Christmas with my family

Prepáčte, že to tak trvalo, ale mala som toho trochu veľa, ale tak aspoň si oživíte vianočnú atmosféru z pred pár dní. V poviedke som sa zamerala na Ichigovu rodinu, konkrétne na dvojčatá Mamora a Meiya :-)

Christmas with my family

---

Bola jedna vec, ktorú Ichigo Grimmjowovi nikdy nezávidel. Jeho syna Sora. Ten chalan bol vždy ako z divých vajec, v jednom kuse robil neplechu sebe aj svojim rodičom. Večne vymýšľal huncútstva, do ktorých zaťahoval aj ostatné decká a čo sa týkalo Grimmjowa ten malý nezbedník z neho dokázal vycucať všetku energiu čo Ichigo považoval za takmer nemožné keďže Grimmjow bol vždy plný sily aj vtedy, keď už ostatní všetko vzdali. Ten malý bol doslova ako Dementor z Harryho Pottera, vysal z každého dospeláka okolo seba aj posledné zvyšky síl.

No na druhej strane si tým Ichigo mohol vždy Grimmjowa doberať a mal z toho dobrý deň až do dňa kým sa nenarodili dvojčatá. Sora bol možno cucač energie, ale bol jeden, Ichigo mal doma hneď dvoch Dementorov a jeho vtípky mierené na Grimmjowa sa mu dvojnásobne vypomstili. Ale jeho žena ho varovala, že kto sa smeje naposledy ten sa smeje najlepšie...neznášal, keď mala Rukia pravdu.

Dvojčatá už boli v rannom detstve malí géniovia: kido snáď ovládali ešte skôr ako vedeli chodiť, vymysleli si vlastný jazyk aby nikto nerozumel akú neplechu chcú zase napáchať, vymýšľali nové zaklínadlá, ktoré keď sa nepodarili vybuchovali- Ichigo už prestal počítať koľkokrát musel bieliť ich izbu vždy potom čo si ju vyhodili do vzduchu. Porušili snáď každý zákaz, ktorý dostali a zakaždým keď dostali zaracha zdrhli, samozrejme pomocou kida ako inak, vymýšľali rôzne hlúpe vynálezy ako požierač kníh, aby sa nemuseli učiť do školy, robili hlúpe vtipy ľuďom, ktorých nemali radi proste katastrofa! Teraz bol Grimmjow ten ktorý sa smial keďže Sora mal už osemnásť a z týchto hlúposti dávno vyrástol, Mikomi dvojča Sora bola vždy ako anjelik a najmladšia jedenásťročná Serah je taktiež poslušná. Jeho chlapci však mali iba dvanásť, to znamená množstvo problémov ešte stálo pred Ichigom.

No dvojčatá najviac vystrájali na Vianoce a Nový Rok. Tak napríklad minulý rok na Vianoce postavili snehuliaka a potom sa ho pomocou kido snažili oživiť, to sa im celkom nepodarilo, ale snehuliak sa dal do pohybu a rozbehol sa celým ľudským mestom cez najviac zaľudnenú ulicu. Ľudia si išli oči vyočiť a Ichiga skoro šľak trafil pri jeho chytaní. A jeho retardovaný otec ich ešte v tom aj povzbudzuje, zakaždým keď urobili nejakú neplechu chválil ich akí sú šikovní, to že on sa na konci dňa od vyčerpania plazil potom čo musel nejako zakryť všetky ich výmysly ho nikdy nezaujímalo.

A teraz sú zase Vianoce, ale v dome vládne ticho, teda ticho tu nie je, je počuť vianočné pesničky, ktoré si Rukia púšťa pri varení, televízor, v ktorom ako inak beží Sám doma a pri ňom sedí Masaki s Chronologicom a hore sa Kai snaží zabaliť darček pre svoju frajerku, ale podľa nadávok, ktoré sa hrnú z jeho izby posudzuje, že mu to moc nejde.

