Epic of Friendship (2. Kapitola-part 1)

2. Kapitola

Never tieňom

---

Len čo Cara vyšla na záhradu pohľad jej padol na dve osoby.

Tou prvou bola Japonka Tohsaka Rin, ktorú z duše nenávidela. Obľúbenkyňa školy, chladná ako ľadovec v Antarktíde, namyslená snáď ešte viac ako Shinji a tak dokonalá vo všetkom až to Caru rozčuľovalo do štipku kostí.

A práve táto Miss Ľadová kráľovná sa rozprávala s jej najlepšou kamarátkou Rani.

Rani VIII pochádzala z bohatej egyptskej rodiny a bola pravým opakom Rin: tichá, skromná a pekne sa usmievala. Bola tak isto múdra ako Rin, ale nemala za potrebu to dávať najavo každých päť minút.

Obidve pozreli smerom ku Care. Rin pohodila svojimi dlhými čiernymi vlasmi, ešte niečo povedala Rani a vybrala sa na odchod. Keď prechádzala okolo Cari nezabudla sa na ňu povýšenecky usmiať za čo jej Cara venovala škaredý, zamračený pohľad.

"Ahoj Cara," podišla k nej aj Rani.

"Čo od teba ten chodiaci ľadovec chcel?" Hneď vyzvedala.

"Vlastne sa pýtala na teba," Rani sa zamračila.

"Prečo tak zazeráš? Nebodaj ti o mne nakecala nejaké svinstvá?" Zľakla sa Cara.

"Nie, len sa ma pýtala či som si na tebe nevšimla niečo zvláštne a keď som jej odpovedala, že nie, že sa správaš ako vždy tak sa tak tajuplne usmiala a následne na to mi položila ďalšiu otázku, ktorá znela či sme si zisťovali našu minulosť," zašepkala.

"Našu minulosť? O čo jej ide? Chce nám nebodaj naznačiť, že ona pochádza z nejakého kráľovského rodu zatiaľ čo my sme len z nejakých roľníckych rodín?" Uškrnula sa Cara. Hneď na to sa obidve dievčatá rozosmiali a vybrali sa k lavičke pričom úplne zmenili tému akoby snáď o tej otázke Rin nepadla ani reč. Potom však Cara zase osamela pretože aj keď Rani odpadla jedna hodina musela ísť na ďalšiu.

Zahľadela sa na fontánu a nahlas si vzdychla. Stále sa nemohla zbaviť toho divného pocitu pri srdci. Neustále jej mysľou hlodalo to divné podozrenie, že na niečo dôležité zabudla, ale nemohla si spomenúť čo to mohlo byť. Nakoniec sa postavila a vybrala sa naspäť do triedy. Radšej sa bude učiť ako rozmýšľať nad niečím na čo si určite aj tak nespomenie.

***

Vyučovanie ubehlo napodiv rýchlo. Keď zvonček oznámil koniec poslednej hodiny žiaci sa začali zdvíhať na odchod a lúčiť sa so spolužiakmi.

Cara si začala hádzať veci do veľkej čiernej tašky cez plece, rozlúčila sa so Shinjim, ktorý si od nej následne nezabudol bez opýtania zobrať zošit s poznámkami z poslednej hodiny. Než ho stihla zastaviť stratil sa v dave študentov na chodbe. Cara za ním hlasno zanadávala, ale potom ju Leo ukľudnil tým, že ju pozval do kaviarne na kávu.

"Mohli by sme niekedy zájsť na kávu aj niekde v meste, stále chodíme len sem do školskej kaviarne," skonštatovala Cara, keď zišli dole schodmi ku vchodu.

"Máš pravdu. Chcelo by to zmenu," usmial sa Leo. Potom sa však zahľadel pred seba a zamračil sa.

"Cara, neleží to tam na zemi dievča?" Spýtal sa a Cara pozrela smerom, ktorým sa díval.

Naozaj, pred dverami ležalo dievča v doktorskom plášti.

"Veď to je Sakura, Shinjiho mladšia sestra," zhíkla zhrozene. Obidvaja sa k nej rozbehli a Leo ju nadvihol.

"Sakura si v poriadku?" Spýtal sa a ona niečo potichu zašepkala.

"Musíme ju odviesť do ošetrovne," povedal a Cara prikývla.

***

Obidvaja sedeli pri posteli, kde ležala Sakura a v tichosti ju pozorovali.

"Čo sa jej len mohlo stať?" Spýtal sa Leo a Cara pokrčila plecami. Shinji spomínal, že sestričky z ošetrovne dnes mali nejakú oslavu, ale bola to slušná oslava pri koláčoch a cole, navyše Sakura, ktorá bola vždy príkladom slušnosti by isto nepila a už vôbec nie v škole.

