God Eater (26. Kapitola-part 2)

---

V tom sa však začala zem otriasať a ozdoba indickej kvapky na čele obrovskej sochy Arda Novy, ktorá bola stvorená aby zničila celý svet a potom ho znovu obnovila zažiarila na zlato.

"Čo to je?! Veď sme to zastavili!" vyhŕkol Kouta.

Miestom sa rozľahol smiech. Spoznali sme ho, bol to Johannesov smiech. Všetci sme pozreli na telo Arda Novy, v ktorom sa nachádzal.

"Je príliš... neskoro. Tým, že ste zabili.... túto časť Arda Novy...ste si nijak nepomohli... pretože sú od seba nezávislé..." povedal a moje oči sa rozšírili hrôzou.

"Čože! Musí to ísť nejak zastaviť! Musí byť spôsob!" zvrieskla som.

"Bohužiaľ, nie je, keď sa Arda Nova aktivuje už... nemôže byť zastavená, je mi to naozaj ľúto..." zašepkal a ja som zaskočená stuhla na mieste. Prečo sa nám ospravedlňuje? Nie je to presne to čo chcel?

"Rýchlo...ponáhľajte sa na loď...sú tam...pre vás miesta...pre všetkých...aj pre teba... Soma," povedal a tentokrát šokom stuhol Soma.

"Ale veď..." začal no Johannes ho prerušil.

"Si môj syn...myslíš si, že by som...dopustil, aby sa ti niečo... stalo?" spýtal sa a ja som prvýkrát v živote zazrela Soma dívajúceho sa na svojho otca, nie s opovrhnutím a hnevom, ale so súcitom a smútkom.

"Otec a čo ty?" zašepkal.

"Nikdy nebolo pre mňa...na tej lodi miesto. Som...monštrum...zničil som veľa životov...zaslúžim si toto," zakašľal. Po tých slovách som úplne zabudla na všetku nenávisť, čom som k nemu cítila a začala som ho ľutovať. Nakoniec... aj po tom všetkom, čo urobil Johannes v sebe skrýval aj kus ľudskosti.

"Choďte..." povel tak ticho, že som ho ledva počula.

"Johannes?" Oslovila som ho, ale neodpovedal mi.

"Johannes," zopakovala som znovu, ale ani na druhýkrát neodpovedal... už nikdy viac mi neodpovedal.

Všetci sme zostali stáť na mieste úplne zdrvení a zničení. Aj potom všetkom, čo sme urobili sme nedokázali nikoho zachrániť.

"Rindou vyzerá to tak, že sa čoskoro stretneme," zašepkala Sakuya. Nebola som schopná nič povedať, v hrdle sa mi tvorila obrovská hrča. Do očí sa mi drali slzy. Dúfam, že je to pravda, že po tomto živote nasleduje iný, kde všetci budeme žiť v miery. Bolo to jediné v čo som mohla túto chvíľku dúfať.

"Potom všetkom...predsa len..." Sakaki stíchol uprostred vety.

"Mami, Nozomi je mi to ľúto, ale...viac sa domov nevrátim," Koutov hlas sa zatriasol.

"Hej všetci..." zašepkala som zrazu a oni na mňa pozreli. Roztvorila som náruč.

"Čo tak spoločné rodinné objatie," prehltla som hrču a premohla sa k úsmevu. Všetci bez slova, dokonca aj Soma, ku mne podišli a všetci sme sa pevne objali posielajúc jeden druhému zvyšky síl a opory.

V tom sa zem prestala triasť a my sme sa zmätene začali obzerať okolo seba. Našu pozornosť upútala obrovská socha Arda Novy. Zlatá energia, ktorá sa nachádzala v indickej kvapke začala blikať. Pustili sme sa z objatia a prikročili k nej. Energia zhasla a z kvapky sa ozvalo:

"Ďakujem," na to namiesto zlatej začala žiariť na modro všetci sme zostali ako obarení. To bola Shio.

"Všetkým vám ďakujem," ozvala sa znovu.

"Shio si to ty?" spýtal sa Soma.

