Rukia in Madness (4. Kapitola)

4. Kapitola

---

"Sestrička tebe sa niekto páči?" Spýtala sa malá Rukia svojej šestnásťročnej sestry a tá prikývla.

"Veď dobre vieš Rukia, že sa mi páči Byakuya," usmiala sa na ňu Hisana a Rukia velevýznamne prikývla.

"A budete manželia?" Vyzvedala ďalej. Hisana prikývla.

"Už mi dal aj zásnubný prsteň," usmiala sa a ukázala Rukii strieborný prsteň, na ktorom bol maličký diamant v tvare kvietku. Rukiine oči zažiarili.

"Už sa teším, keď aj mne dá taký prstienok Ichigo," usmiala sa a odhalila štrbinku medzi zubami, ktorá jej tam zostala po vypadnutom mliečnom zube.

"Ichigo? To je ten pekný chalan so Soul Wonderland?" Spýtala sa jej a Rukia prikývla.

"A on ti hovorí, že si ťa chce zobrať za ženu?" Rukia prikývla.

"Ale povedal, že až vtedy, keď mi vypadajú všetky mliečne zúbky a narastú mi dospelácke," zamrmlala urazene, pretože si ju vždy tak zvykol doberať. Hisana sa nahlas zasmiala.

"Nehovorí ti niečo podobné aj bratranec Kaien?" Spýtala sa a Rukia na ňu prekvapene zažmurkala.

Klobučník pozrel na svoje vreckové hodiny a velevýznamne sa usmial.

"Šesť hodín. Je akurát čas na čajové posedenie," povedal veselo, luskol prstami a pred nimi sa objavil dlhý stôl so zákuskami a čajovými súpravami.

Rukia prekvapene zažmurkala a podišla k nemu bližšie, aby si obzrela strieborné hodinky, ktoré ešte stále držal v ruke.

Sklíčko na nich bolo rozbité a sekundová ručička už dávno netikala.

"Páčia sa ti moje hodinky?" Spýtal sa jej.

"Áno, ale sú rozbité," zašepkala a on si ich prekvapene obzrel.

"Nie sú, to sa ti muselo len zazdať," s úsmevom pred sebou zamával vejárom.

"Ale," V tom ju Ichigo chytil za ruku a pokrútil hlavou. Trošku s ňou odišiel na bok zatiaľ, čo sa Urahara, s Momo a aj Toushirom, ktorý bol k tomu malou myškou prinútený usadili za stôl.

"Klobučníkove hodiny sa už veľmi dávno zastavili na šiestej hodine, pre neho je vždy čas na čajové posedenie," vysvetlil.

"Ale prečo? Prečo si tak na tom trvá? Tie hodiny sú predsa rozbité," nechápala.

"Je to jednoduché," Z tieňov stromov vyšiel Kokuto.

"Vždy si do Soul Wonderlandu zavítala presne o šiestej na čajové posedenie. Bola to hodina kedy tu bolo najveselšie a najživšie. Potom, čo si odišla a ovládlo tu to Šialenstvo Klobučník si sám zničil hodiny presne o šiestej a presvedčil sám seba, že fungujú a že vždy je čas na čajové posedenie kedy si mala k nám zavítať ty. Po celý ten čas žil v ilúzii, že si spolu s ním na čajovom posedení a všetko je krásne a šťastné, tak ako to má byť. Tak sám seba chránil pred Šialenstvom," vysvetlil jej s pochmúrnou tvárou.

"Ale veď to znie akoby ho to Šialenstvo ovládlo," zašepkala a on sa slabo zasmial.

"Každý z nás sa musel stať bláznom, aby sa mohol pred Šialenstvom chrániť," povedal a zmizol. Rukia zostala zarazene stáť na mieste kým ju Ichigo jemne nechytil za plece.

"Hej, ignoruj ho. Je to kretén, proste sa len nepreniesol cez to, čo sa s týmto svetom stalo. Ale, keď si už teraz naspäť všetko bude zase v poriadku. Staneš sa mojou ženou a navždy tu so mnou ostaneš žiť," objal ju.

Rukiu to upokojila a zatvorila oči.

"Never mu," ozval sa zrazu v jej mysli hlas a ňou od šoku trhlo.

"Čo sa stalo?" Ichigo na ňu prekvapene pozrel.

"N-Nič ja len...som trochu preľakaná z toho všetkého, to nič potrebujem si len na to zvyknúť," na silu sa usmiala. Ichigo s pochopením prikývol.

