The Prisoners (52.Kapitola)

52.Kapitola

---

"Takže urobíme to nasledovne. Ty a Rukia budete bývať u nás, aby ste sa všetci traja mohli striedať pri potláčaní reiatsu dieťaťa. Samozrejme Ichigo ty môžeš s tým začať až tak o dva týždne, keď sa ti vráti celé reiatsu," začala im vysvetľovať situáciu Tsuki.

"Ale..." Chcel sa brániť Ichigo.

"Drž hubu teba sa nikto na nič nepýtal," odbila ho.

"No čo ty na to Rukia?" Otočila sa na Rukiu a tá prikývla.

"S tým súhlasím,"

"Dobre teda tak si zbaľte handry, dočasne sa sťahujete," usmiala sa.

Orihime si vzdychla. "Bez vás to tu bude také opustené Rukia. Však Ulquiorra?" Pozrela na neho.

"Robíš si srandu. Som rád, že ten odpad odchádza," hodil pohľad na Ichiga, ktorému to malo patriť a ten na neho vyslal zabijácky pohľad. Navyše Ulquiorrovi bolo jasné, že Orihime bude u Grimmjowa a Toushira pečená- varená každý deň a samozrejme určite prinúti ísť aj jeho.

Keby mal Ichigo silu tak sa s Tsuki háda až do posledného dychu, bohužiaľ, ju nemal preto sa rezignovane vybral za Rukiou.

"Toto budú hrozné mesiaca," vzdychol si Toushirou.

"Hovoril som ti, chcelo by to väčší barák," zašomral Grimmjow.

"Väčší?! Si už na čisto debil?! Nezdá sa ti náš barák beztak už dosť obrovský?! Veď tam máme izieb ako nasratých," zavrčal.

"To si myslíš iba teraz. Počkaj, keď sa tam nasťahujú aj títo dvaja. Stále bude niekto škriekať, robiť hluk, ryť sa ti do súkromia," začal vymenovávať Grimmjow.

"Chalani ak sa vám nepáči môžete kľudne zostať tu," zazrela na nich Tsuki.

"To určite nie!" Vyhŕkli obidvaja jednohlasne.

"Jee ahojte! Kde ste boli?? Stalo sa niečo??" začala sa ich Shandris vypytovať, keď sa vrátili domov. "Nie, nie..Ichigo potreboval pomoc s potláčaním reiatsu, tak mu trocha pomáhame..." usmial sa na ňu Toushirou a potom si dali sladký božtek. "Dobre, toto si môžete robiť aj v súkromí... Kto je na vás zvedavý..." prešiel cez nich odutý Grimmjow ako nejaké stádo slonov a tým Toushira a Shandris od seba na pár metrov oddelil.

"Tsuki, čo je s ním?? Málo sexu???" nechápala Shandris Grimmjowim reakciám. "Uhm....ja neviem, nemám pocit, že by mal nedostatok." poškrabala sa zamyslene na hlave.

"Inač, čau, Shandris..." pozdravil ju Ichigo a ona skoro dieťa porodila, čo sa tak zľakla.: "Zombie!!!!Zombiee!!! Zabite ho!!!" vypískla a chytila do rúk prvú vec ktorú zbadala, a to vankúš. Už sa s ním chystala Ichiga ukameňovať, keď ju Toushirou chytil v poslednej chvíli.: "To je Ichigo, žiadny zombie...! Ale teraz by naozaj mohol skúsiť šťastie a prihlásiť sa do nejakého filmu, nepremýšľal si nad zmenou práce??"

"Áno premýšľal, hlavne nad jednou konkrétnou kde by som unášal malé otravné decká, nebudem radšej menovať, a predával ich na čiernom trhu na orgány." odvrkol Ichigo.

"Och chudáčik Ichigo..... Vypadá naozaj hrozne.... Možno by som mu mala niečo navariť." zamyslela sa Shandris a zatiaľ čo zvyšok si predstavoval ako výsledok akýsi otrávený, mazľavý, hýbajúci sa sliz, Rukia smutne sklonila tvár. Vlastne.....toto všetko bola jej vina. Bola prílišslabá na to aby sa dokázala vzpierať proti reiatsu svojho dieťatka... Cítila sa ako príťaž...neschopná príťaž....

"Rukia, poď!" naraz ju chytila Tsuki za ruku.: "Ukážem ti izbu, kde budete s Ichigom bývať, dobre? Určite sa vám bude páčiť, je naozaj veľká a má aj balkón!" "Dobre." slabo sa usmiala a nasledovaná Ichigom išla za Tsuki.

"Počkať, ty si sa kam vybral??? Ani raňajky si ešte nemal..." potiahla Shandris Toushira do kuchyne.: "Grimmjow!! Jesť! Šupito!" zvolala aj naňho, a ten sa celý "bez seba" vybral šuchtavým krokom do kuchyne.: "Asi som zle počul?? Ty si robila raňajky???" "Áno, máš s tým nejaký problém??" opýtala sa Grimmjowa a on na sucho preglgol. "No ja som už jedol." "Nejedool...neklam Shandris, dobre??" škodoradostne sa uškrnul a Grimmjow mal v tej chvíli Toushira chuť dokopať na mieste.

"Grimmjow môžeš mi ísť pomôcť poukazovať im kde čo je?" Nakukla do kuchyne Tsuki.

"Samozrejme!" Vyštartoval za ňou a spolu sa vybrali preč.

"Zachránila si mi kožu pred raňajkami," uškrnul sa.

"Ja viem," usmiala sa a potom vošli do izby kde sa zrovna vybaľovali Ichigo s Rukiou.

"Rukia trochu ti to tu ešte poukazujem. Ichigo ty si zatiaľ oddýchni," usmiala sa na neho.

