5. Kapitola

5. Kapitola

---

"Pusť ma! Okamžite ma pusť!" Syčala Soifon, keď ju Ggio viedol za ruku do školy.

"Prečo? Sme predsa pár a to musí každý vedieť," povedal.

"To teda nie! Zničí mi to reputáciu! Si vychýrený delikvent a ja som zodpovedná prezidentka, to nejde dokopy!" Zavrčala.

"Pozri mačička, je to jednoduché. Keď každý bude vedieť, že sme pár nechajú ťa na pokoji. Tie šelmy cítia tvoju vôňu, ktorá úplne kričí o to, aby ťa znásilnili, vďaka mne je tento problém vyriešený keďže budeš stále so mnou, budú cítiť iba moju vôňu, ktorou som si ťa označil," uškrnul sa.

"Prestaň sa tak uškŕňať, celé to znie divne," zašomrala.

Ako si aj myslela, keď prišli do školy ruka v ruke všetci na nich so šokom a otvorenými ústami hľadeli akoby práve uvideli na prahu svojej školy hollywoodsky pár.

Soifon bola červená až za ušami, keď ju Ggio majestátnicky objal okolo trupu a pritisol si ju až k sebe.

Jediný koho to neprekvapovalo boli chalani z jeho bandy, jasné veď boli všetci z klanu tigrov. Ale aj tak si neodpustili pár dobiedzavých poznámok.

Najhoršie to bolo, keď Soifon vošla do triedy. Všetci sa jej na to vypytovali a nedali jej pokoj kým sa im nepriznala, že spolu naozaj chodia. Chalani neveriacky krútili hlavami. Ako je možné, že ich úžasná prezidentka si začala s takým grázlom. Dievčatá šťastne pišťali, iné na ňu žiarlivo zazerali. Každá chcela byť frajerkou Ggia ibaže on bol vychýrený sukničkár takže sa domnievali, že aj Soifon zachvíľku pustí k vode ibaže ona vedela, že to tak jednoducho nepôjde. Nie, teraz sa ho už nezbaví, aspoň dovtedy kým mu nedá potomka a na to sa ona vôbec necítila.

"Hej, mačička ako to išlo?" Spýtal sa jej, keď sa cez obedňajšiu prestávku stretli na streche školy.

"Hrozne, všetci si myslia, že som sa zbláznila a navyše Hisagi sa so mnou nerozpráva a vyhýba sa mi. Kvôli tebe!" Ukázala na neho prstom a on sa uškrnul.

"Presne o to mi išlo," vyhlásil spokojne.

"Ale Hisagi je môj kamarát, poznáme sa už od škôlky. Nechcem, aby bol na mňa naštvaný," trvala si na svojom a Ggio na ňu zazrel. Pritiahol si ju bližšie k sebe.

"Mačička, ty patríš mne a ja si neželám, aby si bola v blízkosti Hisagiho," zašepkal varovne, no ona sa od neho naštvane odtiahla a postavila sa.

"Ja nie som žiadna tvoja vec a nemáš právo mi rozkazovať! Prestań si ma mýliť s jednou z tvojich dievčat na pár nocí, ktoré ťa poslúchajú na slovo pretože im prídeš veľmi sexy, čo je poriadna blbosť! A nehovor mi mačička, zbohatli rozmaznanec!" Vyprskla a urazená odišla preč. Ggio tam zostal stáť s očami vytrieštenými v úplnom šoku a so sánkou vyvalenou až kdesi k zemi.

Toto mu za celý jeho život ešte nikdy nikto nepovedal! Kde berie tú drzosť?!

Po škole sa Soifon zdržala trochu dlhšie v triede lebo umývala tabuľu. Zamyslene už asi polhodinu zotierala to samé miesto, keď sa za ňou ozvalo buchnutie.

Otočila sa a zbadala Ggia, vyvaleného na stoličke s nohami vyloženými na lavici.

"Hej, to na tej streche od teba nebolo vôbec pekné," zašomral.

"Ani od teba," odvrkla.

Nastalo ticho.

"No, čo sa stalo, stalo sa, poď pôjdeme ku mne domov, chcem ťa predstaviť našim," uškrnul sa a jej vypadla špongia z ruky.

"Čože?" Vyšlo z nej.

"No tak nebuď taká prekvapená, musia predsa poznať budúcu matku mojich deti," dobehol k nej a chytil ju za ruku.

"Odchádzame," Vyhlásil, vzduch sa zavlnil a oni už o necelú sekundu stáli pred obrovským sídlom aké Soifon v živote nevidela. Mohlo v ňom kľudne žiť desať rodín a aj tak by mali ešte veľa miesta a súkromia.

"Nič moc, ale je to domov," uškrnul sa.

"Nič moc? Ak sa snažíš byť skromný moc ti to nejde," zazrela na neho a on sa zaškeril.

"Tak poď," potiahol ju dovnútra než mu stihla oponovať. Rozrazil dvere.

