil by nás tam ani na vianočné trhy," nadávala mu ďalej.

"Čo sú to vianočné trhy?" Nechápal Toushirou.

"To je miesto, kde chodia páriky, ktoré si nesľubujú hovadiny!" Odbila ho.

"Ja som jej nič nesľúbil," bránil sa.

"Ale ani si jej to nezatrhol," zase mu odporovala a znovu spustila tú istú pesničku od začiatku. Toushirouvi z toho išla prasknúť hlava. Uvedomuje si táto ženská, že sa správa ako nejaká jeho mama?

Do miestnoti vošla Rukia.

"Čo sa to tu deje?" Spýtala sa.

"Toushirou zase raz všetko posral," informovala ju v skratke Tsuki.

"Už ma vážne štveš," pohrozil jej Toushirou.

"Super ak bude mať takúto náladu celý deň tak si v noci moc neužijem," zamrmlal podráždene Grimmjow.

"Ako pokašľal?" Nechápala. Tsuki sa hneď pustila do vysvetľovania pričom spustila spŕšku ďalších nadávok na Toushirou účet.

"A čo sa teraz bude diať?" Spýtala sa Rukia, keď jej všetko vysvetlila.

"No Toushirou jej to pôjde pekne krásne vysvetliť," povedala vecne Tsuki a Toushirouve oči sa šokom rozšírili.

"Ja? Prečo ja?!" Vyhŕkol.

"No ešte sa aj tak sprosto pýtaj. Nebodaj si čakal, že jej to budem vysvetľovať ja?" Nadvihla jedno obočie.

"No, vlastne...áno," zamrmlal.

"Tak na to zabudni! Nebudem riešiť každý tvoj prúser, čo som nejaká manželská poradkyňa?"

"Nie, ty si skôr ženská z pekla," zašomral.

"Čo si to povedal?" Zazrel na neho.

"Ale nič," pozrel do boku.: "Idem za ňou...." šuchtavým krokom sa vybral späť za Shandris. Absolútne nevedel ako to má cele polepiť, ale Tsuki s ostatnými mala pravdu. Shandris sa musí dozvedieť pravdu skôr ako by sa to malo celé zvrtnúť.: "Shandris?? Vieš...niečo ti musím povedať..." začal trocha smutne , keď vošiel do ich izby. "Toushiroečkooo!! Som tak šťastná!!" skočila celá bez seba do jeho náruče a neprestajne ho stískala.: "Ani si to nevieš predstaviť ako veľmi, konečne.... Splníš mi môj najväčší sen, od teraz bude všetko dokonalé, konečne!" z toľkého nadšenia ho neustále bozkala. "Shandris..." chytil ju za obe ruky a trocha si ju od seba odsunul.: "Viem si to predstaviť, pretože cítim tvoje pocity, ale...."

Všimla si jeho smutnú tvár. "To nič, všetko bude v najlepšom poriadku, neboj sa." pohladkala ho po tvári.: "A kedy by sme si určili termín svadby?? Chcel by si si ma vziať pred tým ako už budem mať poriadne veľké brušisko alebo až po narodení nášho dieťatka?? Hmm??" hľadala v jeho očiach odpovede. "Neviem...ako chceš ty." odpovedal jej trocha sucho. "Ale no ták...veď sa troška usmej, alebo som ti niečo spravila???" "Nie Shandris, ibaže..." "No tak vidíš! Toto chce poriadnu oslavu!! Veď si ma požiadal o ruku a ja sa už nemôžem dočkať našej svadby ako aj toho, že odtiaľto vypadneme. Idem to oznámiť Tsuki!" rozutekala sa von, ale Toushirou ju chytil za ruku.: "Prečo chceš odísť???" "No prečo asi, toto nie je život, nebaví ma zízať na umelú oblohum, ani pomaly živé rastliny tu nie sú len piesok...a ďalší piesok..... Mám ťa moc rada a cenním si všetko čo pre mňa robíš, dnes ti to všetko oplatím s kým ešte môžeme a teraz ma ospravedlň." "Shandris...." konečne sa dostal k slovu ale naraz....naraz nedokázal z hrdla nič dostať. Bola tak šťastná a on jej vždy len ubližoval.... Nedokázal jej zobrať to šťastie.... "Aj ja ťa ľúbim." vyšlo napokon z neho a pokúsil sa usmiať. Venovala mu ešte jeden božtek a potom sa konečne rozutekala za svojou najlepšou priateľkou jej povedať tieto úžasné novinky. Za to Toushirou si ustarostene sadol na posteľ a mal sto chutí si udierať hlavu o nočný stolík, stojaci len na meter od neho.

"Tsuki!! Tsuki-chan!! Mám úžasne novinky!!" štebotala celá bez seba na celý dom až kým nevykopla dvere do obývačky, na čo sa Grimmjow od šoku naježil a pristál v Tsukinom vynútenom objatí. "Toushirou ma požiadal o ruku!" vyhŕkla na celú miestnosť.

