The Prisoners (49.Kapitola)



49. Kapitola

"Koho pozveme na tú oslavu?" Spýtala sa Tsuki.
"Tak určite Starrka a Matsumoto vždy donesú niečo napečené," vyhlásil Toushirou.
"To je dobrý nápad aspoň nebudem musieť piecť," usmiala sa Tsuki.
"Ty ani piecť nevieš," zazrel na ňu.
"Viem, bábovku a trasenú tortu," zazrela aj ona na neho.
"Trasená torta je nepečená," začal po nej vysielať lasere.
"Chceš sa biť?" Aj ona po ňom začala vysielať lasere.
"A čo tak, aby som napiekla ja?" Spýtala sa Shandris a oni na ňu vytreštili oči.
"Načo? Matsumoto, Hisana a Orihime isto napečú," usmiala sa na ňu Tsuki zatiaľ čo Toushirou horlivo prikyvoval. V tom sa Grimmjow začal smiať.
"Orihime bude tiež piecť? No fuj, to by som radšej zjedol koláče Shandris," podotkol a Shandris na neho vražedne pozrela.
"Tým si chcel, čo povedať? Že moje koláče sú hnusné?" Zavrčala.
"To neviem posúdiť keďže sú bez chuti," uškrnul sa Grimmjow, ktorý bol v dobrej nálade, čo znamenalo, že každého podpichoval.
"Fakt? To mi je ľúto," povedala s predstieraným smútkom a úplne nechtiac buchla do jeho milovanej modrej šálky, v ktorej mal ešte kávu. Tá sa zrútila na zem a rozbila sa.
"Panebože, Grimm to som nechcela, je mi to tak veľmi ľúto!" Začala sa mu ospravedlňovať a pritom jej na tvári žiaril veľký škodoradostný úsmev.
Grimmjow šokovane pozrel na svoju milovanú šálku a potom s hnevom v očiach na Shandris.
"Neznášam všetko tvoje jedlo," precedil medzi zuby a potom sa otočil na Toushira.
"A ty mi tu šálku zaplatíš," vyhlásil.
"Ani nápad už som za teba platil dosť vecí," odbil ho a Grimmjow si vzdychol.
"Táto domácnosť stojí za prd," zašomral si popod nos.
"Prosím?? Takže...chceš povedať, že ti stojím za prd???!" dala si Tsuki urazene ruky na boky.: "A aj...naše dieťa??? A sexuálny život?!!" strieľali z nej blesky a on na sucho preglgol.: "Ale miláčik..tak som to nemyslel, veď vieš, že si mojím snom..." hodil mačací pohľad. "Sen, ktorý keď sa ti splní, naraz stratí na váhe a vystrieda ho iný." podotkla Shandris. "To by som Tsuki nikdy nespravil!!!" vyhŕkol a ona sa uškrnula.: "To dúfam, lebo by som ťa zmenila na popol... Kedy sa už odhodláš Tsuki požiadať o ruku??" zmenila naraz tému. Nad jej otázkou sa chlapci zamysleli. Čo to asi tak znamená??? Na čo by im bola ženská ruka?? Vlastne...keď tak premýšľajú na určité veci áno, ale im sa skôr páči, keď si uchopia celé jej srdce...no nie??
"Aha....hádam...že vy nemáte ani páru čo to znamená...." poznamenala Tsuki, ktorá si vzdychla.: "Shan, počuj...nejdeme rozniesť túto novinu?? S tou oslavou...nech nám prídu aj nejaký tí hostia." "Huh?? Jasne! A vy dvaja, keď ste taký múdri, môžete niečo navariť!" navrhla Shandris a Grimmjow s Toushirom nahodili umučené pohľady. "A Toushirou...nie, že keď sa budeš nudiť, začneš Bubu zase ťahať za chvost! Opováž sa jej robiť zle!" dodala s varovným tónom. "Áno madam...."
"Super tak....my ideme! Poď!" chytila Shandris za ruku a utiekla s ňou von popozývať budúcich hostí.
"Hlavne si dávajte pozor! Nie že si ublížite! Pamätajte na pravidlá!" stihol im ešte Grimmjow zakričať.
"Super..tak čo teraz??" pozrel na Toushira. "Ja som invalid idem spať, verím, že to dokážeš, Grimmjow??" chytil ho s vážnou tvárou za plecia.: "Boh s tebou." dopovedal a už sa vybral preč, že sa vyvlečie vďaka svojmu zdravotnému stavu, ale Grimmjow ho zachytil, otočil a vrátil ku sporáku.: "Pokiaľ viem...končatinami môžeš hýbať...takže nevidím dôvod, prečo by si nemohol variť aj ty." "Och Grimmjow..." chytil sa za čelo a on nadvihol obočie, že o čo sa Toushirou pokúša. "Naraz mi prišlo strašne mdlo...asi budem zvracať...moje rany...bolí ma celé telo..." rozvalil sa na Grimmjowa a ten keby Toushira nechytí, už by ležal na zemi. "Nie je mi dobre...prosím...odnesieš ma do izby...?" "Ty hnusný simulant..... Ja sa s tebou nehrám..." zavrčal zatiaľ čo Toushirou sa nebadane víťazoslávne usmial.

