Me and your old self

Tak toto je taká krátka jednorázovka na anime Shingeki no Kyojin (Attack on Titan). Je na pár JeanxMikasa - predtým než sa niektorí, ktorí anime poznajú začnú rozčuľovať nad výberom môjho páru chcem len povedať, že Miksasu párujem aj s Erenom a dokonca aj s Levim/Rivaille-om (neviem ako ho voláte vy ale ja som si zvykla ho volať Levi xD) Po pravde mám najradšej pár LevixMikasa potom JeanxMikasa a až nakoniec ErenxMikasa. Preto dávam Erena ako posledného lebo podľa mňa je niekedy poriadny kretén a správa sa k Mikase dosť ignorantsky. Levi a Mikasa majú veľa fanúšikov a aj veľa poviedok (neskôr aj ja na nich napíšem jednu) ibaže Jean a Mikasa nemajú až toľko fanúšikov a preto som chcela nejako prispieť tomuto páriku lebo sa mi spolu veľmi páčia :D Narozdiel od Erena je k nej Jean naozaj milý a verím tomu, že by ju vedel spraviť oveľa šťastnejšou keby nemala oči len pre Erena (ale nezazlievam jej to lebo chápem prečo má Erena tak rada). Viem, že Jean nie je moc obľúbená postava, ale ja ho mám rada a veľmi s ním sympatizujem a pri sledovaní jeho bojov s titánmi si hovorím: "Tak Tsuki presne toto by si urobila aj ty," :D

Pointa týchto výkecov je, že mám rada Mikasu v páre aj s Erenom a Levim, ale do tejto poviedky som chcela dať tento párik :D

Me and your old self

---

V Prieskumnej jednotke vládol jeden z mála veľmi pokojných dní. Nechystali sa žiadne výpravy za hradby a tak sa väčšina členov vybrala domov za rodinou, no boli aj takí, ktorí zostali na základni a tam si užili voľno svojimi obyčajnými, typickými aktivitami.

"Zabijem ich všetkých! To vám prísahám!" Tresol Eren päsťou po stole. Jean si otrávene vzdychol, samozrejme pre Erena bolo typickou činnosťou vrieskanie o tom ako zabije každého jedného Titána.

"Budú trpieť, naučím ich aj rozprávať len, aby ma prosili o milosť, ale ja sa nad nimi nezľutujem, pomaly a bolestivo ich zabijem!" S hnevom v očiach rozhadzoval rukami na všetky strany. Armin vedľa neho sa len nervózne usmieval, Reiner, ktorý sedel oproti nemu ho v polke kliatia na Titánov prestal počúvať a svoj pohľad zameral na Christu, ktorá sa práve s Conniem s úžasom dívala na to ako Sasha konzumuje surový zemiak kvôli stávke, ktorú uzavrela s jedným z veteránov.

Bertholdt nervózne ťukal do stolu nechtami a snažil sa Erena ignorovať, čo bolo skoro nemožné, Ymir po ňom bez žmurknutia zazerala. Jeanovi bolo jasné, že najradšej by Erenovi vrazila päsťou medzi zuby, bol k nevydržaniu.

"Hej, Eren," prehovoril nakoniec a on sa na neho zlostne otočil.

"Čo chceš Jean?" Zavrčal.

"Keď tak veľmi chceš zniesť zo sveta každého Titána, čo urobíš so sebou? Tiež sa zabiješ lebo vieš aj ty si z časti Titán," uškrnul sa a Eren sa s hlasným vrzgotom zdvihol zo stoličky.

"Tak a dosť Jean nemám na teba náladu, hneď a zaraz ti tu nakopem prdel," vyhlásil.

"To chcem vidieť idiot, hlavne, keď tu nie je Mikasa, aby ťa ochránila," rypol, čo Erena tak vytočilo, že sa po ňom okamžite zahnal, no jeho útok bol zarazený Reinerom, ktorý ho zozadu pevne schmatol, aby sa nemohol ani pohnúť.

"Tak to stačí obidvaja. Chcete, aby to dopadlo ako minule, keď ste sa bili a nachytal vás desiatnik Levi?" Spýtal sa a obidvaja sa zatvárili veľmi kyslo.

"Tche," odfrkol nakoniec Jean a vybral sa preč. Nemal náladu na to stráviť zase celý deň čistením stajní len preto, že sa pohádal s Erenom.

Prešiel ďalšou miestnosťou, v ktorej sa nachádzali Levi a Hanji. V rýchlosti ich pozdravil, no ani jeden mu neodpovedal, pretože Hanji bola zažratá rozprávaním o tom aké pokusy zajtra spraví na jej dvoch milovaných Titánoch Levimu, ktorého to vôbec nezaujímalo. Znechutene hľadel do svojej šálky s čajom, z ktorej si práve odpil.

