Imperfekt (4. Kapitola)

4. Kapitola

---

Toushirou si zobral zbraň od dobitého Byakuya, ktorý ležal v bezvedomí na zemi a ešte raz si schuti kopol do bezvládneho Renjiho.

"Toushirou pohni tie tupé mŕtvoly tu budú každú chvíľu," zakričal na neho Ichigo, ktorý už bol hodný kus pred ním.

"A čo s nimi?" Spýtal sa Toushirou a ukázal zbraňou na dvoch porazených mužov.

"Tie hlúpe obludy sa o to postarajú," mávol rukou Ichigo a Toushirou sa uškrnul.

"Príjemné umieranie," poprial Byakuyovi a Renjimu a potom sa vybral preč.

Už išli asi tak polhodinu a Toushirou stále maturoval nad tým, kde schová novú pištoľ, ktorú získal. Nadvihol jednu stranu dlhého čierneho kabáta, všetko zapratané zbraňami, nadvihol druhú stranu, aj tá bola celá ovešaná zbraňami.

Do rukávov sa mu nezmestila na to bola moc veľká, možno do vreciek, nie aj tie sú plné.

"Vysvetlíš mi načo ti je toľko zbraní?" Spýtal sa ho podráždene Ichigo, ktorému už liezlo na nervy neprestajné šušťanie jeho oblečenia ako sa snažil nájsť neexistujúce miesto pre pištoľ.

"Nemám ich veľa, len tak akurát," osopil sa.

"Ak si pod slovom akurát predstavuješ tak asi päťdesiat zbraní tak potom hej," odbil ho.

"Aspoň stále nevyužívam svoje sily a potom nekňučím na zemi, že ma bolí celé moje ja," nedal sa aj Toushirou a Ichigo na neho zazrel.

"Tie zbrane sú nepraktické, máš ich zbytočne veľa a väčšinu z nich nevyužívaš tak načo zbieraš nové? Je to nejaký druh úchylky lebo ak hej mal by si vyhľadať pomoc," zavrčal.

"Že mi to hovorí práve milosť pán založím si hárem a potom ho celý nechám vyletieť do vzduchu. Prezraď mi máš aj ty nejaký druh úchylky, keď každú, ktorú ofikneš následne zabiješ?" Zazrel na neho aj Toushirou.

"Ja ich všetky nezabíjam, nehovorím občas sa to stane ale, preboha, každému raz za čas ujde ruka," bránil sa.

"Samozrejme," zafrflal ironicky Toushirou, čo Ichiga naštvalo.

"Vieš čo, zabudni na to, nemá zmysel sa s tebou zmysluplne baviť," zavrčal.

"Ako chceš, podrž mi nachvíľku tú pištoľ kým si nespravím miesto pod kabátom," zamrmlal znovu nezaujatým tónom akoby sa ani pred chvíľkou nehádali.

**********

"Ahhh!!" hodil rozčúlene stoličku o zem. Ta sa po náraze cela roztrieštila a rozletela do všetkých možných strán.: "Tí hnusní úbožiaci!! Ako sa opovážili??! Toto ich príde draho!!!" hromžil muž v bielom obleku. Od hnevu, ktorý z neho sršal sa celý triasol a v tejto chvíli by sa mu naozaj nik nechcel zapliesťdo cesty. Hlavne nie človek. Asi by toho doživotne ľutoval...

"Grimmjow..." naraz sa dvere do jeho miestnosti otvorili a v nich sa ocitla zelenovlasá žena s hnedými očami.: "Ukludni sa, na budúce to budú oni tými, ktorých čaká smrť. Osobne sa postarám aby zažili také muky, že nás budú neustále na kolenách prosiť aby sme ich trápenie už konečne ukončili. Budú nám nohy bozkávať." "Lenže to Renjiho a Byakuyu nevráti!!" zavrčal podráždene a ona si vzdychla. Tiež sa v jej očiach zaleskol akýsi hnev spojený s bolesťou, no jediné čo im už zostávalo bolo pomstiť ich smrť. "Poď Aizen nás vola do hlavnej siene.... Máme misie ohľadom záchrany ďalších ľudí...." odkráčala preč a Grimmjow sa ešte na chvíľu rukami podoprel o stenu.: "Prisahám, že si vás nájdem a vlastnoručne vás vykastrujem a za živa rozpáram vaše tela!"

**********

"Ha-pčii!!!" vyprskol Toushirou na celé mesto. "Hlasnejšie by to nešlo?? Nech zase všetci nemŕtvy o nás vedia, že??" "No čo..nemôžem za to..." "Niekto ťa spomínal." otvoril si denník zatiaľ čo Toushirou sa uškrnul.: "Dúfam, že len v dobrom."