Ale dvojčatá nikde nie sú, ukázali sa len na raňajky a potom zase zaliezli do izby. Že by boli odutí? Včera sa s Ichigom trochu pochytili pretože si ako každý rok želali na Vianoce psa čo on tvrdo zamietol. Veď majú kocúra, kocúra, ktorý mimochodom rozpráva, to nemá doma každé decko, ale nie, oni chcú aj psa. Problém je s tým, že pes všetko kuše, slintá, šteká s kľudom aj o tretej ráno, treba ho venčiť a cvičiť ak nechce, aby bol divoch. S Chronologicom je to jednoduché: potrebu si ide vykonať sám, nemňaučí pretože stále spí a stačí keď mu Ichigo dohovorí ľudskou rečou keďže jej rozumie.

Ale, že by sa kvôli tomu urazili až do štipku kostí? Veď téma pes je každo vianočná výmena názorov a ešte sa kvôli tomu nikdy nenahnevali až tak, že by odmietli vyliezť z izby alebo... niečo zase kujú.

"Ichigo?" Ozvalo sa zrazu z kuchyne a Ichigo sa zdvihol z kresla v obývačke, kde pozeral spolu s Masaki a Chronologicom televízor a vydal sa do kuchyne.

"Čo sa deje Rukia? Chceš s niečím pomôcť?" Spýtal sa svojej ženy, ktorá sedela za stolom.

"Nie už mám všetko hotové, ale ide o Mamora a Meiya," zašepkala tak aby ich dvojčatá náhodou nepočuli. Ichigo si k nej prisadol.

"Nezdá sa ti, že sú celý deň nejakí kľudní? Podľa mňa zase niečo chystajú," šepkala a Ichigo prikývol.

"Aj ja si myslím, správajú sa podozrivo," prisvedčil.

"Navyše sa po raňajkách vonku rozprávali tou svojou rečou, moc som tomu nerozumela keďže si ju zase pozmenili, aby sme nevedeli čo hovoria, ale určite hovorili, že rodičia sa to nesmú dozvedieť," povedala a Ichigo prekvapene zažmurkal.

"Je to jasné niečo chystajú," zamrmlal.

V tom Rukia zdvihla hlavu a Ichigo sa otočil. Do kuchyne vošiel Mamoru a prekvapene na nich pozrel.

"Čo sa deje? Máte nejakú tajnú poradu o darčekoch?" Spýtal sa ich, keď videl ako sa na neho podozrievavo pozerajú.

"Dá sa tak povedať," zašomral Ichigo. Rukia si len vzdychla, postavila sa a následne sa naklonila k svojmu synovi.

"Mamoru nechceš nám niečo povedať?" Spýtala sa ho a čiernovlasý chlapec pokrútil hlavou.

"Nie, ale som hladný, prišiel som si pre jedlo,"

"Nevydržíš už do Vianočnej večere?" Spýtal sa ho Ichigo.

"Som fakt hladný,"

"No dobre," Rukia mu naložila jedlo a chlapec sa s ním vybral preč.

"Hej krpec, je sa v kuchyni," stopol ho Ichigo.

"Ale oci ja mám niečo v detskej rozrobené s Meiyom," vyhovoril sa a Ichigo hneď zbystrel.

"No dobre teda, choď," usmial sa a pozoroval ako jeho syn spokojný odišiel na poschodie do izby.

Ichigo a Rukia na seba pozreli.

"Je na čase zistiť čo sa deje, cez dvere ich počúvať nemôžeme isto tam majú nejaké kido cez ktoré nás hneď spozorujú a tak isto aj cez okno, čo teda vymyslíme?" Hútala Rukia.

"Nie, už mám dosť toho ako sa k ním dostať, aby sme zistili čo zase vymysleli, proste vojdeme dovnútra a všetko prehrabeme,"

"Ale to sa budú hnevať, ako by to bolo tebe keby sa ti niekto hrabal v osobných veciach?" Prekrížila si ruky na prsiach.