"Hanji kto mi pripravil túto žumpu?" Spýtal sa až hrozivo pokojne a Hanji sa sekla v rozprávaní.

"Keďže Petra išla pozrieť domov rodičov tak asi Eren," zamyslela sa. Ako na zavolanie sa ozvalo Erenove hlučné a hlavne otravné:

"Zabijem titánov!"

Levi sa s nepríčetným výrazom postavil, vylial čaj von oknom, šálku utrel do svojej vreckovky a vrátil ju na stôl.

"Kam ideš?" Spýtala sa ho Hanji, keď videla ako odišiel k dverám.

"Nakopať tomu smradovi prdel," odpovedal vecne akoby to bola nejaká obyčajná, rutinná činnosť.

"Čakaj ma! Aj ja idem! A skús mu znovu vyraziť zub alebo ešte lepšie, vypichni mu oko či aj to sa vylieči," rozbehla sa za ním. Jean sa škodoradostne uškrnul.

A máš po guliach Eren, pomyslel si. V tom mu pohľad padol von. Cez otvorené okno si všimol Mikasu, ktorá sedela opierajúc sa o strom. Chvíľku rozmýšľal čo spraví, no nakoniec sa rozhodol ísť za ňou.

Pomaličky k nej pristúpil. Mala zatvorená oči, vyzerala akoby spala. Na tvári mala tak pokojný výraz až ho to šokovalo. Takto ju videl tváriť sa iba, keď bola s Erenom a on bol šťastný. Zaťal ruky v päsť. Štvalo ho to, štvalo ho, že iba, keď bola s Erenom prejavila nejaké emócie, tak veľmi mu závidel až ho to samého zarážalo. Ale aj tak...nikdy ju nevidel usmiať sa, dokonca, aj keď bola s Erenom, nikdy ju nevidel sa naozaj usmiať alebo nebodaj zasmiať sa zo srdca.

Mikasa otvorila oči a presmerovala svoj prázdny pohľad na neho.

"Jean čo tu robíš?" Spýtala sa.

"Vyzerala si tu tak opustene tak som ťa prišiel pozrieť," sadol si vedľa nej. Nič mu na to nepovedala len pozrela na budovu Prieskumnej jednotky.

"Čo robí Eren a Armin?" Spýtala sa ho a Jean zaškrípal zubami. Zase Eren, ale asi bude lepšie, keď sa nezmieni o tom, že mu Levi išiel nakopať zadok, pokazil by si peknú chvíľku kedy s ňou môže byť osamote.

"V kuchyni sa rozprávajú s ostatnými," zaklamal s nanúteným úsmevom. Mikasa si ho bez slova začala premeriavať až sa zľakol, že prekukla jeho lož, ale nakoniec len ticho odvrátila tvár.

"A ty si tu prečo sama? Čo nie si s ostatnými hore a nezabávaš sa?" Spýtal sa jej a ona pokrčila plecami.

"Akoby som sa len mohla zabávať?" Zašepkala si skôr sama pre seba ako pre neho. Jean na ňu prekvapene pozrel, ale potom jeho pohľad zjemnel. Videl v jej očiach bolesť, smútok a osamelosť, ktorá ju už dlhé roky musela ničiť. Niečo sa jej v minulosti muselo stať, niečo čo ju tak poznačilo, že sa zabudla radovať zo života. Vtedy si niečo uvedomil. Mikasa nebola pokrvnou sestrou Erena, on sám to vyhlásil takže jej rodičia museli zomrieť, muselo sa im stať niečo hrozné čo ju takto poznačilo. Rozmýšľal aká mohla byť predtým než stratila svoje srdce, chcel by vidieť záblesk toho jej starého ja, ktoré bývalo šťastné, bezstarostné a plné nekonečných snov.

"Pýtaš sa akoby si sa mohla zabávať? Je to jednoduché, proste sa len uvoľni a smej sa z plného hrdla," povedal nakoniec a ona na neho šokovane pozrela akoby snáď hovoril o nejakej absurdnosti.

"To neurobím," vyhlásila.

"Že nie? Keď si bola malá hrávala si s kamarátmi potápača vo vode?" Spýtal sa jej.

"Moji jediní kamaráti boli Eren a Armin a nič také sme nikdy nehrali," povedal a on si vzdychol. To sa dalo čakať, čo by už len Eren urobil aby ju potešil? Správal sa k nej vždy odporne a ignorantsky.

