The Prisoners (46.Kapitola)

Kapitola 46.

---

"Čo len Rukii je. Myslíš, že nejaké tehotenské maniere," šomrala si Tsuki skôr pre seba ako pre Grimmjowa.

"Neviem, bola divná. Akoby jej niečo vycuciavalo aj to málo reaitsu, ktoré má," uvažoval nahlas aj Grimmjow.

"Inak prečo si mi nepovedal, že máš narodeniny?" zazrela na neho a on si otrávene vzdychol.

"Neznášam narodeniny. Je tu trápny kurevský zvyk, ktorí slávia ľudia s pointou, že sú zase o rok starší a tým pádom bližšie k smrti," zašomral.

"Aha, nádherný názor na to máš. Ale aby si vedel narodeniny sa v tejto rodine sláviť budú a keď sa narodí dieťa potrpím si na to dvojnásobne tak sa na to priprav," zašepkala vražedne.

"Pre mňa za mňa, rob si čo chceš, ale za to, že ich budem musieť sláviť mi to každú noc po oslave draho vynahradíš," uškrnul sa na ňu a ona si vzdychla.

"Perverzné prasa," zašomrala a začala si hľadať veci na prezlečenie.

"Kam sa chystáš?" nadvihol jedno obočie.

"Za Rukiou. Brali ju do nemocnice na vyšetrenie. Ideš so mnou?" spýtala sa ho.

"Ja..." chvíľku rozmýšľal. Keby išiel do nemocnice tak by mu to nedalo a išiel by pozrieť aj Toushira a on...nechcel svojho priateľa vidieť v takom zničenom stave.

"Nechce sa mi, čo ma do Ichigových a Rukiiných záležitosti," odfrkol.

"Ako myslíš," prezliekla sa.

"Ale daj si pozor. Keby niečo okamžite vypusť reaitsu budem tam ako na koni," povedal a ona s úsmevom prikývla.

"Tak sa maj," pobozkala ho a vybrala sa preč. Grimmjow si vzdychol a zvalil sa do perín. Toto sú fakt naprd narodeniny.

Len čo Tsuki opustila barak a Grimmjow si dal šlofíka. Shandris prišlo veľmi nevoľno. Musela Bubu pustiť a sadnúť si na gauč aby náhodou nestratila rovnováhu a tak neublížila svojmu ešte nenarodenému dieťatku. "Čo to so mnou je..." nešťastne zavzlykala a chytila si tvár. Veľmi sa bála...bála sa toho čo príde toho čo sa dialo. Bola nútená si ľahnúť a zavrieť oči, keď bolesť naraz prestala. Naraz mala pocit, že je úplne niekde mimo, oblial ju len nepredstaviteľný chlad a strach z tej ničoty z ktorej sa nedokázala dostať. To ale ešte netušila čo sa deje s jej telom.

***Medzitým***

"Tak moja drahá! Uvoľni sa, všetko bude dobre, uvidíš som pri tebe!" začal zhlboka vydychovať a nadychovať. "Hlupák! Si veľký hlupák!!" hodila po ňom Soifong vankúš.: "Už ma to nebaví! Toto je tak trápne! Vypadáš ako by si mal astmu!" syčala po ňom a Ggio po nej prekvapene pozrel.: "Je to pre dobro nášho dieťatka! Keď sa bude pýtať na cestu aby si vedela ako dýchať! Predsa nechceš aby nastali nejaké komplikácie..." "Pre boha ty už nečítaj tie knihy o tehotenstve... Tvoja paranoja sa už nedá vydržať! Som len týždeň tehotná, chápeš?? Týždeň!!" "Načase začať!" skočil k nej na posteľ a Soifong sa od neho odsunula. "Nie! Na čase aby si začal používať tu zvláštnu pre teba doteraz nepoznanú vec menom MOZOG!" nahnevane sa postavila. "Opatrne! Nesmieš robiť také prudké pohyby. Ešte to vyplaví naše dieťa alebo sa nebodaj zasekne!!" chytil sa prestrašene za tvár. "Ty už nepozeraj ani tie rozprávky! Máš zákaz čítať aj pozerať televízor!" "Rozprávky?? Aké rozprávky??" "V noci...si nemysli, že neviem kam odbiehaš..." hučala po ňom na celý barák, ale Ggio sa len uškrnul. "Čo je?? Ten výraz...nepáči sa mi to..." cúvala, pretože sa k nej nebezpečne blížil. "Mám lepší nápad. Naučíš sa z hlboká dýchať iným spôsobom a to veľmi príjemným." olizol si pery. "Nie..nezaslúžiš si to." Zacítila jeho ruky, ako ju chytil za boky a otočil si ju k sebe. "Hej!" nestihla mu nadať, pretože ju túžobné pobozkal. Hneď sa jeho bozku oddala a natisla sa nedočkavo naňho. Vnútri v sebe sa usmial.

***************

"Hej Orihime," Tsuki jej veselo zakývala, no Orihime sa až tak šťastne netvárila. Sedela v čakárni na gauči zatiaľ, čo Ulquiorra vedľa nej stál so zatvorenými očami. Vyzeral pokojne, ale niečo na ňom bolo zvláštne.

"Čo sa stalo? Je Rukia v poriadku?" vystrašená k ním dobehla a Orihime pokrútila hlavou.

"Jej dieťa má veľmi vysoké reaitsu a úplne pohlcuje to jej. Nie je dosť silná na to, aby to vydržala," zašepkala a Tsukiine oči sa rozšírili hrôzou.

"Tak nech jej Aizen vráti silu!" vyhŕkla.

