6. Kapitola
6. Kapitola
Soifon už pomaly zaspávala v Ggiovom náručí, keď si uvedomila, že sa zase premenila na mačku. Tak ju to prekvapilo, že od šoku ňou trhlo a zase sa premenila naspäť do svojej ľudskej podoby. Ggio na ňu prekvapene pozrel.
"Čo sa stalo mačička?" Spýtal sa jej.
"Zase som sa premenila," zašepkala.
"Ale to je úplne v poriadku. Väčšina z nás sa premieňa do svojej zvieracej podoby, keď zaspíme, preto mám takú obrovskú posteľ, aby sa sem zmestil šabľozubý tiger a aj puma," uškrnul sa na ňu a ona sa zamračila.
"Lenže, keď sa premením doma Unohanu šľak trafí. Ach, prečo sa mi to deje teraz? Prečo sa to nedialo už aj pred tým?" Šomrala.
"Niekedy sa stane, že zvieracia podstata sa prebudí u tých, ktorí na ňu zabudli dovŕšením dospelosti, teda osemnásteho roku," vysvetlil a ona si vzdychla.
Želala si, aby jej o tom rodičia viac povedali. Veď mala osem, keď zomreli, mohli jej dovtedy povedať, čo je v skutočnosti zač. Aj keď otec bol iba obyčajný človek, ako jej Ggio tvrdil, isto vedel o maminom tajomstve.
Chýbali jej, obidvaja jej veľmi chýbali. Ich usmiate tváre, ich večné vzájomné doberačky, mamin šibalský úškrn a otcov potmehúdsky smiech, ktorý skrýval za vejárom.
"Hej, čo sa stalo?" Spýtal sa jej Ggio a ona na neho prekvapene pozrela.
"Úplne z teba cítim smútok a únavu," zašepkal a dotkol sa jej ruky.
"Cítiš?"
"Áno, partneri vedia vycítiť pocity toho druhého a preto viem, že si naozaj smutná," pohladkal ju po tvári.
"Len...iba som si spomenula na rodičov," zašepkala a Ggio ju zozadu objal. Zostali ticho, nevedel, čo jej má na to povedať ako ju utíšiť. Soifon sa o neho oprela, jeho vôňa ju upokojovala.
Ggio sa tiež zhlboka nadýchol jej prekrásnej vône. Bola taká zmyselná. Úplne ho omračovala.
"Ak chceš pospi si, budem tu s tebou," zašepkal a Soifon pochvíľke prepadla únave. Tentokrát sa však na mačku nepremenila. Ggio pozrel hore na modrú oblohu.
"Čo sa to so mnou deje? Toto nie som ja," zašomral si sám pre seba.
Nakoniec zaspal aj on. Obidvaja sa prebrali až podvečerom a Soifon začala panikáriť.
"Do čerta, už som mala byť doma. Unohana si už isto robí starosti," hneď ako to dopovedala už jej aj zvonil mobil. Samozrejme volala Unohana.
"Už idem domov, zdržala som sa u Ggia," rýchlo povedala do telefónu.
"Och, tak to máš odpustené," zasmiala sa na druhej strane telefónu Unohana a Soifon sčervenala.
"Hej, počkaj idem ťa odprevadiť," bežal za ňou dole schodmi Ggio.
"Ale to vôbec nie je potreba," povedala.
"No to isto, ešte ťa stretne nejaký šelmočlovek, zacíti tvoju vôňu a vrhne sa na teba. To nikdy nedopustím," začal sa aj on obúvať a Soifon si vzdychla.
Obidvaja vyšli do chladného jarného večera a vydali sa smerom ku Soifon. Chvíľku mlčali. Soifon sa dovtedy zahĺbila do vlastných myšlienok. Nechápala prečo ju tak Ggiova prítomnosť dokáže upokojiť, prečo sa vždy pri ňom cíti tak v bezpečí. V tom sa strhla pretože ju nečakane chytil za ruku. Pozrela sa do jeho žltých očí.
"Toto predsa páry robia, nie?" uškrnul sa a ona sa pousmiala. Bože, úplne mu podľahla.
Keď prišli pred barák kde bývala zastavili sa a Soifon pustila jeho ruku.
