13. Kapitola

13. Kapitola

---

Ggio bežal mesto a rozmýšľal, kde by sa tak Soifon mohla nachádzať. Nahlas zavrčal. Bolo to ťažké, keď bola v podobe mačky, mohla byť hocikde! Navyše dobre vedel ako jej na Unohane záležalo, bola to jediná rodina, ktorá jej zostala a teraz je preč.

"Soifon!" Zakričal, ale vedel, že je to márne, aj keby ho počula neozvala by sa. Tu v meste sa na šabľozubého tigra nemohol premeniť takže stopovanie neprichádzalo v úvahu, ale predsa len. Možno nie sú ešte doživotní partneri, ale predsa už majú medzi sebou vytvorené silné puto.

Zastavil sa, zhlboka sa nadýchol a vydýchol.

Keď znovu otvoril oči vedel, kde je, pretože cítil jej smútok.

Zbehol dole kopcom k rieke, ktorá pretekala cez mesto a vydal sa pod most. Tam sa našiel v kúte krčiť drobnú čiernu mačku.

"Soifon," prehovoril na ňu, ale ona sa ani nepohla.

"Soifon poď ku mne, nenechávaj si ten smútok pre seba," povedal a mačka na neho uprela smutné oči, no ani o krok sa k nemu nepohla.

"Ja viem čo si presne myslíš, že sa už nemáš kde vrátiť, že ti nezostala žiadna rodina, ale...stále máš mňa. Ja sa o teba postarám, veď to predsa vieš," usmial sa. Mačka si ho ešte chvíľku skúmavo prezerala a potom žalostne zamňaučala ako zviera, ktoré veľmi trpí. Pomaly k nemu pristúpila a on ju zovrel vo svojom náručí. Postavil sa s ňou a pritisol si ju k hrudi pričom ju neprestával hladkať.

"Neboj moja maličká bude to v poriadku," zašepkal a vydal sa s ňou domov.

No, aj keď už spolu ležali v posteli Soifon sa odmietla premeniť do svojej ľudskej podoby. Ggio to úplne chápal a preto si ju k sebe len ochranársky pritúlil a neprestajne ju hladkal.

Vedel, že aj tak tu teraz slová nič nezmôžu.

Až keď sa ráno prebral zistil, že Soifon na neho upiera pohľad už vo svojej ľudskej podobe.

"Ggio," zašepkal a hlas sa jej zatriasol. Ggio ju nežne objal.

"Naozaj mi chýba a bojím sa, bojím sa, že zostanem sama," rozplakala sa a on ju pobozkal na vrch hlavy.

"Nie, nie si sama, máš mňa a ja ťa neopustím," zašepkal.

"Sľubuješ?"

"Sľubujem,"

Prvé mesiace ubiehali veľmi pochmúrne a smutne no Soifon sa časom dokázala zotaviť, aj keď mala chvíľky kedy bývala veľmi smutná. Vďaka Ggiovi ich však dokázala prekonať. Presťahovala sa k nemu domov a aj keď spočiatku všetko bolo dobré začala si všímať, že Ggiova mama a starý pán sa k nej správajú veľmi odmerane. Nechcela o tom Ggiovi povedať predsa len bola to jeho rodina a ujali sa jej, ale stávali sa pre ňu čoraz viac neznesiteľnejší. Ggiova mama Rin jej ešte k tomu začala všetko vyčítať, všetko čo Soifon urobila bolo v jej očiach zlé, nakoniec sa jej Soifon pre svoje dobro začala vyhýbať, ešte šťastie, že mali také veľké sídlo tak na ňu narazila málokedy. Keď bol Ggio v práci trávila čas s Kaorom a niekedy zašla k Loly. Yylfordt tiež pracoval, no ona sa starala o deti takže vždy spolu strávili doobedie tým, že jej pomáhala starať sa o deti.

Nakoniec nastal čas maturít, ktoré Soifon úspešne zvládla a tým pádom ju čakala veľká zmena v živote.

Bolo tým označenie si doživotného partnera.

Soifon sa so zamračením pozerala na Loly, keď jej ukazovala svoje označenie doživotného partnera, ktoré mala na pleci. Bola to obyčajná čierna špirála.