"Odmietol," prehovoril Ulquiorra, "Vraj je to moc nebezpečné," aj keď sa snažil tváriť pokojne musel silno zovrieť ruky v päsť, aby ho ten hnev úplne nepohltil.

"A tak...musí existovať nejaký spôsob," nedala sa odbiť Tsuki.

"Je tu jeden spôsob," Ulquiorra uprel svoje zelené oči na ňu.

"Ichigo musí svojim reaitsu silu dieťaťa potláčať, čo ale znamená, že bude prichádzať o to svoje. Nebude dosť silný pre boj a môže ho to samého ohroziť na živote," zašepkal.

"A čo teraz..." spýtala sa ticho Tsuki.

"Nemá na výber," znela chladná a trpká odpoveď.

Tsuki vkročila do izby, kde spal Toushirou. Bol napojený na všetky možné prístroje len, aby prežil a bol tak doráňaný, že by Tsuki ani nepoznala, že je to on. Sadla si k nemu a opatrne mu chytila ruku.

"Kto by si bol pomyslel, že ja ťa budem niekedy ľutovať," zašepkala.

"Ale...časy sa menia. Vieš, bez teba je celkom nuda, nemám si koho doberať, pretože Grimmjow už moje poznámky ignoruje za to teba vždy rozčúlia," zasmiala sa.

"Rýchlo sa uzdrav dobre?" usmiala sa na neho a v tom pocítila ako jej ruku jemne stisol. Chvíľku na neho prekvapene hľadela a potom sa jej úsmev rozšíril. Ešte chvíľku pri ňom sedela no potom zacítila niečo zvláštne. Od šoku ňou trhlo a prudko sa postavila. To bolo Grimmjowove reaitsu! Niečo sa stalo! Zhrozená vyletela z izby. Musí sa čo najrýchlejšie dostať domov.

Nerušene si driemal až kým sa dvere do jeho izby pomaly neotvorili. Stála tam Shandris, lenže jej pohľad...bol úplne iný. Akoby to ani ona nebola, akoby ju niekto ovládal. V ruke zvierala Toushirov zanpakuto, vedela, že normálny nôž nespôsobí také rozsiahle zranenia. Potrebovala niečo oveľa pevnejšie a zároveň ostrejšie. Nebadane sa priplížila k nič netušiacemu Grimmjowi a vystrela zanpakuto do výšky. V zastretej miestnosti pôsobili jej červené svietiace oči dosť hrozivo, jej tvár neprejavovala ani štipku emócii. Bola chladná ako ľad. A po chvíli.....napriahnutý meč vrazila priamo do Grimmjowa. "Wuaaah!" vyskočil zo sna a v tom zacítil neuveriteľnú bolesť bol prebodnutý takmer skrz na skrz. "Shandris!!!" hysterici vykríkol a na to zalapal po dychu, pretože sa mu do krku dostala krv.

Ta sa len zabodla do Grimmjowich očí, ktorým prešiel mráz. "Ubližoval si jej... Zaslúžiš si zomrieť." hrôzostrašne prehovorila a vytiahla z neho zanpakuto s úmyslom ho vraziť doňho po druhé. Grimmjow sa aj napriek strašnej bolesti pred tým ako ho doňho opäť vrazila stihol otočiť a spadnúť z postele na zem. "Kurvaaa!!" zaťal zubami a vypľul z úst nesmierne veľa krvi. Pri tom sa chytil za brucho a z ťažká postavil. Shandris sa k nemu otočila a zahnala sa zanpakutom, no Grimmjow so stonaním uskočil. "Zomri!" opäť sa nim zahnala. "Shandris!! čo je to...s-s tebou!! Shan-dris!!!!" snažil sa ju vrátiť k zmyslom, ale ona ho nepočúvala. Stále naňho zazerala tým svojím chladným pohľadom a pokúšala sa ho zabiť. Nakoniec Grimmjowa opäť bodla a kopla ho do brucha na čo padol k zemi. Pokúsil sa na ňu vystreliť cero ale.....zaťal zubami. Ako to má spraviť, keď je tehotná?! Nechcel jej ublížiť, veď Toushirou si už zaslúži byť šťastný...ak vôbec prežije... Nedokázal do Shandris vystreliť, nedokázal jej ublížiť a ona mu stupila na brucho a potom namierila mečom k jeho krku. "Si slabý...rovnako ak on. Nezaslúžite si dýchať na tomto svete!"

"Ja....veril s-som.... Že si nevinná..." z ťažká dýchla pri tom sa chvel z ukrutnej bolesti. Jeho končatiny mu začínali tŕpnuť kvôli strate veľa krvi.: "Vráť sa....Toushirou ťa...miluje..." mečom sa mu jemne zaryla do pokožky ktorá začala krvácať a pomaly ho ťahala až k jeho najhlbšej rane. Strašne sa hanbil, že bol tak slabý...že nedokázal Shandris zastaviť. V jeho očiach sa mu premietol celý život a dieťa... On s nim ale sakra chce byť!! Chce byť aj s Tsuki!!! Chce ju naďalej milovať, plniť jej sny a robiť ju šťastnou ako aj svoje budúce dieťa... "Shandris....odpusť.." vystrel ruku keď v tom. "Grimmjow!! Grimmjow!!" vbehla bez rozmyslu Tsuki do domu smerom do spálne. Shandris sa za jej hlasom otočila a pokúsila sa to skončiť. Skôr ako stihol Grimmjow na ňu zaútočiť do nej skočila Tsuki a zvalila sa spolu so Shandris do postele. Zanpakuto posiaty krvou jej spadol na zem, kde sa na naraz rozlomil.