"Tak poď vrátime sa na čajové posedenie," usmial sa a ponúkol jej ruku. Po chvíľke ju prijala a spolu sa vybrali na čajové posedenie, na ktorom už boli zúčastnený Urahara, Momo, Toushirou a dokonca aj Kokuto.

Potom, čo si spoločne pripili na Rukiin návrat sa začal rozoberať plán ako sa dostanú ku Srdcovej kráľovnej.

"Budeme si to musieť strihnúť cez les tigrieho páru. Nebudú tým zrovna dvakrát nadšený," zašomral Kokuto, ktorý sedel s prekríženými rukami na stoličke a s nohami vyloženými na stole.

"Tigrí pár?" Spýtala sa Rukia.

"Hej, aj oni kedysi boli členmi čajového posedenie, ale potom čo to tu ovládlo Šialenstvo sa stiahli do jednej z časti lesov, ktorú pred Šialenstvom chránia. Je to útočisko pre všetkých, ktorí nechcú byť ovládnutý Srdcovou kráľovnou, ale akoby som to len povedal," zamyslel sa Urahara.

"Nie sme tam vítaný," doplnil ho Toushirou.

"Nemusel si to povedať tak chladne. Niekedy si vážne bezcitný Shiro," usmial sa na neho Urahara.

"A ty si vážne blbý," odvrkol Toushirou začo si vyslúžil škaredý pohľad od Momo..

"Tak teda sa pomaly pripravíme na cestu," Urahara si stále s tým istým úsmevom premeral všetkých rad radom.

"Rukia si pripravená čeliť veciam, ktoré nastanú?" Zastavil sa pohľadom na nej a ona pozrela do boku. No potom na neho znovu pozrela s odhodlanou tvárou.

"Urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som ju zastavila a zničila Šialenstvo," povedala a Klobučník prikývol.

"Tak teda môžeme ísť," vyhlásil, keď v tom z ničoho nič z neba udrel obrovským blesk, ktorý narazil do zeme a rozpolil ju. Celé miesto sa zatriaslo a Rukia od strachu vykríkla. Stolička pod ňou začala padať, keď ju niekto zachytil. Bol to Ichigo.

"Tas Sode no Shirayuki. Odtiaľto sa bez boja nedostaneme," povedal vážne a Rukia prekvapene pozrela okolo seba. Všade boli tie obrovské monštrá s bielymi maskami.

Rýchlo tasila meč a na sucho preglgla. Ani len nevedela ako ho používať!

V tom ju Ichigo jemne chytil za rameno.

"Ukľudni sa, budú ťa viesť vlastné inštinkty, neboj máš to v krvi. A ja budem po celý čas na tvojej strane, aby som ťa ochránil," usmial sa na ňu a ona sa pochvíľke ukľudnila.

Monštrá na nich vybehli a Rukiine telo sa akoby samé od seba pohlo dopredu. Prudko švihla mečom a telo monštra sa rozpolilo. Otočila sa za seba a znovu švihla mečom. Tentokrát z neho vyletela biela žiara, ktorá sa zmenila na ľad. Ten v sebe uväznil monštrá a potom sa aj s nimi roztrieštil.

Rukia si uvedomila, že ostané sú už pobité a pozrela sa na Ichiga, ktorý stál neďaleko nej a s čiernym mečom v ruke sa skláňal nad jedným z monštier.

Pochvíľke sa na ňu otočil a uškrnul sa.

"Zvládli sme to," povedal a ona šťastne prikývla. V tom si všimla, že jeho výraz sa zmenil na zhrozený. Čo sa stalo?

"Rukia, za tebou!" Zakričal, no už bolo neskoro. Jedno z monštier ju trafilo rovno do hlavy a ona stratila vedomie.

"Rukia, hej, Rukia!" Počula niekde v diaľke hlas a prinútila sa otvoriť oči.

"Och, vďaka bohu, Rukia si v poriadku?" Uvedomila si, že ju drží v náručí Aizen.

"Č-Čo sa stalo?" Bolestivo sa chytila za hlavu a uvedomila si, že krváca.

"Išla si do uličky zaniesť Ichigovi salámu, ktorú som ti dal, keď sa pochvíľke ozval krik. Napadli ťa nejaký chuligáni. Kým som však pribehol už si ich stihla pobiť, ale jeden z nich ťa musel trafiť do hlavy. Poď ošetrím ti to," zobral ju do náruče a Rukia sa so šokom pozrela na troch mužov, ktorí ležali v bezvedomí na zemi.

"Ešte, že som ťa naučil pár tých chmatov. Hovoril som, že sa ti to zíde," usmial sa na ňu Aizen a ona pochvíľke prikývla.

Čo to má znamenať?