Daughter Of The Future (16. Kapitola)

Po uhorskom roku KONEČNE pokračovanie, vážne by som si za to časté pridávanie kapitol zaslúžila kop do zadku :D :D

16. Kapitola

---

"Plán je nasledovný. Musíme dostať Kaia, Masaki, Tatsuya, Mamoru, Meiya a Sora naspäť do ich času. Keďže to nepôjde kidom, ktorým sa sem dostali Masaki, Tatsuya, Kai a Sora, pretože to musí otvoriť bránu aj niekto v ich čase použijeme upravené kido dvojčiat, ktoré som ja vylepšil ešte tak, aby sa už nestal incident podobný s odseknutým prstom," vysvetlil im na druhý deň plán Urahara.

"Bránu musíme otvoriť na nejakom otvorenom priestore, čo bude lúka za Karakurou, kde sa nachádza ten malý lesík. A tiež tam musia byť prítomní všetci tí, ktorí vedia pravú identitu týchto detí..."

"Ja nie som decko!" Vyhŕkli naraz Kai, Masaki a Sora. Tatsuya to nejak moc nezobralo a ani mu to nedalo dôvod, aby mu zmizol večný úsmev z pier.

"To je fuk," odbil ich Urahara.

"Prečo tam musíme byť všetci prítomní?" Nechápal Byakuya.

"Aby som vám týmto mohla vymazať pamäť," Masaki im ukázala vypínač v tvare hlavy Chappy, ktorý sa jej zmestil do dlane.

Všetci prekvapene vytreštili oči.

"Prečo? Ja nechcem zabudnúť!" Vyhŕkla prvá Rangiku a Tatsuyo na ňu smutne pozrel. Chápal jej úzkosť, ak teraz na všetko zabudne, zase prepadne smútku zo straty jeho otca lebo znovu bude v presvedčení, že je mŕtvy.

"Mami," podišiel k nej a chytil ju za ruky.

"Musíš zabudnúť, pretože ak nie, zmeníš budúcnosť a tým mňa a môže to ovplyvniť aj mnoho iných vecí, ktoré sa stali a boli veľmi dôležité. Ja viem, že je to ťažké, že to bude ešte dlho ťažké, ale on na teba čaká, ja na teba čakám a aj moja malá sestra," zašepkal a Rangiku prekvapene cez slzy zažmurkala.

"Máme aj dcérku?" Spýtala sa a on prikývol.

"Kitsune, má jedenásť presne ako Mamoru a Meiyo," usmial sa.

"Všetko bude v poriadku mama, aj keď to bude bolieť, čaká ťa šťastie," objal ju a ona jeho objatie opätovala.

"Tak dobre. Počkajte na mňa," usmiala sa a on prikývol.

"Naozaj to musí byť takto?" Spýtala sa sklamane Rukia a dvojčatá na ňu smutne pozreli.

"My radi obchádzame zákazy, príkazy a pravidlá, ale v tomto momente to inak nejde," povedal Mamoru zrazu tak vážne, že ani nepôsobil ako jedenásťročné dieťa.

"To je otrava, veď som sa jej len včera vyznal," zamrmlal Ichigo.

"Čože ty si sa vyznal mame z lásky?!" Vyhŕkla Masaki hlasnejšie ako chcela a Rukia s Ichigom sa začervenali.

"Chudák otec bude sa musieť znovu vyznať a bude znovu zbierať odvahu ďalšie tri roky," uškrnul sa Kai.

"Veľmi vtipné....tak počkať ja sa jej vyznám v čase, keď sa narodíš?" Neveriacky na neho pozrel.

"No dajme tomu, že ste preskočili všetky méty lásky a hneď dopadli na poslednú," zasmial sa a Ichigo si strelil ruku po čele.

"Takže sme skočili na poslednú métu bez ochrany, neverím, že som až taký idiot," zašomral.

"Vlastne žiadna novinka pod slnkom," uškrnul sa modro vlasý Sora a Ichigo na neho zazrel.

"Ty láskavo sklapni," zavrčal. Ten chalan mu až neuveriteľne pripomínal Grimmjowa.

Sora len mávol rukou a otočil sa k Orihime.

"Otcovi si o tom nepovedala?" Spýtal sa jej a ona pokrútila hlavou. Prikývol.

"Bude to tak lepšie," zašepkal.

Obidvaja sa objali.

"Tak teda vyrážame. Sme tu všetci?" Urahara si prezrel celú skupinku skladajúcu sa dokonca aj z rodiny Kurosaki.

"Áno," prikývli jednohlasne.

Masaki zobrala na ruky Chronologica a pobozkala ho na hlavu.