"Tak sa maj," zamrmlala a už sa chystala preč, keď si ju Ggio k sebe privinul a nežne ju pobozkal.
"Soifon, dáš tomuto vzťahu príležitosť?" Spýtal sa jej s úplnou vážnosťou a zadíval sa jej do očí. Soifon ani nežmurkla, úplne ju hypnotizoval, bol tak prekrásny. Pochvíľke prikývla.
"Dám," povedala a on sa usmial.
"To som rád. Neboj, bude z teba úžasná mama mojich detí," povedal a jej navrela na čele žila.
"Povedala som, že dám príležitosť vzťahu a nie deťom!" Zavrčala a on sa začal smiať.
"Neboj aj na to príde," zamával jej a s úškrnom odišiel preč.
Ten namyslený somár! Prečo len mu nikdy nedokáže odolať?!
Ubehol mesiac. V škole si už všetci zvykli na to, že tí dvaja sú pár, aj keď teda Soifon sa ešte stále stretávala s nevraživými pohľadmi niektorých dievčat. Trávili spolu veľa času lebo Ggio sa v nej snažil prebudiť pumu, no nech robil čo chcel Soifon sa vždy premenila iba na mačku. Zapojil sa do toho aj Yylfordt, ktorý jej radil ako sa má premeniť a ako to ovládať. Soifon si ho veľmi obľúbila, pretože bol iný ako zvyšok Ggiovej rodiny, ktorá si absolútne zakladala na svojom rode. Navyše Soifon sa medzi nimi cítila nepríjemne už len kvôli starému pánovi, Bambiette a Ggiovej mame, títo traja sa k nej správali naozaj odmerane ibaže, keď to chcela naznačiť Ggiovi mávol rukou, že sa jej to iba zdá. Ale Yylfordt bol absolútne rozdielny, rád si na svoj rod ponadával, no veľmi sa pýšil svojimi troma deťmi a manželkou, ktoré miloval nadovšetko. Navyše si stále uťahoval z Ggia, čo jej robilo radosť.
Kaoru bol také zlatíčko. Vždy rozveseľoval a pomáhal jej.
Aj keď sa Ggio k tomu nikdy nevyjadril obľúbil si Unohanu, ktorá sa k nemu veľmi milo správala zakaždým, keď bol u Soifon. No jedna vec ho štvala, veľmi štvala a to že nebol ešte stále spárený so Soifon.
"Ako je to možné, pán kde prídem tam si vrznem?" Spýtal sa ho Yylfordt, keď sa mu s tým Ggio posťažoval. Ten na neho zazrel.
"Mohol by si, si aspoň raz pre zmenu nechať pre seba tie svoje sarkastické poznámky?" Zavrčal.
"Ale jasné, Džigolo," unudene pozrel von z Ggiovho okna.
"Ona proste nechce," začal.
"Ale veď si hovoril, že ti nemôže odolať,"
"Veď práve! Vždy, keď tú túžbu už nedokáže ovládať premení sa na mačku a zdrhne preč!" Vyhŕkol.
"Tak to, aby si sa stal zoofilom," zamumlal Yylfordt.
"Povedal som ti, aby si, si strčil do riti ten sarkazmus!" Naozaj mal chuť jednu mu vraziť. Prečo sa vždy tvári tak flegmaticky?!
"Navyše ak sa v nej neprebudí puma a ja si z nej urobím doživotnú partnerku vieš čo to znamená?" Spýtal sa, no hneď si aj odpovedal lebo videl, že Yylfordt zase otvára ústa len, aby povedal niečo sarkastické.
"Že naši potomkovia budú mačky. V tom prípade mi bude naprd," zamumlal podráždene.
"Pozri Ggio, miluješ ju?" Spýtal sa ho Yylfordt tak vážne až to Ggia zarazilo. Zostal ticho, čo Yylfordta vytočilo, pretože to znamenalo, že nevie.
Zdvihol sa na odchod.
"Ak si, si tým nie je istý tak ju nechaj na pokoji, pretože jej iba zlomíš srdce. Ona nie je dievča stavané na naše hlúpe rodinné tradície," povedal chladne a odišiel preč z Ggiovej izby.
Komentáre
Zverejnenie komentára