Daughter of Future (18. Kapitola- Koniec)

Posledná kapitola tak si ju užite :-) A prepáčte, že mi to trvá tak dlho, ale mám v škole veľa zápočtov a nemám na nič poriadne čas. No dúfam, že sa vám táto poviedka páčila a že ste ju radi čítali :-) Veľmi som si zamilovala písanie o Ichigovej rodine tak tu isto ešte zo života jeho detí očakávajte :D

18. Kapitola

---

Masaki pomaly otvorila oči a uvedomila si, že leží na zemi a nie je sama. Keď sa nadvihla všimla si, že na zemi spia aj jej traja súrodenci, Tatsuyo a Sora.

"Čo sa to stalo?" Zašepkala a podišla ku Kaiovi.

"Kai! Kai, no tak zobuď sa!" Potriasla ním a on sa s trhnutím nadvihol.

Prekvapene sa poobzeral okolo seba.

"Čo to má znamenať?" Zamrmlal zmätene a Masaki pokrčila plecami.

"Neviem, vôbec si nedokážem spomenúť čo sa stalo. Mala som mať tú misiu s Chronologic..." V tom sa sekla.

"Chronologic! Čo sa s ním stalo?!" V strachu sa poobzerala okolo seba, keď si všimla čierneho kocúra ležať neďaleko dvojčiat, ktoré sa práve začali prebúdzať.

Masaki sa k nemu rozbehla a dotkla sa ho, no v tom si niečo uvedomila. Jeho telíčko bolo studené a oči modročervenej farby mal sklenené a bez lesku. S trasúcimi rukami ho zobrala do náruče, no kocúr sa ani nepohol.

V tom sa dvere miestnosti, v ktorej ležali s treskotom rozleteli. Objavil sa v nich úplne vystrašený Ichigo a za ním jeho žena. Vedľa nich si Urahara vejárom prikríval tvár a Grimmjow sa s menšími obavami zahľadel na syna, ktorý mu však naznačil, že je v poriadku a tak sa jeho tvár úľavou uvoľnila.

"Deti ste v poriadku?" Rozbehla sa k ním Rukia.

"Jasné mama všetko v poho," zamrmlal Kai, keď si ho začala prezerať či nie je zranený. Hneď na to objala obidve dvojčatá, ktoré ešte stále v šoku hľadeli okolo seba.

Keď Ichigo videl, že sú jeho deti v poriadku vydýchol si, ale potom naštvane zazrel na Urahara.

"Čo? Veď som vravel, že sú v poriadku," nasilu sa zasmial.

"To si ešte vyriadime," zašepkal vražedne a vybral sa za svojimi deťmi.

Grimmjow zatiaľ zavolal Orihime aby ju informoval o stave ich syna:

"Áno, zlatko je v poriadku. Naozaj, ježiš, áno nie je malé decko dokáže sa o seba postarať. Dobre, dobre, hlavne sa nerozčuľuj. Čo? Jasné, odkážem," dohovoril a zložil mobil. Potom sa otočil na Urahara.

"Toto ti odkazuje moja žena," povedal a takú mu vrazil až sa Urahara zatackal. Potom sa vybral za synom.

Medzi dverami sa zjavila aj Rangiku a vystrašená sa rozbehla k synovi.

"Tatsuyo," s plačom na krajíčku ho objala.

"Si v poriadku? Nič sa ti nestalo? Nie si zranený? Neublížili ti? Prečo si tam vôbec išiel? Vieš aké je to nebezpečné? Naozaj ti nič nie je? Si nejaký bledý. Bolí ťa niečo?" Zasypávala ho otázkami a pritom si ho celého s hrôzou v očiach prezerala. Nedala mu možnosť sa ani vyjadriť pretože sa hneď so zlosťou otočila na Urahara.

"Čo si, si vôbec myslel? Poslať ich do minulosti! Vieš aké je to nebezpečné? Aké by to bolo tebe keby tam skončila tvoja dcéra?" Vrčala.

"Však sú v poriadku. Navyše sú shinigami čo ste čakali, že budú ako shinigami robiť? Cmúľať si palce? Dobre viete, že sa kedykoľvek môžu dostať do životu nebezpečnej situácie," obhájil sa.

"Ale poslať ich do minulosti je nanajvýš nezodpovedné!" Pustila sa s ním do hádky.

Zatiaľ Ichigo pristúpil k svojmu synovi.

"Vedel som, že to zvládneš," s úškrnom ho potľapkal po pleci a Kai hrdo vypäl hruď.