**********
"Vážne je to v poriadku?" Spýtala sa Neliel.
"Samozrejme, už som ti povedal, že tam pôjdeme," pozrel na ňu do kúpeľky, kde sa zrovna pripravovala.
"Dobre," usmiala sa a začala sa znovu maľovať. Chvíľku ju s úsmevom sledoval a potom odišiel k posteli, na ktorej sa rozvalil. Keď sa Aizen dozvedel, že s Neliel čakajú dieťa povedal mu:
"Gratulujem Nnoitra je pekné vidieť, že si sa zmenil,"
"Zmenil som sa, hm," zašepkal si sám pre seba. Ani si neuvedomil kedy tá zmena prišla. Asi to bolo vtedy, keď sa k nemu Neliel vrátila, keď mu dala druhú šancu. Moc sa v ten týždeň nerozprávali skôr sa jeden druhému vyhýbali. Potom však Neliel prišla za ním a spýtala sa ho či by sa nemohli prejsť. Súhlasil, pri tej prechádzke ho chytila za ruku a začali sa rozprávať o tom, čo trápi ju, čo trápi jeho, ospravedlňoval sa jej, ona mu odpúšťala. Odvtedy sa všetko zmenilo, už sa ho nebála a on sa jej nebál dotknúť, pretože vedel, že jej už neublíži,"
Zrazu vybehla z kúpeľky oblečený v pekných červených šatách na ramienka dlhých po kolená a zakrútila sa v nich.
"Ako vyzerám?" Spýtala sa s úsmevom a on si ju premeral od hlavy po päty.
"Si v nich tučná," uškrnul sa a jej na čele navrela žila.
"Čo si to povedal?!" Zvrieskla a natiahla sa na posteli po vankúš, ktorým ho začali biť.
"Nie som v nich tučná! Okamžite to odvolaj stožiar!" Prskla zatiaľ čo on sa smial.
Ak sa on zmenil tak potom aj ona alebo si pri tej veľkoleposti nevšimol jej občasné vyšinuté detské správanie.
V tom jej vytrhol vankúš a objal ju.
"Robím si srandu si v nich krásna," s úškrnom ju pobozkal na líce. Vzdychla si a obkročmo si na neho sadla.
"Kvôli tebe som si zničila účes," hovorila oduto zatiaľ, čo jej bozkával krk.
"Nevadí aj so strapatým három si pekná," pozrel jej priamo do očí a potom ju vášnivo pobozkal. Zastonala a zaborila si ruku do jeho vlasov potom sa však od neho odtiahla.
"Na toto nemáme čas, musíme ísť na tú oslavu," potiahla ho za ruku zatiaľ, čo on ju s frflaním nasledoval.
Vyšli von a vybrali sa k domu Grimmjowa a Toushira. Asi tak v polke cesty Neliel striaslo.
"Bože, to je zima," zašepkala. Nnoitra ju hneď na to prikryl svojim bielym plášťom. S rumencom na tvári na neho pozrela.
"Si rozkošná, keď sa červenáš," neodpustil si a ona ešte viac sčervenala.
"Musíš si ma stále doberať?" Vyprskla a on sa zasmial.
"Samozrejme," chytil ju za ruku a ona mu ju pevne stisla.

***************
"Super...všetko je hotové....uff.....priatelia sú pozvaný, jedlo je hotové a dom uprataný...." sadla si Shandris unavene na gauč. "Ešte máme chvíľu čas..." prisadla si k nej Tsuki a potom ostalo medzi nimi ticho.
"Tsuki??" začala po chvíli neisto novú tému. "Áno??" "Ja sa ťa len chcem opýtať....po tom všetkom...nehneváš sa na mňa?? Vieš aj preto, že som zaútočila na Grimmjowa a tak..." previnilo sklopila zrak. "Neboj sa...nie." usmiala sa.: "Ja ťa chápem, len v tej chvíli som sa naozaj zľakla...a bála som sa, že prídem aj o teba, našťastie teraz je to už dobre, či?" pozrela Shandris do očí aby zistila odpoveď. "Dúfam, Toushirou mi s tým pomáha...cítim sa oveľa lepšie...mám pocit, že na mňa pôsobí nejakou príjemnou aurou....tak už nepočujem ani tie hlasy...bolo to strašne." pri pomyslení na to ju úplne striaslo. "Tak na to radšej nemyslí..." pozrela sa na Shandrisine bruško.: "Je to zvláštne....a zároveň tak úžasne!" mala Tsuki chuť kričať z toľkého šťastia. "Prosím? Čo také??" nerozumela Shandris. "Obe čakáme bábätka! Nikdy som si nemyslela, že budeme na tom rovnako takmer v tom istom období. Cítiš jeho reiatsu??" zvedavo sa pýtala a Shandris sa dotkla svojho bruška.: "Áno...je tam...dúfam, že bude v poriadku a dúfam...že už nenastanú žiadne komplikácie. Chcem dievčatko." "Ja by som zase chcela chlapčeka." pohladkala Tsuki nežne svoje bruško, aj keď ho ešte nebolo vidieť.: "A možno, že sa potom do seba zaľúbia! A budeme jedná veľká rodina!" rozplývala sa. "Juuuuto by bolo krásnučke."
"Hm...o čom debatujete??" vstúpil rozospato Toushirou do obývačky. "O našich bábätkách." odpovedala mu spokojne Shandris a Tsuki na súhlas prikývla. "Jeej to je pekná téma." usmial sa a sadol si ku Shandris, ktorú potom zamilovane objal. "Čo to tu vidím?? Môžem sa aj ja pridať??" objavil sa v izbe o niečo neskôr aj Grimmjow. "Samozrejme, poď k nám láska...aj ja ťa chcem objímať, mám pocit, že po tom túži aj naše dieťatko." V tom zazvonil zvonček. "A je-je hostia prišli!" uškrnul sa Grimmjow a vybral sa ku dverám je otvoriť.

Komentáre