"Toto je znak označenia. Normálni ľudia ho nemôžu vidieť," ubezpečovala ju.

"Aj Yylfordt má také od teba?" Spýtala sa a ona prikývla.

"Bolelo to?" Vyzvedala ďalej a Loly sa zasmiala.

"Nie, ani to nezacítiš," ubezpečila ju.

"A hneď potom si s ním otehotnela?" Spýtala sa a ona prikývla.

"Ibaže tehotenstvo šelmoľudí je iné ako obyčajných ľudí," povedala a Soifon prekvapene zažmurkala.

"Ako to myslíš?" Spýtala sa jej.

"Naše tehotenstvo trvá iba štyri mesiace a naše deti sa rodia oveľa menšie ako tie ľudské so zvieracími črtami. Do prvého mesiaca života si totižto nevedia udržať ľudskú podobu. Navyše ten prvý mesiac života s ním stráviš v izbe kde sa narodí a nikoho tam nebudeš chcieť pustiť iba Ggia, stane sa to takým tvojim hniezdom, izoluješ sa pred ostatnými," vysvetľovala jej.

"Ale prečo? To by som neurobila hlavne nie teba a Yylfordtovi," bránila sa a Loly sa usmiala.

"To je úplne prirodzené Soifon. Keď sa mi narodili Mai a Sam o nikom inom som nechcela ani len počuť, všetko mimo tej izby som pre nich vnímala ako hrozbu a mňa a Yylfordta som vnímala ako ich jediných ochrancov. Potom, keď sa narodil Lucas som do izby okrem Yylfordta púšťala iba dvojčatá. Neboj po mesiaci to prejde, je to proste náš zvierací pud," usmiala sa, no Soifon tým stále nejak nepresvedčila.

"No tak nemrač sa tak. Veď dnes odchádzaš na dovolenku do Grécka," priateľsky ju buchla po pleci.

***

"No nie je tu úžasne?" Ggio dokorán roztvoril balkón odkiaľ mali prekrásny výhľad na more. Soifon s úžasom obišla okolo neho.

"Je, ešte v živote som nebola na dovolenke," usmiala sa a vybehla von z vily na pláž. Nachádzali sa na uzavretom pozemku rodiny Vega takže okolo neboli vôbec žiadny ľudia.

Oblečená skočila do mora a napila sa vody. Bola naozaj slaná, tak ako jej tvrdili rodičia. Nahlas sa zasmiala. Hneď na to sa za ňou vrhol aj Ggio a zdvihol ju do výšky. Obidvaja sa smiali, špliechali sa vodou, naháňali sa. Potom sa premenili do svojich zvieracích podôb a pravá zábava v mori sa len začala.

Nastal večer a Soifon sa dívala von z balkóna. Rozmýšľala nad udalosťami, ktoré sa odohrali tento rok a nad Unohanou. Ešte stále čakala na nejaký list, ktorý jej Unohana zanechala no právnik ho objavil až včera.

Bola zvedavá, čo sa v ňom nachádza, ale z časti sa aj bála. Jej myšlienky boli prerušené príchodom Ggio, ktorý ju zozadu pevne objal.

"Zase si smutná," zašepkal jej do ucha a ona sa o neho oprela.

"Prepáč len som sa zamyslela," zavrela oči.

"Nemusíš sa mi za to ospravedlňovať," pobozkal ju na líce. Chvíľku boli ticho, obidvaja hľadeli na trblietajúce sa more.

"Tak čo, ideme na to?" Spýtal sa jej z ničoho nič a ona prikývla.

"Po tomto už budeš len moja," neznelo to ako varovanie skôr ako utvrdenie.

"A ty len môj," uškrnula sa, otočila sa k nemu a začala ho obsypávať bozkami pričom ho tlačila k posteli.

Loly mala pravdu, naozaj ani nepostrehla, že by sa jej Ggio zahryzol do pleca. On si síce všimol, keď jej ostré zuby prešli jeho pokožkou, ale netváril sa vôbec tak, že by ho to bolelo. Naopak bol to veľmi príjemný pocit, pocit, ktorý obidvoch napĺňal.

Keď sa ráno zobudili otlačky po zuboch boli preč. Zostala len čierna značka v tvare špirály.