"Tak môžeme ísť," povedala a mačka prikývla. Vyšplhala sa na jej plecia a tam sa usadila.

"Nikoho po ceste nestraťte, budem vás viesť len nasledujte môj vejár," zdvihol ho do výšky Urahara a všetci si vzdychli.

Karin pozrela na Toushira, ktorý kráčal kúsok pred ňou a tváril sa dosť namrzene. Nechápala to, ale za ten čas čo tu bol ju ani nepozdravil, nie to, aby sa na ňu čo i len pozrel a navyše jej brat jej z nejakého neznámeho dôvodu zakázal sa s ním rozprávať. Vzdychla si a pozrela, čo zrovna robí Ichigo. Bol zažraný do nejakého rozhovoru so svojimi deťmi, musí to využiť. Rýchlo prikročila k Toushirou.

"Hej, prečo sa mi vyhýbaš?" Spýtala sa ho hneď na rovinu a Toushirom myklo od šoku.

"J-Ja sa ti nevyhýbam," zamumlal a oči mu behali kade tade len, aby si vyhol kontaktu s tými jej. Karin na neho zazrela.

"Áno, vyhýbaš aj teraz," povedala a on si vzdychol. Konečne sa na ňu pozrel.

"Nie je to tak, že by som sa ti vyhýbal ale..." sekol sa.

"Ale čo?" Nadvihla obočie.

"No...akoby som ti to vysvetlil," začal sa škrabať vzadu na hlave a zase sa obzeral všade po okolí. To ju naštvalo.

"Fajn zabudni na to," zamrmlala a chystala sa odísť, ale on ju chytil za ruku, aby ju zastavil.

"Hej, pozri ja by som ti to rád povedal, ale súvisí to s budúcnosťou," zašepkal a ona prekvapene zažmurkala.

"S budúcnosťou? Akože s nami dvomi? Čo sa stalo? Sme nepriatelia v budúcnosti či čo?" Nechápala.

"Nie," vyhŕkol hlasnejšie ako chcel.

"Vlastne sme stále kamaráti," povedal.

"Veľmi dobrí kamaráti," zamiešala sa do toho Rangiku a on sa začervenal.

"Matsumoto sklapni!" Okríkol ju a ona aj s Tatsuyom sa zasmiali.

"Takže v budúcnosti všetko v pohode, ale nemôžeš mi to povedať?" Ubezpečila sa a on prikývol.

"Dobre teda, vieš ja som len..." V tom sa niekto medzi nich votrel, oddelil ich od seba a pritom odhodil Toushira dobre, že nie na druhú stranu cesty.

"Ichi-nii čo to robíš?!" Osopila sa na neho Karin.

"Jasne som vám povedal, že sa máte držať od seba na desať metrov alebo čo Toushirou chceš si radšej hľadať svoje gule po celom Soul Society?" Zazrel na neho a Toushiro na sucho preglgol. Vyzerá to na skvelý začiatok s budúcim švagrom.

V tom sa do toho zamiešal aj Byakuya.

"Kurosaki akým právom im tu nadávaš keď ty sám nie si o nič lepší? Predsa som ti jasne zakázal sa na Rukiu čo i len pozrieť alebo chceš, aby hľadali zvyšky tvojho tela po celej Karakure?" Vyslal na neho zabijácky pohľad a tentokrát Ichigo na sucho preglgol.

"Chlapci skončite s hádkami sme tu," usmial sa Urahara.

"Dvojčatá budem potrebovať vašu pomoc," pozrel na Mamora Meiya.

"Jasné," prikývli. Všetci traja sa rozostavali oproti sebe a vystreli pred seba ruky. Začali nahlas odriekať kido a hneď na to sa na zemi objavil modrý portál v tvare ručičkových hodín. Hneď na to sa portál zdvihol do výšky a ručička sa posunula na dvanástu. V tom momente ako sa to stalo portál zažiaril na bielo a otvoril sa.

"Je na čase dať si zbohom," usmiala sa smutne Masaki.

"Prosím vás už nie žiadne lúčenie, počkám vás na druhej strane," zamumlal Sora, ktorému to dosť zvieralo srdce a nemal chuť prísť o imidž drsného chalana tak len mamu v krátkosti objal a už bežal vztriec portálu, no keď chcel do neho vstúpiť portál divne zapraskal ako statická energia a jeho v plnej sile odhodilo dozadu.

"Sora!" Vyhŕkla prestrašne Orihime a pribehla k nemu. Aj ostatní sa za ním rozbehli.

"Som v pohode," zašomral, keď sa zdvihol zo zeme.

"Ale tá vec isto v pohode nie je. Nechce nás pustiť," zazrel na portál.