"Milý denníček....dneska na nás zaútočil Toushirom prezývaný akýsi ananás aj s jeho prituplým horenos poskokom. Zase sme mali dočinenia s organizáciou Fenrir. Čudujem sa, že sa tak rýchlo po našom útoku dokázali postaviť na rovné nohy a vytvárať si s úsmevom ďalšie kópie akoby sa nič nestalo. Asi si začnem žiadať autorské práva, pretože sa cítim dotknuto..... No aspoň, že sú dvaja vyradený ešte ostáva celá základňa a s ňou asi tak 500 ľudí spolu so zbraňami. PS. Dobru chuť zombie, zase som vám raz zaistil večeru.....

"Tak už som zistil akú máš úchylku nie len ten tvoj hárem ale ešte aj denníček ako by si bol nejaká slečinka." otočil sa Toushirou k nemu a vyškerene cúval. "Máš niečo proti tomu??? Navyše...máme v ňom poznačene naše najdôležitejšie údaje." "Myslíš 90 60 90? To áno. Ja proti tvojmu denníku viac menej nič nemám, len konštatujem, že nie som jediný kto má záľubu.

V tom tichu, ktoré u nich medzi rečou vzniklo začuli ako Ichigovi škvŕka v bruchu.: "Dal by som si niečo k jedlu..." "Aj ja nejedol som celú večnosť...čo tak nájsť nejaký obchod??" navrhol Toushirou a Ichigo prikývol.: "Prečo nie, fajn...dáme si teda menšiu prestávku a potom sa vyberieme ďalej, pretože tuto to nevypadá, že by tu žili nejaký ľudia..."

Netrvalo dlho a ocitli sa pred zničeným obchodným domom. Toushirou si vybral pištole a vybral sa v strehu dnu zatiaľ čo Ichigo prešiel okolo neho s nezáujmom v očiach.: "Tu žiadnych zombie nenájdeme..." "Neviem, vždy keď to povieš sa mýliš..." vzdychol si.: "Opatrnosti nie je nikdy dosť."

"Opatrnosť mi bozaj v riť, som hladný, kde tu nájdem nejaké keksy?" popozeral sa dookola a Toushirou si znova vzdychol.

"Ty si vážne..." V tom sa sekol lebo vonku začul nejaké divné chrapľavé zvuky. Aj Ichigo sa otočil.

"No tak, to nie je spravodlivé, chcem sa len najesť, posratí zombie," nasrdene prešiel okolo Toushira a vybehol von pripravený celú skupinu zombie hneď a zaraz poslať na večný odpočinok. Vyletel z obchodu a prekvapene zostal hľadieť do prázdna.

"Čo to, kde sú?" Zamumlal si sám pre seba. V tom sa ozval výbuch o ulicu ďalej ako sa nachádzali oni. Toushirou tiež vyšiel von.

"Čo sa to tam robí?" Spýtal sa Ichiga.

"Neviem, ale poďme to zistiť," uškrnul sa a obidvaja sa rozbehli tým smerom. Keď už boli na ulici kde počuli výbuch vykukli sa spoza domu. To čo zbadali ich absolútne zaskočilo. Na kapote nákladného auta stálo malé dievčatko s ružovkastými vlasmi, ktoré v odleskoch slnka mali fialový nádych. Na hlave mala ako ozdobu ružové mačacie ušká a k hrudi si tisla malého hnedého medvedíka. Zombie ju začali obkolesovať zo všetkých strán a tak sa neohrabane vyšplhala z kapoty na nakladaciu časť auta, kde si potom oprášila ružovú sukničku a napravila modrý svetrík.

"To je malé decko," zašepkal šokovane Toushirou, "Čo tu preboha robí malé decko ešte k tomu úplne samé. Ľudia nezvyknú opúšťať tak krpatých harantov," mumlal si sám pre seba.

"Možno, že sa to stratilo," rozmýšľal aj Ichigo.

"Tak či tak, čo s tým urobíme, som za to, aby sme to rýchlo zabili, je moc krpatá na to, aby zomrela pomalou a nechutnou rukou zombie," pozrel na Ichiga a ten sa uškrnul.

"Dobre, ale pred tým sa s ňou trošku pohrám," než ho Toushirou stihol zastaviť Ichigo vyletel na ulicu s ľahkosťou preskočil skupinku zombie pred nákladným autom a pristál rovno pred dievčatko.

"Hej, krpec," zakýval jej.

"Dobrý deň, ujo," pozdravila slušne veľmi milým hlasom.

"Vidím, že máš problém, chcelo by si pomôcť?" Spýtal sa jej. Dievčatko si ho premeralo veľkými zelenými očami.

"Dobre," prikývla.