***

"Yylfordt som prvý deň v práci po dovolenke a ty ma už musíš obťažovať, choď do prdele," vrčal po ňom Ggio, keď mu Yylfordt vtrhol do kancelárie a snažil sa pozrieť na jeho označenie.

"Tak mi ho ukáž," dožadoval sa ako malé decko a nedal mu pokoj kým mu Ggio neodhalil plece.

"Vitaj v klube zadaných chlapče, už žiadne ďalšie baby, týmto si sa oficiálne zaviazal, že budeš verný iba jednej. Čo tak si na to pripiť?" Doberal si ho.

"Daj mi pokoj a prestaň sa správať ako malé decko!" Osopil sa na neho.

Keď sa Ggio vracal naspäť domov premýšľal koľko bude ešte tak trvať postavenie ich domu, kde bude bývať iba so Soifon.

Isto to bude ešte taký rok, čo znamená, že prvé dieťa sa s veľkou pravdepodobnosťou narodí v dome jeho rodičov.

Zaparkoval auto a vošiel do domu pričom sa skoro zrazil s Kaorom, ktorý okolo neho priam presvišťal.

"Hej, kam sa ponáhľaš?" zastavil ho.

"Mám rande," zdvihol pyšne do výšky nos.

"So svojim egom?" Rýpol do neho Ggio začo mu chlapec uštedril kopanec do nohy.

"Nie s Kurosaki Yuzu," odvrkol.

"Kurosaki? Nie je z rodu levov?" Vyhŕkol.

"A čo? Závidíš?"

"Nehorázne," podotkol zase ironicky no tentokrát sa kopnutiu vyhol.

"Soifon mi pomohla vybrať pre ňu darček," ukázal mu náušnice v tvare srdiečok.

"No super, veľa šťastia Casanova, aby ťa nezožral jej brat,"

"Jej brat je so svojou manželkou a dieťaťom na dovolenke," zazubil sa a vybral sa preč. Ggio sa za ním uškrnul. Vychcanec jeden malý, vie presne aký čas si má vybrať.

Na chodbe sa minul so starým pánom, ktorý na neho len nepríjemne zazrel a pozdravil sa s mamou, ktorá v pozerala televíziu. Nakoniec sa vybral do svojej izby. Soifon ležala na posteli a dívala sa na oblaky cez jeho veľké strešné okno.

Keď ho zbadala, usmiala sa a privítala ho. Pristúpil k nej a tiež si ľahol.

"Aký si mal deň?" Spýtala sa ho.

"Plný Yylfordtových záchvatov a ty?" Spýtal sa jej.

"Dostala som ten list od Unohany," zašepkala.

"A čo sa v ňom písalo?" Snažil sa o nenútený tón, aj keď ho to veľmi zaujímalo.

"Vlastne nebol od Unohany, ale od mojej mami. Unohana ho nikdy neotvorila lebo bol určený mne. Mala som ho dostať potom ako opustím strednú školu. Vysvetlila mi v ňom čo som v skutočnosti zač a tiež, že mi to s otcom nepovedali preto lebo chceli, aby som mala obyčajné detstvo, pretože ako čiernej pume, by sa mi mohlo hocičo zlé medzi šelmoľuďmi stať. Preto ma držali v nevedomosti a myslím si, že spravili dobre," usmiala sa na Ggia a ten prikývol.

"Inak som tehotná," povedala akoby len tak medzi rečou a on na ňu vytreštil oči.

"A to mi hovoríš len tak? Ani sa netešíš?" Vyhŕkol.

"Tvoja mama s otcom mi pokazili náladu," zašomrala.

"Prečo?" Nechápal.

"Keď som im to oznámila ich jediná odpoveď na to bola: Len, aby to bol šabľozubý tiger," napodobnila ich ironické hlasy a Ggio zazrel.

"Nevšímaj si ich, neboj zachvíľku sa presťahujeme do vlastného," objal ju.

"Ty, ja a aj malé," dotkol sa jej bruška.

"Ale čo ak to naozaj nebude šabľozubý tiger?" S obavami na neho pozrela a on pokrčil plecami.

"Koho to zaujíma, budem vás mať rád aj keby to mal byť vlk," uškrnul sa a ona sa pousmiala.