"Čo??" postavila sa prekvapená Rukia. V tej chvíli bola jediná ktorá hneď reagovala, Tsuki s Grimjowom to spracúvavali a tupo pozerali na Shandris čo to práve vyslovila. "Len preto aby ste sa neodsťahovali ti prisľúbil manželstvo?? Zaujímavý ťah." "Nie, nie Tsuki. On ma požiadal o ruku pretože...ma miluje a dokonca sa chce so mnou odsťahovať! Vieš...to je to najkrajšie čo pre mňa spravil, som tak neuveriteľne šťastná očividne prichádzajú dobré časy. Bolo na čase..." pokojne si vydýchla a sadla si na gauč ku Rukii.: "Ale mám dilemu...neviem kedy určiť dátum svadby.... Možno by sme ju mohli mať už tento týždeň!" navrhla s nadšeným výrazom.

Tsuki s Grimmjowom si len vystriedali pohľady. Nejak veľa informácií za tak krátku dobu.

"Um, Shan," začala nakoniec opatrne Tsuki.

"Áno, čo sa deje?" Spýtala sa jej.

"Vieš mi sa odtiaľto nemôžeme odsťahovať a ani ty a Toushirou," povedala ospravedlňujúco akoby za to sama mohla.

"Ako to, že nie?" Spýtala sa úplne šokovane a radosť z nej začala opadať.

"Ty to nechápeš? Nemôžeme odtiaľto odísť, nezávisí to od teba a už vôbec nie od Toushirou, závisí to od Aizena a ten nás nikam nepustí. Bez síl nemáme šancu mu uniknúť ani s nimi ho nedokážeme poraziť," začala jej to vysvetľovať.

"Nerada to hovorím, ale Tsuki má pravdu," pridala sa Rukia.

V miestnosti zavládlo hrobové ticho a nakoniec Shandris bez slova odišla naspäť za Toushirom.

"Kurva to zase bude prúser," zanadával Grimmjow.

"Prestaň nadávať, boha, jeho," zavrčala Tsuki.

"Sama nadávaš," zazrel na ňu.

"Pretože som nervózna! Neurobila som chybu, že som jej to povedala?" Spýtala sa.

"Aj tak jej to musel raz niekto povedať," pokrčil plecami Grimmjow a potom si popod nos zašomral:

"Celé zle toto všetko,"

Rukia s Tsuki si iba vzdychli.

"Budú sa musieť o tom porozprávať," zašepkala Rukia.

"Bojím sa aby sa kvôli tomu zase nepohádali, to by ma mrzelo," zamrmlala Tsuki.

Už sa chystal otvoriť, dvere, pretože to napätie nemohol vydržať, ale Shandris bola rýchlejšia. "Shan...uhm...." na sucho preglgol lebo nevedel ako má reagovať. Jej city boli zmiešané a zistiť čo sa odohráva v jej mysli, toho sa bal až moc. "Poď Toushi..." chytila ho za ruku ale on sa trocha zľakol, totiž videl v jej očiach sklamane. "Kam??" "Máme hodne práce...a ja potrebujem tvoju pomoc. Vieš....ak by ti to nevadilo, chcela by som mať svadbu čo najskôr."

"Zase raz som ťa sklamal, však??" nedokázal to neriešiť, problém ktorý ho tak nehorázne zožieral. "Ale nie......no......tak dobre.... Nebudem ti klamať, tak chápem, že aj teraz som tehotná no a tak...asi by bolo veľa problémov. Budem musieť počkať, lenže...." nahrnuli sa jej slzy do oči.: "Keď ja si tak želám byť voľná, mám strach, že ti ublíži alebo nášmu dieťatku." "To nie neboj sa...práveže ak by sme ušli považoval by nás za zradcov a určite by po nás šiel... Možno, že by sa vyhrážal Tsuki aj ostatným...podľa mňa bude lepšie zatiaľ počkať....tu sme v bezpečí, takto nám teraz nič nehrozí..." "Sľubuješ??" pozrela mu smutne do očí. "Sľubuješ, že nás ochrániš?? Mňa, seba, naše dieťatko a aj Tsuki a Grimmjowa...." "Aj Bubu." dodal s nežným tónom a potom sa usmial. "Ale Aizen je silnejší.... Čo ak sa stane niečo čo..." "Pssst.... Nič sa nestane, sľúbil som ti to a ja sľúbi plním...." stále sa na ňu usmieval až kým mu Shandris tiež neopätovala svoj úsmev. "Aj ja by som chcel mať svadbu čo najskôr..... Ak by ti to nevadilo, skôr by som si prial takú...rodinnú, menšiu. Nemusí to byť nič extra..chápeš." "Jasne chápem... A máte tu kňaza??" "Kňaza??" zažmurkal.: "No....nejak to už poriešíme... Takže...čo tak ju mať na budúci týždeň??" navrhol a Shandris sa konečne usmiala s oveľa väčšou chuťou do života.: "Nečakala som, že sa budeš chcieť tiež náhliť." "No...vieš ako....už sa neviem dočkať svadobnej noci." uškrnul sa. "Ach tak! Takže o to ti šlo celý čas! Ja som vedela, že tu niečo smrdí!" zasmiala sa pobavene . "Mala by si si dať sprchu." naznačil jej a Shandris po ňom zazrela.: "Toushirou Hitsugaya, za trest mi musíš robiť v kúpeľni spoločnosť a žiadne vyhováranie sa!" "Áno pani budúca Hitsugaya....je mi cťou." obaja sa zasmiali a potom sa zavreli do kúpeľne.: "Znie to zaujímavo..."