"Ty to robíš stále," zazrel na ňu.

"To nie je pravda!" Ohradila sa.

"No jasné," Ichigo sa vybral hore na poschodie no v polke schodov sa zastavil, pretože si všimol, že Meiyo sa práve medzi dverami rozprával s Chronologicom, ktorý sa netváril dvakrát nadšene, potom sa dvere do izby zavreli a Chronologic sa vybral naspäť, keď si všimol Rukiu a Ichiga.

"Takže ty s nimi niečo kuješ," obvinil ho Ichigo.

"Nie, len som bol podplatený aby som nič nepovedal," zamrmlal kocúr.

"Čože? Povedz mi čo vieš," ukázal na neho prstom a kocúr si sadol.

"To nepôjde ako som povedal bol som podplatený," škodoradostne sa na neho pozrel.

"Čo ti sľúbili?" Spýtala sa Rukia.

"Že my mesiac budú kupovať to najlepšie mačacie jedlo, dostanem nové škrabadlo a hračky," švihol chvostom zo strany na stranu.

"Dobre dohodneme sa takto, dostaneš všetko čo ti sľúbili plus tri mesiace najlepšieho jedla, keď nám povieš čo majú za lubom," snažil sa vyjednať Ichigo. Kocúr sa zamyslene zahľadel do boku, potom si začal olizovať labku akoby nad tou ponukou silno uvažoval a nakoniec pozrel znovu na Ichiga.

"Plus si môžeme každý deň o jednej zapnúť ten anime seriál Free! Iwatobi Swim Club, ktorý beží v telke,"

"Tak to teda nie! Ten seriál je odporný, navyše nie je to na teba trochu moc...teplé?" Nadvihol Ichigo obočie.

"Som kocúr nemôžeš ma súdiť podľa ľudských meradiel,"

"Lenže ty to chceš pozerať len preto lebo vieš, že to neznášam," zavrčal Ichigo.

"Pozri, buďto sa dohodneme alebo dovidenia," odbil ho kocúr.

"Dobre fajn, môžeš pozerať tú hovadinu," privolil nakoniec Ichigo.

Kocúr sa velevýznamne usmial a nachvíľku sa odmlčal, no potom spustil:

"Mamoru a Meiyo našli nejaké zatúlané, prašivé šteňa a už týždeň ho pred vami úspešne ukrývajú," povedal a Ichigovi s Rukiou od šoku padla sánka skoro až k zemi.

"Šteňa?" Vypískla Rukia.

"Týždeň?!" Vychrstol Ichigo. Ako sa im ho podarilo ukrývať tak dlho?

"Presne tak. Keď už som vám to povedal buďte takí láskaví a zbavte sa toho slintoša čo najrýchlejšie. Neznášam psov," švihol chvostom zo strany na stranu a už ho nebolo. Rukia za ním chvíľku hľadela, ale potom si len vzdychla.

"Dobre Ichigo toto musíme s dvojčatami vyriešiť v kľude, rozčuľovanie sa nám moc nepomôže," Rukia sa otočila na miesto, kde mal byť Ichigo, ale ten už stál pred dverami dvojčiat. Bol naozaj naštvaný, ani nie tak pre toho psa ako na to, že sa to dvojčatám darilo tajiť týždeň bez toho, aby si uvedomil, že žije s nejakým chlpáčom pod jednou strechou. Vrazil dovnútra ako riadená strela, ale dvojčatá nikde nenašiel. Izba bola prázdna. Prekvapene sa poobzeral dookola a zistil, že okno je otvorené. Nakukol z neho von. Nikde nikto, ale domyslel si, kde dvojčatá mohli ísť lebo neďaleko ich domu bol veľký park. Rozhodol sa ísť za nimi nasledovaný Rukiou, ktorá mu dohovárala, aby sa ukľudnil čo ho rozčuľovalo ešte viac.