"Ako je to možné? Ako je možné, že v sebe ešte nesie ľudskosť potom, čo splynula s Arda Novou?" nechápal Sakaki. Zrazu sa z ničoho nič Arda Nova začala dvíhať.

"Shio, čo to robíš?!" zakričal na ňu Soma.

"Idem k oblohe, k tej okrúhlej veci," povedala.

"K okrúhlej veci?" zašepkala som nechápavo a vtedy som si za Arda Novou všimla mesiac v splne.

"Mesiac? Ty chceš ísť s tou vecou na mesiac?!" vyhŕkla som.

"Arda Nova nejde zastaviť, ale keby vybuchla na mesiaci nemala by tam čo živé zničiť a navyše vždy som chcela skúsiť ako chutí mesiac," zasmiala sa a my sme zostali úplne zhrození.

"Shio nemôžeš tam ísť! Musí byť nejaký iný spôsob ak tam pôjdeš tak...tak..." Kouta sa sekol. Vedeli sme, čo chce povedať. Zomrie, obetuje sa za celú zem.

"Shio vráť sa!" zakričala na ňu Sakuya, ale ona bola ticho. Až po chvíľke sa ozvala:

"Teraz už rozumiem. Po prvýkrát v živote rozumiem. Tomu, čomu ste ma učili. Čo znamená byť ľudská bytosť. Žiť pre iných, zomrieť pre iných, odpúšťať iným. Nezáleží na tom aké veľké alebo malé sú tieto skutky, spájajú nás všetkých a vytvárajú medzi nami silné nezničiteľné putá," rozprávala pokojne.

"Shio o čom to rozprávaš? Vráť sa naspäť!" zakričal Kouta.

"Chcem byť s vami všetkými," prehovorila znovu, "A preto vám teraz musím povedať zbohom, pretože vás všetkých milujem a chcem vás vidieť šťastných spolu," povedala veselo.

"Shio," zašepkala som.

"Odviedla som dobrú prácu?" spýtala sa a Alisa sa rozplakala.

"Nie, neodviedla!" zavzlykala a Shio sa zasmiala.

"Naozaj? Tak to sa ospravedlňujem," povedala ticho. Arda Nova sa stále posúvala vyššie a vyššie no zrazu sa zastavila.

"Už musím ísť," zašepkala, "Lenže moje telo ma nechce pustiť," Až teraz som si uvedomila, že modrá energia v kvapke Arda Novy je stále spojená bielym pásom pripomínajúcim hodvábnu látku s telom Shio, ktoré ležalo na zemi.

"Preto, aj keď ho mám rada, musíte ho zjesť," povedala a ja som so šokom pootvorila ústa.

"Soma," prehovorila ne neho, "Ospravedlňujem sa ak nebude chutiť dobre," Soma po tých slovách sklopil hlavu.

"Shio," zašepkal aj on.

"Naozaj vám nechcem povedať zbohom, ale aj keď teraz musíme byť od seba odlúčení vždy budem s vami, vždy vás budem sledovať a dávať na vás pozor," hovorila a ja som pred sebou videla jej usmievavú tvár.

Otočila som sa na Soma a on pozrel na mňa. Nič som mu nepovedala iba som prikývla. Soma sa potom otočil k telu Shio, pristúpil k nemu a jeho Jinka nabrala Eater mód. O chvíľku na to, už bola Arda Nova voľná.

"Ďakujem. Ďakujem vám všetkým," poslednýkrát sa poďakovala a zrazu celá čierna Arda Nova zbelela a vystúpila do nebies. Tam praskla a pretvorila sa na nádherný biely kvet, ktorý celý objal mesiac. S úžasom sme sa na to dívali a to aj potom, čo zlatá žiara na mesiaci zmizla a zanechala po sebe iba zlaté svetielka, ktoré pripomínali svetlušky padajúce k zemi. Ani neviem koľko sme tam tak stáli hladiac na mesiac a na malé žiarivé svetielka, keď v tom si Soma sňal kapúcu a chytil jedno zo svetielok do dlane, ktorú potom zovrel v päsť. Zatvoril oči a dlaň si priložil k hrudi.

"Ďakujem Shio," zašepkal a znovu sa zahľadel na mesiac.