"Ale..." Chcel znovu protestovať, lenže, keď zbadal jej zabijácky pohľad radšej zostal ticho.

"Ja idem na chvíľku von, majte sa," zamával im Grimmjow a s rukami vo vreckách sa odšuchtal preč.

Rukia sa zatiaľ išla prejsť na záhradu s Tsuki. Obidve si sadli na lavičku, ktorú tam mali.

"Tak..." začala Tsuki a Rukia ju v tichosti sledovala.

"Čo ťa trápi?" Spýtala sa jej a Rukia sklonila hlavu.

"Všetci máte kvôli mne problémy, pretože nedokážem reiatsu môjho dieťatka sama potlačiť," zašepkala až pochvíľke.

"Cítim sa ako...ako príťaž..." zašepkala smutne a pozrela do zeme.

"Hej, to vôbec nie je pravda! Akoby si ty za to mohla, že nám Aizen odobral sily. Nie je to tvoja chyba a vôbec nie si príťaž. Naopak som veľmi rada, že si tu," Tsuki ju chytila za ruku a usmiala sa na ňu.

Rukia sa konečne pozrela do jej očí.

"Mrzí ma to aj kvôli Ichigovi, kvôli mne tak zoslabol," zašepkala.

"On sa z toho vylíže neboj a navyše keby nebol taký zatvrdnutý a prišiel hneď nazačiatku za nami nestalo by sa to, ale to vieš tá mužská hrdosť," mávla rukou.

"Už sa tým nezaoberaj Rukia. Poďme robiť niečo zábavnejšie. Čo tak si pozrieť nejaký film s Bradom Pittom alebo s Chaningom Tatumom vieš má ten kde hrá striptéra Magic Mike, to musíš vidieť je úplne na zožratie," začala ju ťahať a Rukia sa usmiala.

"Ďakujem Tsuki," zašepkala.

"Kedykoľvek, keď budeš potrebovať pomoc prídi za mnou. Sme predsa kamarátky," usmiala sa na ňu Tsuki.

****Medzitým v kuchyni****

"No čo prečo neješ??" sedela Shandris pri Toushirovi, ktorý sa v tej chvíli cítil ako pod papučou... Akoby bola Shandris jeho otec, ktorý čaká na to s kým doje, alebo naopak...keď nič nezje, ona mu dá veľké kázanie a potom zaracha. Vzdychol si a ďalej sa hrabal vidličkou do divne vypadajúcej škvarenice, ktorá bola ako guma. "Bastard Grimmjow..." zašomral. "Hm? Vravel si niečo??" "Nie, nie..Shandris?? A dnes mi povieš niečo o sebe??" "Čo také??"

"Máš rodinu??"

Na jeho otázku ostalo chvíľu ticho. "Nie, Tsuki je moja rodina...svoju ozajstnú som nikdy nepoznala. Toushirou, ja sa naozaj nerada bavím o mojej minulosti, čo tak sa nevypytovať???" "Hm.." znova si umučene vzdychol.: "Nejdeme robiť niečo zaujímavejšie??" opýtal sa jej a tým sa pokúsil zachrániť pred raňajkami. "Očividne, keď mi tu furt vzdycháš myslíš tým zaujímavým sex....že?" poznamenala a on sa uškrnul.: "Napríklad." "Nie, mám lepší nápad...už dlhšie sa ťa chcem niečo dôležité opýtať..." natiahla sa k nemu a chytila mu ruku. Keď zacítil jej nežný stisk a pozrel jej do očí, na sucho preglgol. Snáď ho nechce......ona ho chce požiadať o ruku?!! Však to by mal on spraviť, nie?? Aj keď...vlastne stále nechápe čo to presne je.... "Toushirou..." prehovorila príjemným tónom a on sčervenal. "D-dobre, ale nemalo by to byť naopak??" neudržal v sebe tu paniku a ona sa zamyslela.: "Zase počúvaš na čo myslím?" "N-nie!! Ale...držíš ma!!" vyhŕkol a ona podvihla jedno obočie.: "Čo je na tom divné?? Myslela som si..." "Nie, nie...tak som to nemyslel..." skočil jej do rozprávania a potom pokračoval.: "Ale ja som chalan, mal by som to ja spraviť." "Čože?? Ty by si to pre mňa naozaj urobil??!!" naraz sa jej rozsvietili oči a on nemohol uveriť tomu ako veľmi zacítil jej nadšenie a nekontrolovateľnú radosť. Usmial sa.: "Samozrejme, už dlhšie som nad tým uvažoval....a....budeme mať aj dieťatko...zisťoval som o tom čo to presne je a tak..no a...." postavil sa a Shandriss zažmurkala.: "Čo to presne je??" zopakovala nechápavo úryvok jeho slov. "Áno, Shan...." nervózne si k nej kľakol a ona sa nestačila diviť.: "Vezmeš si ma??" na jeho otázku nastalo trápne hrobové ticho, ktoré, keď trvalo viac ako 5 sekúnd začínal sa Toushirou báť. "Počkať...som zmetená..." posadila sa.: "Ty ma chceš za svoju, ženu??" "Nie, len ťa žiadam o ruku. Počkať..." capol sa po čele.: "To je to isté, že??" zahanbene pozrel do zeme a na to Shandris vybuchla smiechom.: "Jasnee!!! Ale to nevadí, pretože si ťa veľmi rada vezmem!!" skočila k nemu a silno ho objala. "V-vážne?? Už som sa bál...uff..." odľahlo mu. "A kedy sa sťahujeme do ľudského sveta???" opýtala sa popri tom ako ho pusinkovala. "Čo?? Aké sťahovanie??" prekvapene po nej zazrel. "No veď o tom celý čas rozprávam! Som myslela, že aj ty a preto si to už chcel aj rovno svadbou uzavrieť..."