"Tak poď ukážem ti to," zdvihol sa a podal jej ruku. Chvíľku na neho nemo hľadela, ale nakoniec jeho ruku prijala. Zdvihol ju a rozbehol sa s ňou dole kopcom k rieke. Tam sa zastavil a začal si vyzúvať topánky. Pozrel na Mikasu, ktorá vedľa neho stála a čakala čo sa bude diať.

"No tak, vyzuj sa aj ty," popohnal ju a ona sa začala vyzúvať.

"A mala by si, si dať dole aj ten červený šál," pozrel na jej šál, ktorý neustále nosila na krku.

"Nie," vyhŕkla rýchlo a chytila ho do rúk akoby ho chcela chrániť.

"Ako myslíš," Jean pokrčil plecami, "Ale vo vode sa ti môže zničiť, bola by ho škoda," dodal a ona z neho presunula pohľad na svoj šál. Po chvíľke vnútorného boja sa nakoniec rozhodla, že si ho predsa len dá dole. Pekne ho poskladala a položila na svoje topánky. Jean sa usmial, chytil ju za ruku a potiahol do stredu rieky, kde bola voda skoro až po pás. Obidvaja sa začali triasť od zimy, pretože rieka bola naozaj ľadová ale Jeana to neodradilo. Pustil Mikasu, spojil si spolu ruky a pozrel jej do očí.

"Jednu nohu polož do mojich rúk, rukami sa mi zachyť o plecia, ja ťa potom vyhodím tak aby si padla chrbtom do vody," vysvetlil jej. Mikasa prikývla a vložila si nohu do jeho spojených rúk, trošku ňou zatackalo keď sa nadvihla a pokúsila sa chytiť jeho pliec, no nakoniec sa jej to úspešne podarilo.

"Napočítam do tri a potom ťa vyhodím, dobre?" Spýtal sa.

"Áno," odpovedala mu.

"Raz, dva, tri!" Zakričal a spojenými rukami ju vyhodil do výšky, Mikasa sa ho pustila a padla chrbtom, do ľadovej rieky. No s niečím Jean nepočítal a to bolo to, že Mikasa zabudne zadržať dych. Možno to bolo preto, že hru nikdy predtým nehrala no na jeho obrovské prekvapenie nezadržala dych a z vody sa vynorila absolútne šokovaná a pritom kašľala a lapala po dychu. Priskočil k nej a začal ju búchať po chrbte. No super, teraz ho bude už vážne neznášať.

"Ešte raz," zašepkala, keď nabrala dych.

"Čože?" Spýtal sa akoby zle počul.

"Ešte raz," zopakovala.

"D-Dobre, ale tento krát nezabudni zadržať dych," varoval ju a ona prikývla. V tom si niečo uvedomil, jej pohľad sa zmenil, v prázdnych tmavých očiach teraz horel nejaký malý plamienok radosti. Znovu ju vyhodil a keď sa vynorila tento krát sa jej radosť v očiach zračila zreteľne.

"Teraz ja chcem vyhodiť teba," vyhlásila a nastavila ruky. Jean najprv prekvapene zažmurkal, ale potom sa usmial. Položil si nohu do jej rúk a čakal na typické slabé dievčenské vyhodenie ibaže zabudol na to, že Mikasa je jeden z tých najsilnejších ľudí s akými sa kedy stretol. Keď ho vyhodila uvedomil si, že sa nachádza až príliš vysoko vo vzduchu a od šoku sa nahlas rozkričal.

Dopadol s obrovským šplechnutím a vynoril sa tak ako ona prvýkrát, kašlúc a lapajúc po dychu. Medzitým ako sa snažil nabrať dych zrazu niečo začul. Bol to smiech, krásny dievčenský smiech, ktorý vychádzal až z hĺbky srdca. Od prekvapenia prestal kašľať a pozrel na Mikasu, ktorá sa držala za brucho a nahlas sa smiala.

"Keby si sa počul ako si kričal," povedala pobavene, keď sa prestala smiať. Jean si nemohol pomôcť, ale začal sa tiež smiať, nie nad svojim "mužným" krikom, ale od šťastia, pretože konečne sa mu podarilo vyčarovať úsmev na perách dievčiny, ktorú veľmi miloval, konečne, aspoň na malú chvíľku, prebudil to malé šťastné dievčatko, ktoré spalo v jej vnútri, obklopené hradbami, ktoré si vybudovalo, aby sa chránilo. Bolo mu jedno, že keď prídu na základňu takíto mokrí Levi im vynadá, že všetko zašpinili a budú to musieť umývať, nezáležalo na tom, pretože konečne mohol uzrieť staré, šťastné ja Mikasi a aspoň na malú chvíľku ho znovu oživiť.