"Ďakujem," uškrnul sa aj on. Potom sa Ichigo sklonil k dvojčatám.

"Vy dvaja ste sa tam ako dostali?" Spýtal sa ich a oni tiež hrdo vypäli hruď.

"Ukradli sme Urahorove kido a vylepšili ho," povedal pyšne Mamoru.

"Čo sa dialo ďalej si už nepamätáme, ale očividne to vyšlo," zvýskol šťastne Meiyo a obidve dvojčatá si plesli rukami na znak vydareného experimentu.

"No vy ste tak šikovní," postrapatil ich s úsmevom po hlavách a im sa tvár rozžiarila ešte viac, keď v tom Ichigova tvár potemnela.

"A preto máte zaracha až do odvolania," zašepkal nahnevane.

"Ale prečo? Veď sme nič neurobili," bránili sa.

"Nič? Mám vám to pripomenúť?" Spýtal sa ich.

"No dobre, ale vyšlo to," vyhlásil Mamoru.

"Na niečom sme sa dohodli krpci, že nebudete robiť experimenty s nebezpečnými vecami zahŕňajúc aj nebezpečné kido," odbil ich.

"Ale oco," zakňučal Meiyo.

"Už nechcem počuť ani slovo lebo dostanete zaracha aj na všetky vaše hracie konzoly," pohrozil a oni si porazenecky vzdychli.

Ichigo sa otočil na Masaki. Kľačali pri nej Rukia a silno ju objímala. Uvedomil si, že jeho dcéra plače. Rýchlo sa k ním vybral.

"Čo sa stalo?" Vystrašene sa spýtal.

"Chronologic zomrel," odpovedala ticho za Masaki Rukia. Ichigo pozrel na mŕtveho kocúra, ktorý spočíval v Masakinom náručí. Túlila si ho k sebe tak jemne akoby len spal a ona čakala kedy sa prebudí.

"Princezná moja," zašepkal Ichigo a Masaki na neho s uslzenou tvárou pozrela.

"Ocko..." vzlykala. Nevedela ani čo mu má povedať, nenachádzala žiadne slová. Sama to nechápala. Prečo ju zobrala smrť kocúra, ktorého ani dobre nepoznala? Videla ho iba keď im ho Urahara ukázal v klietke tak prečo má teraz pocit akoby ho poznala veľmi dlho? Akoby mu dala nejaký sľub, ktorý už nikdy nebude môcť splniť.

Ichigo si ju k sebe privinul. V tom sa pri nich objavili aj dvojčatá a Kai.

"Mama, Chronologic je mŕtvy?" Spýtal sa Mamoru so slzami na krajíčku a Rukia smutne prikývla Obidve dvojčatá sa rozplakali.

"Och, zlatíčka poďte sem," natiahla k ním ruky a oni ju silno objali. Plakali tak nahlas, že aj jej samej to prišlo ľúto. S uslzenými očami pozrela na Ichiga, ktorý si ju aj s dvojčatami k sebe privinul. Potom pozrel na Kaia, ktorý vzadu tiež posmrkával ale bol až moc hrdý na to aby sa rozplakal a padol mu do náruče. Nevedel prečo, ale samého sa ho smrť kocúra, ktorého nikdy predtým nevidel, dotkla. No mal pocit, že ho poznal, nie len to. Niečo sa mu vynorilo v hlave, nejaká stará, zatlačená spomienka, ktorá mu začala hlodať mysľou.

Bol to zvláštny nostalgický pocit akoby niečo v minulosti zažil na čo zabudol a spájal si to so svojimi deťmi a tým kocúrom. No nech sa na to snažil prísť ako chcel tá spomienka zostala skrytá akoby sa mu nikdy nechcela odhaliť pretože nemohla preto sa rozhodol ňou nezaoberať. Namiesto toho pozrel na svoju rodinu, ktorá mu plakala v náručí.

"Masaki dala by si mi Chronologica?" Spýtal sa jej mäkko, no ona odmietavo pokrútila hlavou a pritisla si jeho telo ešte viac k hrudi.

"Neboj, ja mu nič neurobím len mu zatiaľ musíme nájsť nejaké miestečko, aby sme ho zajtra mohli pochovať. Nemôžeš ho mať so sebou celý ten čas," pohladkal ju po tvári a Masaki potiahla nosom.

"Tak dobre," zašepkala a dala mu do rúk telo kocúra. Ichigo sa na ňu usmial a potom pozrel na Rukiu.

"Odveď deti domov ja sa postarám o toto," povedal a ona prikývla.