"Hej, som doma a priniesol som si partnerku!" Vykríkol na celý dom a Soifon už len počula dupot nôh akoby bežalo stádo slonov. Ani nie za okamžik pri nich stálo šesť ľudí. Jeden starý pán, potom starší muž a žena, ktorých si Soifon hneď priradila ako rodičov Ggia, potom blonďavý muž, ktorý mohol mať okolo dvadsaťpäť, čiernovlasý chlapec, ktorému Soifon typovala tak trinásť až štrnásť rokov a nakoniec čiernovláska v ich veku, ktorá išla Soifon zabiť pohľadom.

"Frajerka? Tak rýchlo? To nie je spravodlivé aj ja chcem frajerku pumu, bože, ako pekne vonia," Kaoru závistlivo zazrel po Ggiovi.

"Hej, ty musíš byť Soifon, moje meno je Yylfordt, najstarší brat tohto nevďačníka. Prosím, máj s ním strpenie, pretože je dosť padnutý na hlavu," podišiel k nej a potriasol si s ňou rukou.

Ggio na neho zazrel.

"Prečo si zase tu?" Zavrčal.

"Pretože som chcel vidieť mojich dvoch malých, sladkých bratov. Teda sladkého a kyslého," potľapkal ho po pleci a Ggio zavrčal.

"Ahoj ja som Kaoru. Keby si mala s bratom nejaké problémy kľudne sa obráť na mňa," uškrnul sa najmladší z bratov a Soifon sa musela v duchu zasmiať. Ten jeho úškrn bol skoro taký istý ako Ggiov.

"Zmizni štupeľ a skús to, keď budeš starší," ťukol mu do čela Ggio, keď sa snažil k Soifon priblížiť.

"Teší ma, ja som Vega Rin, Ggiova mama. Sme radi, že ťa môžeme privítať v našej rodine ," usmiala sa na ňu prekrásna blondína, ktorá pôsobila naozaj mlado. Ale aj muž stojaci vedľa nej pôsobil mlado a veľmi silno, Soifon priam z neho tú silu cítila.

"Ja som Julius, otec Ggia, dúfam, že sa tu s nami budeš cítiť dobre," usmial sa na ňu čo ho urobilo ešte krajším. Bolo jasné po kom Ggio zdedil svoju krásu a šarm.

Starý pán, ktorý stál obďaleč nič nepovedal len si ju zamyslene premeriaval. Dievčina, ktorá po nej ešte stále zazerala urobila krok dopredu.

"Moje meno je Bambietta Basterbine," predstavila sa hlasom, v ktorom bolo cítiť nevraživosť.

"Bambi je naša sesternička z rodu gepardov. Prepáč za to chovanie vždy je namosúrená," vložil sa do toho Yylfordt lebo Soifon sa pri tomto dievčati naozaj začínala cítiť nesvoja.

"Ja nebývam vždy namosúrená a nehovor mi Bambi!" Vyprskla a odpochodovala preč.

"Dobre, dobre dosť bolo vzrušenia. Poď," potiahol ju za ruku hore schodmi. Išli dlhou chodbou a potom sa zastavili pred dverami, na ktorých bolo napísané: "Ggio,"

"Moja izba, tu budeme tráviť veľa času," uškrnul sa a otvoril dvere.

Soifon úplne onemela a s otvorenou pusou dokorán vošla do prekrásnej obrovskej izby ladenej do biela, hneda a slabučko zelena. Všetok nábytok bol z tmavého dreva, dokonca aj posteľ v rohu, ktorá bola tak veľká, že by sa na nej s kľudom mohli vyspať hádam aj štyria ľudia. Nad posteľou mal dlhú skrinku, na ktorej mal poukladané knihy a hry. Krásny malý nočný stolík s bielou lampičkou.

Dokonca aj veľký stôl na písanie a krásny biely počítač, nehovoriac o rôznych hracích konzolách položených na poličkách pod stolom. Na stene mal vystavený veľký obrázok šabľozubého tigra v prastarom lese.

"Čo hovoríš?" Spýtal sa jej.

"Je to...úžasné," stále sa obzerala okolo seba.

"To nie je všetko, tuná za týmito dverami mám kúpeľňu s obrovskou vaňou, tu je šatník," všetko jej ukázal.

"A nakoniec to najlepšie," zvalil sa s ňou na posteľ a Soifon priamo nad nimi uvidela obrovské strešné okno. Mala pocit, že ju tá nádherná modrá obloha pohltí. Bolo by to akoby bola naozaj niekde vonku, sedela na tráve a sledovala oblaky.

"Večer sa cezeň dívam na hviezdy. Vieš aké je to krásne?" Usmial sa.

"To ti verím," zašepkala. Chytil ju za ruku a naklonil sa k nej.

"Tak čo? Páči sa ti moja izba?" Spýtal sa a ona prikývla. Bola naozaj prekrásna, cítila sa v nej veľmi príjemne. A navyše všade naokolo tu cítila nádhernú Ggiovu vôňu. Táto izba ju naozaj upokojovala a dodávala jej pocit bezpečia. Zavrela oči a ani si to neuvedomila, ale začala priasť. Ggio sa pousmial a pobozkal ju.

"Mačička si vážne rozkošná," zašepkal.