Ako predpokladal našiel ich hrať sa s nejakou malou, bielou gučou chlpov v parku. Už chcel ísť za nimi, ale Rukia ho stopla a vtiahla naspäť do kríkov.

"Čo to robíš?" Namosúrene na ňu pozrel.

"Len ich sleduj ako sa s ním hrajú," zašepkala a Ichigo sa na dvojčatá pozrel. Nahlas sa smiali, behali pred šteniatkom alebo ho pre zmenu naháňali, hladkali ho, brali na ruky, hádzali mu snehové gule, ktoré sa šteňa bezúspešne snažilo nájsť, potom ho museli hľadať dvojčatá lebo splynulo s bielym snehom a Ichigo si po dlhej chvíli sledovania uvedomil, že sa usmieva od ucha k uchu.

"Sú spolu zlatí, nemyslíš?" Rukia sa tiež šťastne usmievala a Ichigo prikývol. Nakoniec ju chytil za ruku.

"Tak poď, pôjdeme domov," povedal a Rukia prikývla.

"A čo s tým šteňaťom?" Spýtala sa ho.

"Pozri sa, znesiem Chronologica, nejaké šteňa už prežijem, navyše tým, že si ho necháme pekne naštvem Chronologica a to ma veľmi teší," uškrnul sa a Rukia sa zasmiala.

"Si pekne škodoradostný, mrkvová hlava," rypla.

"Strelená hus zagágala, čo krpec," žmurkol na ňu a ona ho pobozkala.

"Tento rok sme sa rozhodli, že si najprv rozbalíte jeden z darčekov a potom sa navečeriame," usmiala sa Rukia na svoje štyri deti a tie prekvapene zažmurkali.

"Prečo len jeden darček?" Nechápala Masaki.

"Pretože je nejaké ťažké udržať ho potichu," vysvetlila.

"Udržať potichu?" Kai nadvihol obočie a v tom do miestnosti vstúpil Ichigo s malým bielym šteniatkom na rukách, ktoré malo okolo krku zaviazanú červenú mašľu. Dvojčatá od šoku pootvorili ústa a zostali úplne zamrznuté. Masaki šťastím vypískla.

"Panebože, neverím tomu, vy ste kúpili šteniatko," podišla k nemu a zobrala ho na ruky.

"Šteňa? Vyzerá to skôr ako malá biela prachovka s dvoma čiernymi gombíkmi namiesto očí," skonštatoval Kai.

"Vlastne dvojčatá ho našli a celý týždeň sa oň starali," usmial sa Ichigo na dvojčatá, ktorými trhlo.

"Ako si to zistil oco?" Spýtali sa.

"Tche, vedel som to celý čas," odfrkol pyšne.

"No to určite," zamrmlal vzadu Chronologic a Ichigo na neho zazrel.

"Oco ty si skvelý, naozaj vieš všetko a my sme vymýšľali rôzne kida len, aby sme zatajili jeho prítomnosť," vyhŕkol Mamoru.

"No a to znamená, že si ho môžeme nechať?" Spýtal sa opatrne Meiyo kým mu Masaki podávala šteňa do rúk.

"Áno, veselé Vianoce," usmiali sa na nich Ichigo aj Rukia a dvojčatá začali naradostene výskať.

"Počul si to Šteňa? Môžeme si ťa nechať," smiali sa nadšene.

"Šteňa? Za ten týždeň ste mu mohli aspoň meno vymyslieť," zamrmlal Kai.

"Ale veď to je jeho meno," osopili sa a Ichigo sa uškrnul. Vymýšľali tie najrôznejšie vynálezy, ale keď prišlo na výber mien boli v tom vždy hrozní.

Šteňa bolo také šťastné, že naradostene štekalo, oblizovalo každého naokolo a vrtelo malým chvostíkom. Nakoniec sa veselo vrhlo na Chronologica, ktorý sa pred ním rozbehol preč. Všetci sa tomu náramne smiali a v ten vianočný večer získala Kurosaki rodina ďalšieho člena.