Chytila dvojčatá za ruky a Meiyo zase chytil za ruku Masaki. Všetci sa vybrali domov nasledovaný Kaiom.

Ichigo sa vybral rovno za Uraharom a vážne na neho pozrel. Obidvaja si vymenili zopár slov a potom mu kocúra predal. Zatiaľ sa aj ostatní pobrali domov.

Na druhý deň sa vo večeri všetky deti len špárali. Rukia si ich s povzdychom premerala.

"Spravil by vám puding radosť?" Spýtala sa a dvojčatá s Kaiom prikývli. Puding od mamy sa vždy v rodine Kurosaki varil keď mali za sebou zlý deň alebo boli smutný lebo vždy vedel spraviť radosť. Masaki však tento krát len zavrtela hlavou.

"Nemám chuť," zašepkala a Rukia k nej pristúpila.

"Masaki ja viem, že si smutná pretože si stratila niekoho koho si mala veľmi rada, ale nemôžeš prestať jesť. Daj si aspoň puding na zlepšenie nálady, čo na to povieš?" Pohladkala ju s úsmevom po tvári a Masaki sa po chvíľke tiež usmiala.

"Tak dobre," povedala a Rukia ju objala.

V tom sa otvorili dvere.

"Som doma!" Zakričal Ichigo.

"Oco vitaj," ozvali sa naraz dvojčatá a natešené sa za ním rozbehli.

"Zrovna načas, idem variť puding. Dáš si?" Spýtala sa Rukia.

"Jasné a urob ešte jeden na viac," ozval sa ešte stále z chodby.

"Na viac? Jeden ti nestačí? Daj si pozor aby si z toho nepribral," zavtipkovala.

"Nie pre mňa, ale pre nový prírastok," odpovedal jej a Rukia sa prekvapene otočila.

"Nový prírastok?" Spýtala sa prekvapene a v tom začali dvojčatá z chodby nahlas šťastím pišťať.

Masaki, Kai a Rukia na seba prekvapene pozreli a rozbehli sa pozrieť čo sa deje. To čo uvideli ich zaskočilo. Mamoru objímal s plačom Ichiga a donekonečna mu opakoval ako ho ľúbi zatiaľ čo Meiyo zvieral v rukách čierneho kocúra. Masaki zamrzla na mieste.

"Chronologic?" Zašepkala

Meiyo prikývol a pustil kocúra na zem, ten k nej podišiel a uprel na ňu svoje modro červené oči.

"Ahoj Masaki. Asi si ma ani poriadne nepamätáš však?" Prehovoril a ona zostala v úplnom šoku s pootvorenými ústami. Potom sa však rozvzlykala a objala ho.

"Možno, že si nepamätám čo sa stalo, ale jedno viem isto, z nás dvoch sa stali kamaráti," zašepkala. Chronologic sa k nej pritúlil a začal priasť.

"Ale ako je to možné? Bol predsa mŕtvy," Kai s otázkou v očiach pozrel na Ichiga, ktorý sa zdvihol aj s Mamorum na rukách.

"Chronologic je umelá duša, ktorá bola vložená do tela mačky. Aby vás dostal z minulosti využil všetku svoju silu, no plamienok jeho duše zostal skrytý v zelenej pilulke vo vnútri tela. S Uraharom sme ten plamienok duše oživili, nebolo to ľahké, ale podarilo sa," usmial sa.

"Oco ty si najskvelejší na svete," objal ho aj Meiyo a potom sa mu aj Masaki vrhla s kocúrom na rukách do náruče. Neodolal ani Kai. Keď ho deti konečne pustili zo zovretia podišla k nemu Rukia a vtisla mu sladkú pusu pričom mu pohľadom naznačila, že za tento hrdinský čin má u nej v noci malé prekvapenie.

"Môžem tu teda zostať?" Spýtal sa nesmelo Chronologic a Ichigo sa zasmial.

"Robíš si srandu? Samozrejme. Odteraz to tu je tvoj nový domov. Môj švagor síce stojí za prd," podotkol za čo mu Rukia vrazila päsťou do pleca, "Ale inak je to tu dobré," pohladkal ho po hlave.

"Tak teda vitaj v našej rodine Chronologic," usmial sa na neho a kocúrove oči šťastím zažiarili. Bol jediný, ktorý si pamätal čo sa stalo, keď vkročili do minulosti, no vtedy by ho ani len nenapadlo, že títo ľudia sa stanú jeho rodinou.

"Tak sme sa znovu stretli Ichigo a Rukia, bola to dlhá doba," pomyslel si a znovu sa rozpriadol, keď ho členovia rodiny začali hladkať.