"Možno, že dnes je len nejaký výnimočný deň na odpadávanie," zamumlala.

"Ak je to tak potom musím na vás slečny dať pozor," usmial sa a Cara mu úsmev opätovala.

"Ospravedlň ma nachvíľu, idem zavolať môjmu šoférovi, aby už prišiel, zoberieme s nami aj Sakuru," povedal a Cara prikývla.

"Vieš Leo, niekedy sa cítim zle, keď využívam vašu drahú limuzínu," uškrnula sa a on sa zasmial.

"Nemusíš sa vôbec preto cítiť zle. Ja som rád, že mi v aute robíš spoločnosť pretože s Davidom je nuda, moc mi toho nenarozpráva," povedal narážajúc tým svojho šoféra.

Potom čo opustil ošetrovňu sa Cara zamyslela nad projektom, ktorý dnes dostali. Na kedy to má?

Nemohla si spomenúť a tak z tašky vytiahla zošit a prelistovala ho na poslednú stranu.

Za okrajom mala napísané: Epos o Gilgameshovi (na budúci mesiac 5.5.!)

Znovu sa zahľadela na tému projektu.

"Epos o Gilgameshovi," zopakovala nahlas. Prečo v nej tie slová vyvolávali taký nostalgický pocit?

"Cara?" Ozval sa zrazu slabý hlások a Cara uprela svoj pohľad na Sakuru. Dievčina sa na ňu zmätene dívala.

"Čo sa stalo?" Pokúsila sa zdvihnúť, ale Cara ju zatlačila naspäť na vankúš.

"Len pekne odpočívaj, odpadla si tak sme ťa doviezli na ošetrovňu. Leo akurát volá so svojim šoférom, odvezieme ťa domov," usmiala sa na ňu.

"Ďakujem za vašu láskavosť, ale nechcem vám robiť ďalšie starosti," odmietla slušne Sakura.

"To nie sú žiadne starosti, si naša kamarátka a kamaráti si predsa pomáhajú. Navyše Shinji by mal o teba strach," povedala a Sakura po chvíľke uvažovania prikývla. Cara sa na ňu usmiala.

"Tak sa mi to páči. Si smädná? Prinesiem ti vodu,"

"Ak by si bola taká dobrá," poprosila Sakura.

"Ale samozrejme. Hneď som naspäť," Cara sa postavila ešte stále so zošitom v ruke, popravila si tašku na pleci a vyšla von. Poobzerala sa po celej chodbe, ale ako zistila bola úplne prázdna.

Kde len ten Leo išiel volať? Tvári sa akoby mal nejaký tajný rozhovor s agentom FBI.

Cara sa vybrala dlhou uličkou k automatom pri vchode a pritom sa snažila červený zošit z dejín zastrčiť naspäť do tašky, no pritom pokuse jej padol na zem.

Prevrátila očami nad svojou šikovnosťou a zdvihla ho. Nezaujato si ho začala prezerať, keď si v šoku niečo uvedomila. Na každej jednej strane bolo to isté učivo: Mytológia

Dokonca tie isté slová a vety. Za okrajom všade napísané: Epos o Gilgameshovi (na budúci mesiac 5.5.!)

"Čo to má byť?" Zašepkala.

Akoto, že je všade napísané presne to isté? Akoby sa stále...opakoval ten istý deň.

Zrazu Care udrela do hlavy ostrá bolesť, po ktorej nasledovalo hrôzostrašné zistenie. Tie otázky, ktoré jej dnes položili Shinji, Leo a Rani, otázka, ktorú si položila aj sama. Na všetky zabudla, ale teraz jej nepríjemne vírili hlavou a všetko jej v nej rozhadzovali.

Kto je?

Kto sú jej rodičia?

Má nejakých súrodencov?

Odkiaľ pochádza?

Kedy má narodeniny?

Ani na jednu z týchto otázok nevedela nájsť odpoveď. Nie, isto vedela, že sa volá Cara Curtis, ale bolo to naozaj jej meno?

Všetky spomienky mimo školu akoby neexistovali. Vedela vymenovať všetkých spolužiakov a učiteľov. Pamätala si na zážitky, ktoré s nimi v škole zažila, ale mimo to bolo všetko zastreté čiernym závojom.

Epos o Gilgameshovi svietil v jej poznámkach ako pripomienka toho, že na všetko zabudla.

V tom sa z konca chodby ozval krik, ktorý prerušil Caru z hľadania stratených spomienok.

***************************************************

Rin

Rani

Sakura