"Tak, ale najprv si kľakni na kolená a popros ma," uškrnul sa škodoradostne, no dievčatko len zavrtelo hlavou.

"Nebudem sa vám klaňať ujo, pretože ste namyslený, poradím si aj sama," odvrkla a Ichigo prekvapene zažmurkal. Naozaj mu práve asi tak šesť ročné decko povedalo, že si s tou hŕstkou zombie poradí samo? Trošku drzé na svoj vek.

"Hej, krpec," zamračil sa na ňu, "Takto by si sa s dospelákmi nemala rozprávať alebo chceš, aby som ťa zabil?" Zavrčal, no v tom momente ako to povedal tvár dievčatka zastrel hnev. Tak hrôzostrašný hnev, že už viac nepôsobila ani milo a ani zlato.

"Ujo, ste zlý, nemám vás rada a nebudete sa mi vyhrážať," odvrkla jedovato a než sa Ichigo stihol spamätať v hrudi mu pristála ohnivá guľa, ktorá ho odhodila až naspäť k Toushirouvi, kde sa tvrdo zaryl do zeme. Toushirou v šoku vytreštil oči a s otvorenou pusou sa zostal dívať na to ako malá, drobná dievčinka v priebehu minúty ohnivými guľami zlikvidovala všetkých zombie a potom s víťazoslávnym úsmevom doskackalo až k ním.

"Vidíte ujo, nepotrebujem vašu pomoc, nabudúce nebuďte tak namyslený, pretože nemáte byť začo," povedala posmešne a potom sa zasmialo.

Toushirouvi bolo jasné, čo je zač. Je zbraň, ale nie je dokonalá, nie, smrdela človečinou, toto musela byť nedokonalá zbraň ako oni dvaja. Ale ako je to možné? Ako sa šesťročné decko mohlo stať nedokonalou zbraňou?

Tie myšlienky ho úplne vyviedli zmiery, len nehybne zazeral na dievčatko ako si s poskakovaním a s pohmkávaním kráča preč až pokiaľ sa nezastavila, nevrátila naspäť ku Toushirovi a nekopla ho presne do rozkroku.: "Úchyl!" vyhŕkla a tento krát už spokojne odišla. Tou ranou Toushira totálne odrovnala nezmohol sa na nič len bolestne vypískol a zosypal sa k zemi ako vrece zemiakov, kde sa s chrčaním neustále vrtel a obracal.

Ichigo ležiac obďaleč otvoril oči a zaostril zrak na postavu nachádzajúcu sa už veľmi ďaleko. Ako sa opovážila?? Ten krpec si dovolil naňho zaútočiť????? Toto si len tak nenechá s nim nevyjebe ani 5 ročné decko. Vyceril zuby, postavil sa, chytil Toushira za bundu a ťahajúc ho sa vybral po stopách dievčatka. "Toto tomu sopliakovi nedarujem! Toushirou nemrv sa toľko na tej zemi a vstávaj!" vyštekol rozčúlene po ňom, no odpoveďou mu bol len akýsi zašifrovaný pazvuk. V tej chvíli nedokázal z úst vypustiť nič zmysluplnejšie.

"Hej!!! Ty tam!! Krpec!!" V tom dievčatko zastavilo a zostalo nebezpečne postávať bez toho aby im venovala svoj pohľad. Zaváhal...čo ak nečakane znova zaútočí??? "Volám sa Annie, prosím ujo, volajte ma menom. A vy sa ako voláte??" zaklipkala svojimi veľkými očičkami a Ichigo si v duchu vydýchol. No potom striasol hlavou a opäť hodil vážnu tvár. Nechal Toushira sa naďalej krútiť na zemi a vybral sa bez slova k dieťaťu.: "Ta rana naozaj bolela...a mám pocit, že boli aj môjho parťáka! To ti nedarujem!! Decko nevychované ako sa to chováš ku dospelým?!!" začala sa mu formovať v ruke energia a ona svoj pohľad presunula na ňu. "Čo to je??" ukázala na jeho energiu neveriac tomu, že stretla na niekoho podobného ako je ona. "Čo?? Čo čo je?? To teraz nerieš!!" chystal sa na ňu zaútočiť a ona pokrútila hlavou.: "Prečo??" Zastal.: "Čo prečo???! Lebo som povedal!" "Prečo??" nerozumela. "Wuaaa!! Neser ma lebo zažiješ niečo nepekné!!!" "Ste veľmi zlý ujo!" vyhŕkla a nešťastne objala svojho macíka. Ichigo si myslel že vezme Toushirovi zbraň z bundy a vlastnoručne sa zastreli to decko ho privádzalo fakt do šialenstva. "Tak posledný krát!!! Sladké sny!"

Takto vypadá Annie: