14. Kapitola

14. Kapitola

---

Prešiel mesiac a Soifon už začínala mať naozaj po krk Ggiovej matky, otca a toho starého držgroša. Všetci traja boli na ňu protivní, dávali jej najavo, že nie je jednou z nich a nikdy nebude. Jediný koho z toho domu mala rada bol Kaoru a samozrejme Yylfordt s Loly a ich tri deti, ale tí žili mimo.

Soifon často chodila za Loly, keď bol Ggio aj Yylfordt v robote, aby nemusela byť s tými troma. Aj teraz zas k nej prišla, no tentokrát sa jej už zdôverila so svojimi problémami. Loly ju s vážnou tvárou bez prerušenia počúvala a potom, keď dorozprávala s pochopením prikývla.

"Toto bol presne ten dôvod prečo sme z toho domu vypadli hneď ako sa z nás stali doživotní partneri. Obidvaja sme si boli vedomí toho, že naše deti nemusia byť šabľozubé tigre a preto, aby ma tí traja namyslenci s tým stále nezaťažovali odišli sme bývať do vlastného," vysvetlila.

"Aj my by sme chceli, ale náš dom ešte nie je postavený," zamrmlala.

"Stále môžete ísť bývať sem. Pripravili by sme vám izbu pre narodenie dieťatka. Je dosť veľká, má vlastnú kúpeľňu a aj verandu, ktorá vedia na uzavretú záhradu, kde sa dá dostať iba z tej izby. Bola tak navrhnutá pre mňa, keď som čakala deti, aby mohli po týždni kedy sú už veľmi čiperné ísť aj von. Nikto iný sa na tú záhradu nedostane," ubezpečovala ju.

Znelo to naozaj lákavo a Soifon si bola istá, že by bola oveľa radšej keby sa jej dieťa narodilo tu ako medzi Ggiovými rodičmi, ale zas nebola si istá či by s tým Ggio súhlasil.

"Musím sa o tom porozprávať s Ggiom," povedala nakoniec a Loly prikývla.

"Dobre, ale Soifon hlavne sa prosím ťa kvôli tomu nestresuj. Veľmi zle to vplýva či už na nás alebo aj na deti," povedala vážne a Soifon sa s obavami dotkla svojho bruška. V poslednom čase bývala v strese totižto neustále či už z rodičov Ggia alebo preto lebo jej bývalo smutno za Unohanou.

Po ceste domov začala uvažovať, čo všetko ju po príchode dieťatka čaká. Vedela, že nebude chcieť mať pri sebe v čase pôrodu nikoho iného okrem Ggia. Loly jej hovorila, že pôrody šelmoľudí prebiehajú bez komplikácii a sú rýchle. Taktiež vedela, že jej dieťatko si prvé týždne nebude schopné udržať ľudskú podobu a bude veľmi rýchlo rásť. Keď dosiahne prvý mesiac a opustí brloh bude na tom vývinovo tak ako batoľa, ktoré vie už liezť po štvornožky. Vtedy sa jeho rýchli vývin zastaví a začne starnúť tak ako každý človek, tiež už bude schopné udržať si ľudskú podobu.

Všetko jej to prišlo veľmi zložité no Loly ju ubezpečovala, že to má nechať na svoje materské inštinkty a dopadne to dobre.

Prišla domov a hneď vo dverách ju zastavila Ggiova matka.

"Kde si bola?" Zavrčala.

"Pozrieť Loly," snažila sa o pokojný hlas a veľmi to v nej vrelo.

"Myslíš si, že si v stave, aby si, si mohla behať kade tade?" Spýtala sa ostro.

"Som dospelá a zodpovedám sama za seba. Viem čo je dobré a čo zlé," odvrkla jej na čo Rin zareagovala dosť prudko. Prikročila k nej a zdrapila ju za tričko.

"Nemysli si, že len preto, že si čierna puma môžeš sa správať ako sa ti zachce. Zapamätaj si, že nie si Vega a nikdy nami nebudeš a postarám sa o to, aby si odtiaľto vypadla ak to decko nebude šabľozubý tiger," zavrčala. Soifon mala chuť sa na ňu vrhnúť, no niekde vo vnútri mala chuť rozplakať sa. Keby žila Unohana bola by teraz s ňou. Pozerali by televíziu alebo by jej chystala večeru, aby mala teplé jedlo, keď sa vráti z práce, ale nie, miesto toho...

V tom jej bruchom prešla nepríjemná ostrá bolesť a ona zalapala po dychu. Rin ju prekvapene pustila a ona padla na kolená. Skrčila sa, ale bolesť neprešla. V tom si uvedomila, že krváca.

Ggio rýchlo vletel do nemocnice a tak sa hnal hore schodmi, že skoro zrazil ľudí okolo seba. Našiel dvere, kde ho poslala sestrička a vošiel dovnútra. Doktor, ktorý bol v izbe práve diskutoval o niečom so Soifon a potom na neho pozrel. S vážnou tvárou k nemu pristúpil.

"Vy ste manžel?" Spýtal sa a Ggio prikývol.

"Ako je na tom?" Opýtal sa so šeptom.

"Všetko v poriadku. Dieťa sa nám podarilo zachrániť, ale jeho mama potrebuje nejaké bezstresové prostredie a hlavne veľa odpočinku," vysvetlil mu a Ggio prikývol.

"Tak ja vás teraz nechám osamote," zašepkal a vybral sa preč. Ggio pomaly pristúpil k Soifon, ktorá na neho smutne pozrela.

"Ggio," zašepkala a on ju objal.

"Naozaj som sa bála, že som o naše dieťatko prišla," zatriasol sa jej hlas.

"Nie, neplač. Neboj všetko je už v poriadku hlavne sa nesmieš stresovať dobre?" Pozrel na ňu a ona prikývla.

"Teraz si odpočiň a hlavne už na to nemysli. Je to v poriadku tak sa s tým nezaťažuj," povedal a ona si znovu ľahla do vankúšov. Ggio pri nej bol kým nezaspala a potom vyšiel na chodbu, kde už čakala Loly s Yylfordtom a aj ich tri deti.

"Sú v poriadku?" Spýtala sa jej a on prikývol.

"Loly potrebujem od teba vedieť čo ju tak rozrušilo. Som si istý, že tebe sa zdôverila," povedal vážne a Loly pozrela do boku akoby rozmýšľala či mu to má povedať.

"No tak Loly potrebujem to vedieť kvôli nášmu dieťaťu," povedal naliehavo a ona si vzdychla.

"Dobre, ale nebude sa ti to páčiť," pozrela na neho.

Všetko mu to vyrozprávala a Yylfordt mohol vidieť ako s každým jej ďalším slovom jeho hnev stúpa a stúpa. Keď dorozprávala bol tak vytočený, že keby tu boli ich rodičia bez zranenia by nevyviazli.

"Ja ich zabijem, fakt ich zabijem," zašepkal.

"Hej kľud braček, hlavne za nimi teraz nechoď, vykašli sa na to. Proste keď Soifon prepustia presťahujete sa k nám a ja to s rodičmi vybavím. Ty by si ich až do narodenia dieťaťa nemal vidieť, pretože by to fakt nedopadlo dobre. Hlavne nepodnikaj nijaké vražedné útoky. Teraz ťa Soifon potrebuje," dohováral mu a nakoniec sa Ggio ukľudnil.

"Tak fajn," zamumlal a vybral sa naspäť do izby.

Yylfordt aj Loly si nahlas vydýchli.

"Moji rodičia si fakt koledujú o prúšvih," zamumlal Yylfordt a Loly prikývla.

Keď Soifon na druhý deň prepustili z nemocnice vybrali sa rovno do domu Yylfordta a Loly. Ggio bol ešte stále mrzutý a stále zvažoval možnosť ísť aspoň otcovi nakopať prdel, ale to ho prešlo potom čo im Loly ukázala izbu, kde budú bývať a kde Soifon privedie na svet ich dieťa.

Bola to veľká útulná izba s obrovskou posteľou, ktorá mala okolo seba závesy čím naozaj pôsobila ako bezpečné mäkké hniezdo. Dokonca aj záhradka bola pekná. Nebola veľká, ale naozaj príjemná, s malým potôčikom, ktorý pretekal po jej kraji.

Soifon sa nadšene zvalila do postele a zababušila sa nadýchanou perinou. Ggio sa k nej tiež hodil.

"Tak čo na to hovoríš?" Spýtal sa jej.

"Je tu perfektne," usmiala sa a on prikývol.

"Preto už žiadne stresovanie, ale keby ťa niečo trápilo okamžite mi to povedz, nie že si to zase necháš pre seba," upozornil ju a ona prikývla.

"Rozkaz šéfe," dodala a on s úškrnom pokrútil hlavou.

"Vážne, ty si nepoučiteľná," zasmial sa a daroval jej nežnú pusu.